Nový Občiansky zákonník
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie by bol oprávnený dlžník, a použiť na započítanie spôsobilé pohľadávky dlžníka voči veriteľovi; to platí aj vtedy, ak sa dlžník svojich námietok voči veriteľovi vzdal.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešne námietku, ktorú mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Na započítanie môže ručiteľ použiť aj svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku voči veriteľovi.
Prepojenia na staršie predpisy · 11
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.
Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
pri skončení všetkých týchto dohôd,
pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník.
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 399 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 399 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Návrh zákona odporúčame legislatívno-technicky a jazykovo upraviť. V § 55 ods. 1 odporúčame vypustiť slovo „došlého“ ako nadbytočné. V § 173 odporúčame za slovo „plnoletosťou“ vložiť slovo „teda“. V § 181 odporúčame slovo „Ustanovenia“ nahradiť slovom „Ustanovenie“. V § 183 odporúčame za slovo „záujem“ vložiť slovo „fyzickej“. § 206 ods. 4 odporúčame preformulovať z dôvodu nezrozumiteľnosti druhej časti vety. V § 215 odporúčame vypustiť slovo „ani“ pred slovom „vtedy“. Odporúčame zosúladiť pojmy „spôsobilosť na právne úkony“ (§ 173) „plná svojprávnosť“ (§ 224). § 268 upravuje zahraničnú právnickú osobu, preto nie je jasné použitie pojmu „iná než zahraničná fyzická osoba“. V § 269 ods. 4 odporúčame za slová „právne predpisy“ vložiť slová „Slovenskej republiky“. V § 289 ods. 1 odporúčame upraviť vnútorný odkaz na § 296. Odporúčame doplniť nadpisy v deviatom diely návrhu zákona. V § 298 ods. 2 odporúčame slovo „registrácie“ nahradiť slovom „registra“. V § 299 a 30 odporúčame upraviť zavedené skratky v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR. V § 300 odporúčame slová „Uzavieranie manželstva“ nahradiť slovami „Uzavretie manželstva“. V § 300 ods. 5 odporúčame slová „podľa odseku 2 písm. c)“ nahradiť slovami „podľa odseku 4 písm. c)“. V § 309 odporúčame znenie odseku 1 zosúladiť so znením odseku 4. V § 312 ods. 2 odporúčame slovo „obdobného“ nahradiť slovom „rovnocenného“. V § 399 odporúčame slová „Tezaurácia výživného“ nahradiť inými vhodnými slovami, napríklad „Zloženie peňažnej sumy na výživné“. V § 400 ods. 2 odporúčame za slovo „povinného“ vložiť slovo „rodiča“ a za slovo „povinný“ vložiť slovo „rodič“. V § 431 odporúčame za sovo „dieťaťa“ vložiť slová „v náhradnej osobnej starostlivosti“ a za slovo „Dieťa“ vložiť slová „v náhradnej osobnej starostlivosti“. V § 432 ods. 3 odporúčame slova´§ 432 ods. 3 slová „do tejto formy náhradnej starostlivosti“ nahradiť slovami „do náhradnej osobnej starostlivosti“. V § 432 ods. 3 odporúčame slová „za mŕtveho jedného manžela“ nahradiť slovami „za mŕtveho jedného z manželov“. V § 436 odporúčame za slovo „Dieťa“ vložiť slová „v pestúnskej starostlivosti“. V § 1669 ods. 2 odporúčame slová „sám, avšak šetrne“ nahradiť slovami „sám šetrne“. V § 1670 odporúčame slová „kedykoľvek, avšak šetrne“ nahradiť slovami „kedykoľvek šetrne“. V § 1675 ods. 1 odporúčame slová „Musí ho však“ nahradiť slovami „Vlastník ho musí“. V § 1675 ods. 2 odporúčame slová „že hrozí, že sa hranice“ nahradiť slovami „v dôsledku ktorého hrozí, že sa hranice“. Názov § 1686 odporúčame upraviť tak, aby zohľadňoval obsah ustanovenia. V § 1743 ods. 2 odporúčame upresniť vágny pojem „v nevhodnú dobu“. V § 1743 ods. 2 odporúčame vysvetliť pojem „panujúca vec“ v osobitnej časti dôvodovej správy z dôvodu zrozumiteľnosti. Odporúčame upraviť znenie § 1887, nakoľko rozsah práva oprávneného nezodpovedá rozsahu povinnosti vlastníka (v prvom prípade ide „len“ o vec, v druhom prípade aj o právo, inú majetkovú hodnotu a pod.). V § 1896 ods. 2 odporúčame vnútorný odkaz „§ 1897 ods. 2“ nahradiť vnútorným odkazom „§ 1895 ods. 2“.
Návrh na úpravu: Navrhujeme vypustiť § 399 Tezaurácia výživného z návrhu zákona a zodpovedajúce pasáže v osobitnej časti dôvodovej správy. Alternatívne, ak sa ustanovenie ponechá, navrhujeme jeho komplexné preformulovanie tak, aby išlo o možnosť rodičov sa dobrovoľne dohodnúť o poukazovaní výživného na osobitný účet dieťaťa, s ktorým môžu disponovať obaja rodičia spoločne a súd neukladal povinnosť zložiť výživné vopred ani nerozhodoval o spôsobe nakladania s prostriedkami.
Ustanovenie § 426 ods. 5 v znení „Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, sa výživné poukazuje dieťaťu“ je žiadúce doplniť aj do všeobecného oddielu, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 396 až 402). V praxi často vzniká medzi laikmi polemika, komu má rodič platiť výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, ak súd určil výživné ešte pred plnoletosťou a vo výroku rozsudku uviedol, že sa má platiť k rukám druhého rodiča. Súčasná právna prax a judikatúra je však ustálená v tom, že výživné je po dosiahnutí plnoletosti potrebné platiť dieťaťu a toto by malo výslovne vyplývať aj z textu zákona.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.