Nový Občiansky zákonník
Ak ručiteľ splnil zabezpečený dlh alebo jeho časť bez toho, aby uplatnil voči veriteľovi dôvodnú námietku dlžníka alebo započítal proti pohľadávke veriteľa na započítanie spôsobilú pohľadávku dlžníka o ktorých vedel alebo musel vedieť v čase plnenia, neprechádzajú na neho v rozsahu tejto námietky alebo pohľadávky práva veriteľa podľa § 400.
Prepojenia na staršie predpisy · 16
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.
Zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.
Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 403 · zoradené od najkonkrétnejších
Ustanovenie: TRETIA ČASŤ - Rodinné právo ŠTVRTÁ HLAVA - Výživné Druhý diel - Druhy vyživovacích povinností DRUHÝ ODDIEL - Vyživovacia povinnosť detí k rodičom § 403 Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu znenia: Navrhuje sa nové, spresnené znenie § 403 nasledovne: § 403 Vyživovacia povinnosť detí k rodičom (1) Deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné prispievať svojim rodičom na ich výživu, ak sa ocitnú v stave odkázanosti na výživu, ktorú si nemôžu zabezpečiť vlastnými silami. (2) Rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom musí byť primeraný ich možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, pričom súd prihliada aj na ich vlastné vyživovacie povinnosti, najmä voči deťom a manželovi alebo manželke. (3) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Odôvodnenie: 1. Návrh nereflektuje súčasné spoločenské pomery a sociálny systém Navrhované znenie § 403 („Deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“) zachováva text z 60. rokov minulého storočia, bez ohľadu na súčasné sociálne a ekonomické reálie. Dnes je základným mechanizmom zabezpečenia seniorov systém dôchodkového poistenia a sociálnych dávok, nie ekonomická závislosť od detí. Uvedený návrh preto predstavuje anachronizmus, ktorý nereflektuje právny vývoj a môže viesť k nespravodlivým zásahom do majetkových práv detí. 2. Pojem „ak to potrebujú“ je právne neurčitý a nepredvídateľný Znenie neobsahuje kritériá, podľa ktorých by súd určoval, kedy rodič „potrebuje“ výživu od detí. Nie je zrejmé, či ide o: 2.1 stav núdze, 2.2 dočasnú nezamestnanosť, 2.3 zdravotné postihnutie, alebo 2.4 akýkoľvek pokles príjmu. Bez spresnenia tohto pojmu vzniká riziko nepredvídateľnej rozhodovacej praxe a neprimeraného zasahovania do ekonomických práv detí. 3. Chýba zásada proporcionality povinnosti detí voči rodičom Návrh neustanovuje, že rozsah vyživovacej povinnosti má byť primeraný možnostiam a schopnostiam detí. V dôsledku toho by mohlo dôjsť k situáciám, keď: 3.1 dieťa s vlastnou rodinou, úverovými záväzkami či nízkym príjmom bude povinné prispievať rodičovi s porovnateľnými alebo vyššími príjmami, čo by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti a proporcionality (čl. 13 ods. 4 Ústavy SR). 4. Návrh opomína poradie vyživovacích povinností Na rozdiel od § 68 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, návrh neustanovuje poradie vyživovacích povinností, teda že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok rozvedenému manželovi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Tento poriadok má nielen logický, ale aj ústavný význam a reflektuje princíp manželskej solidarity ako primárneho vzťahu vzájomnej výživy. 5. Potreba zosúladenia s ústavným rámcom Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR „manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom je subsidiárna, nie primárna. Štát má povinnosť zabezpečiť základnú výživu rodičov prostredníctvom sociálneho systému; súkromnoprávny zásah do majetkov detí môže byť až posledným prostriedkom. 6. Odporúčania § 403 by mal výslovne uviesť: 6.1 že ide o subsidiárnu povinnosť, ktorá prichádza do úvahy len v prípade objektívnej odkázanosti rodiča, 6.2 že sa zohľadňuje aj morálny aspekt vzťahu medzi rodičom a dieťaťom (napr. rodič, ktorý si neplnil svoje povinnosti, nemôže žiadať výživné od dieťaťa, analogicky k § 1998 o vydedení), 6.3 že súd má zohľadniť všetky majetkové, osobné a rodinné pomery detí. Záver: Navrhované znenie § 403 je nedostatočne určité, prežité a právne nevyvážené. Návrh pripomienky má za cieľ: I. zachovať princíp solidarity medzi generáciami, II. odstrániť právnu neurčitosť a riziko neprimeraných zásahov do práv detí, III. zosúladiť text s ústavnými princípmi a reálnymi sociálnymi pomermi.
Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu: Navrhuje sa prepracovať dôvodovú správu k § 403 a § 404 tak, aby: 1. zodpovedala vecnému obsahu a zmenám oproti súčasnej právnej úprave v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, a to najmä: 1.1 odstránila nesprávne tvrdenie, že „zostáva zachovaná súčasná právna úprava“, 1.2 explicitne uviedla, že návrh rozširuje rozsah a prioritu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, 1.3 jasne definovala postupnosť vyživovacích povinností, a to v súlade so zásadou, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. 2. Doplnila výkladové pokyny k praktickému uplatneniu ustanovení § 403 a § 404, vrátane: 2.1 definície kritéria „ak to potrebujú“ (t. j. materiálna odkázanosť rodiča), 2.2 spôsobu zisťovania schopnosti detí samostatne sa živiť, 2.3 výkladu vzájomnej proporcionality povinností viacerých detí, 2.4 vzťahu vyživovacej povinnosti detí k rodičom k iným formám zákonnej starostlivosti (napr. opatrovníctvo, príspevky na bývanie či sociálne dávky). Odôvodnenie: 1. Nesúlad medzi textom návrhu a odôvodnením V návrhu zákona (§ 403 a § 404) dochádza k vecnej zmene obsahu vyživovacej povinnosti detí k rodičom, preto nie je pravdivé tvrdenie dôvodovej správy, že „zostáva zachovaná súčasná právna úprava“. Súčasný zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v § 66 ustanovuje: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“ Navrhované znenie síce znie obdobne, avšak dôvodová správa zamlčuje zásadnú zmenu v systematickom zaradení a prioritách vyživovacích povinností podľa § 404 návrhu OZ. 2. Zmena poradia vyživovacích povinností Podľa platného práva (§ 67 ods. 2 Zákona o rodine): „Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.“ Naproti tomu návrh Občianskeho zákonníka už neustanovuje jasnú prednosť manželskej a postmanželskej vyživovacej povinnosti, čím môže vzniknúť kolízia medzi povinnosťou detí voči rodičom a povinnosťou medzi manželmi. Dôvodová správa túto zmenu vôbec neanalyzuje ani neodôvodňuje. Absencia výkladu môže viesť k nesprávnemu výkladu, že tieto povinnosti sú rovnocenné alebo že vyživovacia povinnosť detí má rovnakú prioritu ako manželská, čo je v rozpore s tradičnou zásadou právneho poriadku SR, podľa ktorej manželská solidarita má prednosť pred generáciou smerom nahor. 3. Nedostatočne definované kritériá odkázanosti rodiča Ustanovenie § 403 používa neurčitý pojem „ak to potrebujú“, bez výkladu, či ide o: 3.1 nedostatok vlastných príjmov, 3.2 zdravotnú nespôsobilosť, 3.3 neúspech v uplatnení nárokov na dôchodkové zabezpečenie, 3.4 iné okolnosti (napr. úmyselné zhoršenie pomerov). Bez doplnenia výkladových pravidiel hrozí nepredvídateľnosť rozhodnutí súdov a zvýšená procesná záťaž v dôsledku rozdielnych interpretácií. 4. Potreba rešpektovať zásadu proporcionality Dôvodová správa by mala výslovne uviesť, že rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom musí byť primeraný možnostiam detí, zohľadňujúc aj ich vlastné vyživovacie povinnosti (napr. voči maloletým deťom, manželovi/manželke). Bez tejto zásady by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do ekonomickej slobody detí a neústavnému zásahu do majetkových práv. 5. Nezohľadnenie sociálneho kontextu Dôvodová správa neberie do úvahy, že v súčasnosti väčšina rodičov v seniorskom veku je zabezpečená z dôchodkového systému, a preto povinnosť detí voči rodičom musí byť subsidiárna, nie primárna. Tento princíp vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá konštatuje, že vyživovacia povinnosť detí k rodičom nemá nahrádzať úlohu štátu pri zabezpečení základných sociálnych potrieb starších osôb. 6. Záver a odporúčania Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby dôvodová správa k § 403 a § 404: 6.1 bola doplnená o presnú identifikáciu zmien oproti zákonu o rodine, 6.2 jasne definovala poradie vyživovacích povinností, 6.3 uviedla výkladové kritériá pre určenie odkázanosti a primeranosti, 6.4 vypustila zavádzajúce tvrdenie, že zostáva zachovaná súčasná právna úprava. Záver: Dôvodová správa v súčasnej podobe nezodpovedá skutkovému a právnemu obsahu návrhu, je nepresná, neúplná a zavádzajúca. Navrhuje sa jej prepracovanie v intenciách uvedených vyššie, aby zabezpečila právnu istotu, systematickú súladnosť a predvídateľnosť súdnej praxe.
- § 403 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
KOZP (Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) · 29. 11. 2025
K článku: Čl. I K ustanoveniu: Návrh Občianskeho zákonníka, Tretia časť - Rodinné právo - § 390 a § 403 Typ pripomienky: OBYČAJNÁ Legislatívny príkaz: Návrh OZ preberá doterajšiu úpravu vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Časť upravená doteraz v § 67 ods. 1 zákona o rodine: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“ je začlenená do všeobecných ustanovení k určeniu vyživovacej povinnosti v § 390. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím navrhuje doplniť ustanovenie § 390 ods. 2 v tom smere, že aj v tomto prípade je nutné prihliadať nielen na schopností, možnosti a majetkové pomery, ale aj na oprávnené výdavky povinného. Odôvodnenie: V praxi sa bežne stáva, že dospelé osoby so zdravotným postihnutím v postavení detí čelia neprimeraným nátlakom zo strany napr. zariadení sociálnych služieb, aby sa podieľali na platení tejto služby pre rodiča s odkazom na vyživovaciu povinnosť. Rovnako dospelé deti čelia neprimeranému nátlaku, aby zabezpečovali starostlivosť o rodičov ako alternatívu ku kompenzačným príspevkom (odôvodnenie ich nepriznania osobe s ŤZP), rovnako s odkazom aj na vyživovaciu povinnosť. V prvom prípade sa dostatočne nezohľadňuje zraniteľné postavenie osôb so zdravotným postihnutím a schopnosť uplatniť sa napr. na pracovnom trhu, či zvýšené náklady na život (nazerá sa len na opticky/relatívne dostatočné príjmy). V druhom prípade dochádza k nadužívaniu povinností detí vyplývajúcich z doterajšieho zákona o rodine ako alibistický argument pre odmietnutie podpory štátu vyplývajúcej zo záväzkov CRPD (najmä čl. 28).
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.