Nový Občiansky zákonník
Ak zabezpečenú pohľadávku veriteľa alebo jej časť uspokojí osoba, ktorá ručí za dlh ručiteľa, nadobudne v rozsahu tohto plnenia rovnaké práva, aké by v prípade vlastného plnenia nadobudol ručiteľ.
Prepojenia na staršie predpisy · 6
Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Pripomienky z MPK
79 pripomienok · § 404 · zoradené od najkonkrétnejších
Ustanovenie: TRETIA ČASŤ – Rodinné právo ŠTVRTÁ HLAVA – Výživné Druhý diel – Druhy vyživovacích povinností DRUHÝ ODDIEL – Vyživovacia povinnosť detí k rodičom § 404 Postupnosť vyživovacích povinností Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu znenia: Navrhuje sa preformulovať § 404 nasledovne: § 404 Postupnosť vyživovacích povinností (1) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. (2) Vyživovacia povinnosť detí k rodičom vzniká len vtedy, ak rodičia nie sú schopní zabezpečiť si primeranú výživu vlastnými silami a nemajú manžela, bývalého manžela alebo iné osoby, voči ktorým majú zákonný nárok na výživu. (3) Rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom musí byť primeraný ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, pričom sa prihliada aj na ich vlastné vyživovacie povinnosti. Odôvodnenie: 1. Potreba spresnenia a doplnenia normatívneho obsahu Navrhované znenie § 404 v návrhu občianskeho zákonníka („Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie výživy rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.“) je redukované na deklaratórne konštatovanie, ktoré: 1.1 neustanovuje žiadne konkrétne kritériá pre aplikáciu poradia vyživovacích povinností, 1.2 nevyjadruje subsidiárny charakter povinnosti detí voči rodičom, čo je pritom základný princíp rodinného práva. Takto formulované ustanovenie je právne nedostatočné, materiálne vyprázdnené a neplní normatívnu funkciu. 2. Potreba zachovania zásady subsidiarity Vyživovacia povinnosť detí k rodičom má byť len posledným (subsidiárnym) nástrojom zabezpečenia výživy rodičov. Povinnosť zabezpečenia životných potrieb rodičov primárne spočíva na štáte a manželskom partnerovi prostredníctvom: 2.1 dôchodkového systému, 2.2 sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi, 2.3 vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Až vtedy, keď tieto prostriedky zlyhajú, môže vzniknúť právny základ na prenos povinnosti na deti. Súčasný návrh túto logiku neobsahuje, čo je v rozpore s princípom proporcionality a sociálnej spravodlivosti. 3. Riziko neprimeraného zásahu do majetkových práv detí Bez výslovného obmedzenia, že vyživovacia povinnosť detí vzniká iba pri objektívnej odkázanosti rodiča, by mohlo dôjsť k situáciám, že: 3.1 rodič, ktorý má vlastný príjem (napr. dôchodok alebo majetok), bude neoprávnene požadovať výživu od detí, 3.2 deti s vlastnými rodinami a úverovými záväzkami budú súdne zaviazané na príspevky, ktoré by znížili ich schopnosť postarať sa o vlastné deti. Takéto riešenie by bolo v rozpore s článkom 13 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len primerane a na základe zákona, nie bez jasných kritérií. 4. Potreba zosúladenia s koncepciou vyživovacej povinnosti podľa § 67 zákona o rodine Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine ustanovuje jasnú postupnosť vyživovacích povinností medzi manželmi, medzi rozvedenými manželmi a až následne detí voči rodičom. Zachovanie tohto poradia má logickú aj morálnu oporu: 4.1 manželský zväzok predstavuje primárny vzťah vzájomnej solidarity, 4.2 vyživovacia povinnosť detí je sekundárna a nadväzujúca. Návrh občianskeho zákonníka túto väzbu len formálne konštatuje, ale ju právne nedoťahuje a chýba úprava podmienok vzniku a rozsahu tejto povinnosti. 5. Návrh na doplnenie § 404 by mala výslovne uvádzať, že: 5.1 vyživovacia povinnosť detí k rodičom je subsidiárna, 5.2 možno ju uplatniť len pri objektívnej odkázanosti rodiča, 5.3 jej rozsah musí byť primeraný schopnostiam a možnostiam detí. Zároveň by mala reflektovať, že úlohou súdov nie je „vyvažovať“ medzi generáciami, ale zachovať zásadu proporcionality a ústavnú ochranu majetkových práv detí. Záver: Navrhované znenie § 404 je nedostatočne určité a materiálne nefunkčné. Je potrebné ho: I. rozšíriť o podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí, II. zachovať zásadu subsidiarity a proporcionality, III. zosúladiť s platnou koncepciou vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine (§ 67). Navrhnuté nové znenie posilňuje právnu istotu, predvídateľnosť a rovnováhu medzi generáciami v súlade s čl. 41 Ústavy SR.
Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu: Navrhuje sa prepracovať dôvodovú správu k § 403 a § 404 tak, aby: 1. zodpovedala vecnému obsahu a zmenám oproti súčasnej právnej úprave v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, a to najmä: 1.1 odstránila nesprávne tvrdenie, že „zostáva zachovaná súčasná právna úprava“, 1.2 explicitne uviedla, že návrh rozširuje rozsah a prioritu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, 1.3 jasne definovala postupnosť vyživovacích povinností, a to v súlade so zásadou, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. 2. Doplnila výkladové pokyny k praktickému uplatneniu ustanovení § 403 a § 404, vrátane: 2.1 definície kritéria „ak to potrebujú“ (t. j. materiálna odkázanosť rodiča), 2.2 spôsobu zisťovania schopnosti detí samostatne sa živiť, 2.3 výkladu vzájomnej proporcionality povinností viacerých detí, 2.4 vzťahu vyživovacej povinnosti detí k rodičom k iným formám zákonnej starostlivosti (napr. opatrovníctvo, príspevky na bývanie či sociálne dávky). Odôvodnenie: 1. Nesúlad medzi textom návrhu a odôvodnením V návrhu zákona (§ 403 a § 404) dochádza k vecnej zmene obsahu vyživovacej povinnosti detí k rodičom, preto nie je pravdivé tvrdenie dôvodovej správy, že „zostáva zachovaná súčasná právna úprava“. Súčasný zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v § 66 ustanovuje: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“ Navrhované znenie síce znie obdobne, avšak dôvodová správa zamlčuje zásadnú zmenu v systematickom zaradení a prioritách vyživovacích povinností podľa § 404 návrhu OZ. 2. Zmena poradia vyživovacích povinností Podľa platného práva (§ 67 ods. 2 Zákona o rodine): „Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.“ Naproti tomu návrh Občianskeho zákonníka už neustanovuje jasnú prednosť manželskej a postmanželskej vyživovacej povinnosti, čím môže vzniknúť kolízia medzi povinnosťou detí voči rodičom a povinnosťou medzi manželmi. Dôvodová správa túto zmenu vôbec neanalyzuje ani neodôvodňuje. Absencia výkladu môže viesť k nesprávnemu výkladu, že tieto povinnosti sú rovnocenné alebo že vyživovacia povinnosť detí má rovnakú prioritu ako manželská, čo je v rozpore s tradičnou zásadou právneho poriadku SR, podľa ktorej manželská solidarita má prednosť pred generáciou smerom nahor. 3. Nedostatočne definované kritériá odkázanosti rodiča Ustanovenie § 403 používa neurčitý pojem „ak to potrebujú“, bez výkladu, či ide o: 3.1 nedostatok vlastných príjmov, 3.2 zdravotnú nespôsobilosť, 3.3 neúspech v uplatnení nárokov na dôchodkové zabezpečenie, 3.4 iné okolnosti (napr. úmyselné zhoršenie pomerov). Bez doplnenia výkladových pravidiel hrozí nepredvídateľnosť rozhodnutí súdov a zvýšená procesná záťaž v dôsledku rozdielnych interpretácií. 4. Potreba rešpektovať zásadu proporcionality Dôvodová správa by mala výslovne uviesť, že rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom musí byť primeraný možnostiam detí, zohľadňujúc aj ich vlastné vyživovacie povinnosti (napr. voči maloletým deťom, manželovi/manželke). Bez tejto zásady by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do ekonomickej slobody detí a neústavnému zásahu do majetkových práv. 5. Nezohľadnenie sociálneho kontextu Dôvodová správa neberie do úvahy, že v súčasnosti väčšina rodičov v seniorskom veku je zabezpečená z dôchodkového systému, a preto povinnosť detí voči rodičom musí byť subsidiárna, nie primárna. Tento princíp vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá konštatuje, že vyživovacia povinnosť detí k rodičom nemá nahrádzať úlohu štátu pri zabezpečení základných sociálnych potrieb starších osôb. 6. Záver a odporúčania Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby dôvodová správa k § 403 a § 404: 6.1 bola doplnená o presnú identifikáciu zmien oproti zákonu o rodine, 6.2 jasne definovala poradie vyživovacích povinností, 6.3 uviedla výkladové kritériá pre určenie odkázanosti a primeranosti, 6.4 vypustila zavádzajúce tvrdenie, že zostáva zachovaná súčasná právna úprava. Záver: Dôvodová správa v súčasnej podobe nezodpovedá skutkovému a právnemu obsahu návrhu, je nepresná, neúplná a zavádzajúca. Navrhuje sa jej prepracovanie v intenciách uvedených vyššie, aby zabezpečila právnu istotu, systematickú súladnosť a predvídateľnosť súdnej praxe.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.