§ 400 · Plnenie ručiteľa a prechod práv

Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu znenia § 400: § 400 - Predpokladaný príjem (navrhované nové znenie) (1) Ak súd nemá k dispozícii dostatočné údaje o príjme rodiča, je povinný tieto údaje vyžiadať od orgánov verejnej moci, najmä od Finančnej správy Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne a príslušného úradu práce. Rodičia nie sú povinní preukazovať súdu skutočnosti, ktorými štát disponuje na základe svojich evidencií. (2) Súd je povinný určiť výživné na základe preukázaného skutočného príjmu rodiča, nie podľa predpokladaného príjmu. Fikcia alebo nevyvrátiteľná právna domnienka o výške príjmu sa nepoužije. (3) Ak sa napriek vykonanému dokazovaniu nepodarí zistiť presnú výšku príjmu rodiča, súd môže odhadnúť jeho príjem individuálne, pričom prihliadne na povolanie, kvalifikáciu, regionálne mzdové štatistiky a reálne možnosti povinného rodiča. Horná hranica takto predpokladaného príjmu nesmie presiahnuť pätnásťnásobok sumy životného minima podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. (4) Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča súd berie do úvahy všetky reálne výdavky, vrátane výdavkov nevyhnutných na bývanie, splácanie záväzkov, exekúcií, a plnenie ďalších vyživovacích povinností. (5) Pri rodičoch s príjmami z podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti súd vychádza z údajov o daňovom základe a účtovnej závierky potvrdenej Finančnou správou Slovenskej republiky. Výdavky rodiča môže súd posúdiť len v rozsahu, v akom sú preukázateľne nevyhnutné na výkon činnosti. Odôvodnenie: 1. Nevyvrátiteľná právna domnienka o príjme je protiústavná a ekonomicky neudržateľná Navrhovaný text § 400 ods. 1 zavádza nevyvrátiteľnú právnu fikciu o výške príjmu rodiča vo výške 25-násobku sumy životného minima (t. j. 4 473 € mesačne), ak rodič neposkytne súdu súčinnosť. Takáto fikcia je v rozpore s princípom materiálnej pravdy (Civilného sporového poriadku), s právom na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a so zásadou proporcionality. Neodráža ekonomickú realitu, keďže podľa údajov Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda v SR za rok 2024 približne 1400 €, teda menej ako tretina fiktívne určenej sumy. Zákonná fikcia preto vedie k nesplniteľným povinnostiam a sekundárne spôsobuje nárast exekúcií, trestných konaní a ekonomickú likvidáciu povinných rodičov. 2. Súd má dokazovať, nie predpokladať Súdne konanie má byť postavené na zásade dokazovania a materiálnej pravdy, nie na predpokladoch. Povinnosť zisťovať príjmy prostredníctvom dostupných štátnych evidencií (Finančná správa SR, Sociálna poisťovňa, úrad práce) je efektívna, transparentná a právne korektná. Nie je prípustné, aby súd rozhodoval na základe neexistujúceho predpokladu príjmu bez reálneho dokazovania. 3. Zníženie hranice na 15-násobok životného minima Ak sa ponechá možnosť stanovenia predpokladaného príjmu, musí byť jeho horná hranica racionálna a primeraná reálnej mzdovej úrovni. Navrhovaný 25-násobok (4 473 €) je neodôvodnene vysoký a nereflektuje ani regionálne rozdiely. Hornou hranicou má byť 15-násobok životného minima (t. j. cca 2 685 €), čo lepšie zodpovedá realite a zároveň umožňuje posúdiť vyšší než priemerný príjem bez jeho umelého nadhodnocovania. 4. Povinnosťou súdu je zohľadniť všetky reálne výdavky povinného Výživné musí byť primerané možnostiam rodiča, ale aj reálnym ekonomickým okolnostiam - napr. náklady na bývanie, existujúce exekúcie, iné vyživovacie povinnosti či nevyhnutné životné výdavky. Vylúčenie týchto faktorov (ako navrhuje § 400 ods. 2) by znamenalo de facto trestanie rodiča za chudobu alebo podnikateľské riziko, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a spravodlivosti rozhodnutia. 5. Súd nie je hospodárskym expertom Ustanovenie, ktoré umožňuje súdu posudzovať, ktoré výdavky podnikateľa sú „nevyhnutné“, je vecne aj metodicky neudržateľné. Hodnotenie podnikateľských nákladov je odborná otázka daňovej praxe, nie súdneho rozhodovania. Súd má vychádzať z údajov overených Finančnou správou SR, nie ich sám určovať. Záver: Navrhované znenie § 400 je v rozpore s princípmi právneho štátu, materiálnej pravdy a proporcionality. Fikcia príjmu vo výške 25-násobku životného minima je neodôvodnená, neprimeraná a sociálne neudržateľná. Preto sa navrhuje: I. Vypustiť nevyvrátiteľnú právnu domnienku o výške príjmu rodiča, II. Znížiť maximálny predpokladaný príjem na 15-násobok životného minima, III. Uložiť súdu povinnosť vyžiadať si údaje od Finančnej správy SR a Sociálnej poisťovne, IV. Zabezpečiť, aby súd zohľadňoval všetky reálne výdavky povinného rodiča, V. Zakázať určovanie fiktívnych príjmov bez opory v dôkazoch.

Návrh zákona odporúčame legislatívno-technicky a jazykovo upraviť. V § 55 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „došlého“ ako nadbytočné. V § 173 odporúčame za slovo „plnoletosťou“ vložiť slovo „teda“. V § 181 odporúčame slovo „Ustanovenia“ nahradiť slovom „Ustanovenie“. V § 183 odporúčame za slovo „záujem“ vložiť slovo „fyzickej“. § 206 ods. 4 odporúčame preformulovať z dôvodu nezrozumiteľnosti druhej časti vety. V § 215 odporúčame vypustiť slovo „ani“ pred slovom „vtedy“. Odporúčame zosúladiť pojmy „spôsobilosť na právne úkony“ (§ 173) „plná svojprávnosť“ (§ 224). § 268 upravuje zahraničnú právnickú osobu, preto nie je jasné použitie pojmu „iná než zahraničná fyzická osoba“. V § 269 ods. 4 odporúčame za slová „právne predpisy“ vložiť slová „Slovenskej republiky“. V § 289 ods. 1 odporúčame upraviť vnútorný odkaz na § 296. Odporúčame doplniť nadpisy v deviatom diely návrhu zákona. V § 298 ods. 2 odporúčame slovo „registrácie“ nahradiť slovom „registra“. V § 299 a 30 odporúčame upraviť zavedené skratky v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. V § 300 odporúčame slová „Uzavieranie manželstva“ nahradiť slovami „Uzavretie manželstva“. V § 300 ods. 5 odporúčame slová „podľa odseku 2 písm. c)“ nahradiť slovami „podľa odseku 4 písm. c)“. V § 309 odporúčame znenie odseku 1 zosúladiť so znením odseku 4. V § 312 ods. 2 odporúčame slovo „obdobného“ nahradiť slovom „rovnocenného“. V § 399 odporúčame slová „Tezaurácia výživného“ nahradiť inými vhodnými slovami, napríklad „Zloženie peňažnej sumy na výživné“. V § 400 ods. 2 odporúčame za slovo „povinného“ vložiť slovo „rodiča“ a za slovo „povinný“ vložiť slovo „rodič“. V § 431 odporúčame za sovo „dieťaťa“ vložiť slová „v náhradnej osobnej starostlivosti“ a za slovo „Dieťa“ vložiť slová „v náhradnej osobnej starostlivosti“. V § 432 ods. 3 odporúčame slova´§ 432 ods. 3 slová „do tejto formy náhradnej starostlivosti“ nahradiť slovami „do náhradnej osobnej starostlivosti“. V § 432 ods. 3 odporúčame slová „za mŕtveho jedného manžela“ nahradiť slovami „za mŕtveho jedného z manželov“. V § 436 odporúčame za slovo „Dieťa“ vložiť slová „v pestúnskej starostlivosti“. V § 1669 ods. 2 odporúčame slová „sám, avšak šetrne“ nahradiť slovami „sám šetrne“. V § 1670 odporúčame slová „kedykoľvek, avšak šetrne“ nahradiť slovami „kedykoľvek šetrne“. V § 1675 ods. 1 odporúčame slová „Musí ho však“ nahradiť slovami „Vlastník ho musí“. V § 1675 ods. 2 odporúčame slová „že hrozí, že sa hranice“ nahradiť slovami „v dôsledku ktorého hrozí, že sa hranice“. Názov § 1686 odporúčame upraviť tak, aby zohľadňoval obsah ustanovenia. V § 1743 ods. 2 odporúčame upresniť vágny pojem „v nevhodnú dobu“. V § 1743 ods. 2 odporúčame vysvetliť pojem „panujúca vec“ v osobitnej časti dôvodovej správy z dôvodu zrozumiteľnosti. Odporúčame upraviť znenie § 1887, nakoľko rozsah práva oprávneného nezodpovedá rozsahu povinnosti vlastníka (v prvom prípade ide „len“ o vec, v druhom prípade aj o právo, inú majetkovú hodnotu a pod.). V § 1896 ods. 2 odporúčame vnútorný odkaz „§ 1897 ods. 2“ nahradiť vnútorným odkazom „§ 1895 ods. 2“.

Ustanovenie § 426 ods. 5 v znení „Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, sa výživné poukazuje dieťaťu“ je žiadúce doplniť aj do všeobecného oddielu, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 396 až 402). V praxi často vzniká medzi laikmi polemika, komu má rodič platiť výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, ak súd určil výživné ešte pred plnoletosťou a vo výroku rozsudku uviedol, že sa má platiť k rukám druhého rodiča. Súčasná právna prax a judikatúra je však ustálená v tom, že výživné je po dosiahnutí plnoletosti potrebné platiť dieťaťu a toto by malo výslovne vyplývať aj z textu zákona.