§ 397 · Oznamovacie povinnosti veriteľa a dlžníka
Nový Občiansky zákonník
Ak o to ručiteľ požiada, je veriteľ povinný oznámiť mu bez zbytočného odkladu výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
Po splatnosti zabezpečenej pohľadávky môže ručiteľ od dlžníka žiadať, aby mu oznámil všetky námietky a na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré môže dlžník proti zabezpečenej pohľadávke uplatniť.
Prepojené materiály · 15
§ 548
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
§ 305
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
§ 547
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
§ 306
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
§ 5
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
§ 8
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
§ 309
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.
§ 191
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
§ 72
Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.
Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.
Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.
§ 77
Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.
Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti len jednotlivému členovi právnickej osoby podľa odseku 1 od okamihu, keď s ňou písomne prejaví súhlas voči tejto právnickej osobe, ktorá je o tom povinná bezodkladne písomne informovať organizáciu kolektívnej správy.
Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu a možno ju uzatvoriť len ako nevýhradnú.
Ustanovenia § 65 až 69 sa použijú primerane.
§ 5
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
§ 70
Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.
Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.
Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva zachovaná, ak sa autor s nadobúdateľom takejto nevýhradnej licencie nedohodol inak. Autor je povinný nadobúdateľa výhradnej licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe.
Licenčná zmluva, ktorou autor udelil tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený predtým výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
§ 81
Multiteritoriálnou licenčnou zmluvou na on-line použitie hudobných diel udeľuje organizácia kolektívnej správy súhlas na použitie viacerých hudobných diel vzťahujúci sa na územie viac než jedného členského štátu alebo zmluvného štátu, a to vyhotovením rozmnoženiny hudobných diel on-line a verejným prenosom hudobných diel on-line.
Na základe osobitného splnomocnenia podľa § 184 ods. 5 môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas podľa odseku 1 aj na použitie hudobných diel, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv iná organizácia kolektívnej správy.
Nadobúdateľ licencie na základe zmluvy podľa odseku 1 (ďalej len „poskytovateľ služby na on-line použitie hudobných diel“) je povinný informovať organizáciu kolektívnej správy o skutočnom použití hudobných diel, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. Organizácia kolektívnej správy umožní poskytovateľovi služby na on-line použitie hudobných diel poskytovať tieto informácie prostredníctvom elektronických prostriedkov.
Organizácia kolektívnej správy monitoruje použitie hudobných diel na základe zmluvy podľa odseku 1 a vedie o tomto použití záznamy.
Zmluvu podľa odseku 1 nemožno uzatvoriť na použitie hudobných diel šírením v rámci programovej služby prostredníctvom internetu, ktoré je uskutočňované simultánne s vysielaním tejto programovej služby jej vysielateľom alebo sprístupňovaním záznamu vysielania prostredníctvom internetu jeho vysielateľom.
§ 79
Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.
Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak
niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo
organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.
Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, informuje nositeľov práv na svojom webovom sídle o podmienkach udelenia licencie a uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 vrátane práva vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv.
§ 69
Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak
je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,
v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
ide o použitie diela novinárskej povahy,
ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
ide o použitie počítačového programu alebo databázy,
ide o použitie diela na nekomerčný účel.
Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.
Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.
Pripomienky z MPK
81 pripomienok · § 397 · zoradené od najkonkrétnejších
Pripomienka k ustanoveniu § 397 návrhu Občianskeho zákonníka: TRETIA ČASŤ – Rodinné právo ŠTVRTÁ HLAVA – Výživné Prvý diel – Spoločné ustanovenia § 397 – Rozsah vyživovacej povinnosti Druh pripomienky: Zásadná Návrh na úpravu znenia: Navrhujeme preformulovať § 397 nasledovne: § 397 Rozsah vyživovacej povinnosti – navrhované nové znenie (1) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na potreby dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, na rozsah osobnej starostlivosti každého z nich, ako aj na iné plnenia poskytované v prospech dieťaťa. Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti, prihliada sa aj na rozsah ich starostlivosti o domácnosť a spoločný majetok. (2) Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd určí výživné každému z rodičov podľa pomeru ich príjmov, majetkových pomerov a dĺžky osobnej starostlivosti. Súd môže výnimočne rozhodnúť, že výživné neurčí, iba ak je preukázané, že rodičia sa rovnocenne podieľajú na osobnej starostlivosti aj finančnom zabezpečení dieťaťa. (3) Ak je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča, súd určí výživné obom rodičom, a to tak, aby sa zachovala rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Ak sú príjmové a majetkové pomery rodiča, ktorému je dieťa zverené, výrazne vyššie ako u druhého rodiča, súd na túto skutočnosť prihliadne primeraným znížením výživného povinného rodiča. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, avšak pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov súd prihliadne aj na primerané osobné a existenčné potreby povinného rodiča. Za nevyhnutné výdavky sa považujú najmä výdavky na bývanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a iné nevyhnutné životné potreby. Odôvodnenie: 1. Nedostatok rovnováhy a jednostrannosť súčasného znenia Navrhované znenie § 397 je jednostranne koncipované v prospech oprávneného dieťaťa bez dostatočného vyváženia práv a povinností oboch rodičov. Súčasná formulácia umožňuje, aby súd „výživné neurčil“ v prípadoch striedavej alebo spoločnej starostlivosti, čím sa fakticky oslabuje zákonný princíp, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (§ 396 návrhu OZ). Takýto prístup je v rozpore so zásadou rovnosti rodičov a narúša spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov. 2. Potreba určenia výživného obom rodičom aj pri striedavej starostlivosti V praxi sa často vyskytuje situácia, že dieťa žije striedavo u oboch rodičov, no ich ekonomické pomery sú výrazne rozdielne. Ak súd výživné vôbec neurčí, dieťa býva u jedného rodiča v nadštandardných podmienkach a u druhého v materiálnom nedostatku. Preto je potrebné, aby súd výživné vždy určoval obom rodičom, aj keď len v symbolickej výške, aby sa zachovala rovnováha životnej úrovne dieťaťa (§ 396 ods. 2). 3. Nejasné kritériá pre „nevyhnutné výdavky“ Odsek 4 v súčasnej podobe umožňuje svojvoľný výklad, pretože pojem „výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť“ nie je zákonom definovaný. To vedie k nejednotnej praxi, kedy súdy často neprimerane znižujú životné minimum povinného rodiča, čo môže mať likvidačné následky (napr. strata bývania, psychické a ekonomické dôsledky). Preto sa navrhuje, aby zákon výslovne vymedzil základné kategórie výdavkov, ktoré sa považujú za nevyhnutné. 4. Rovnosť rodičov pri určení výživného Ustanovenie v odsekoch 2 a 3 musí jasne vyjadriť, že každý rodič má rovnakú povinnosť podieľať sa na výžive dieťaťa – nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou. Zákon nemá rozlišovať medzi rodičom, ktorému bolo dieťa zverené, a rodičom, ktorému nebolo, pretože rozhodnutím o osobnej starostlivosti sa neodníma vyživovacia povinnosť druhého rodiča. 5. Zastaranosť ustanovenia o „prednosti výživného“ Odsek 4 je prežitý a vychádza zo starého konceptu socialistickej právnej úpravy (§ 62 ods. 5 zákona o rodine z 1963). V modernej právnej úprave má mať výživné spravodlivú prioritu, nie absolútnu, aby nedochádzalo k ekonomickej likvidácii rodičov. Zákon by mal vyvažovať potreby dieťaťa a základné existenčné minimum rodiča. 6. Zamedzenie súdneho aktivizmu a nejednotnej praxe Navrhované znenie súčasného § 397 ponecháva príliš široký priestor pre súdny aktivizmus. V praxi vedie k extrémnym rozhodnutiam, pri ktorých sa výživné neurčuje, hoci rodičia majú rozdielne príjmy, alebo sa povinnému rodičovi neprihliada na jeho objektívne životné výdavky. Preto sa navrhuje doplniť ustanovenie o jasné kritériá a obmedzenia súdneho uváženia. Záver: Navrhované nové znenie § 397: I. zjednocuje výkladové kritériá pre určenie výživného bez ohľadu na formu osobnej starostlivosti, II. posilňuje princíp rovnosti rodičov, III. zabraňuje svojvoľnému nestanoveniu výživného, IV. a zabezpečuje ochranu základných existenčných potrieb povinného rodiča popri zachovaní práva dieťaťa na rovnakú životnú úroveň.
- § 397 ods. 3 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme zmenu pri úprave spoločnej osobnej starostlivosti nasledovne: „Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd schváli dohodu rodičov o výške výživného alebo rozhodne tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje“. Odôvodnenie: V prípade spoločnej osobnej starostlivosti, ktorá je možná len so súhlasom oboch rodičov, aj s ohľadom na dôvodovú správu by súd mal buď schváliť dohodu o výživnom, alebo rozhodnúť iba tak, že výživné neurčuje. Autoritatívne rozhodovanie súdu o určení výživného pri spoločnej osobnej starostlivosti by malo byť vylúčené. Táto pripomienka je zásadná.
Ustanovenie § 426 ods. 5 v znení „Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, sa výživné poukazuje dieťaťu“ je žiadúce doplniť aj do všeobecného oddielu, ktorý upravuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 396 až 402). V praxi často vzniká medzi laikmi polemika, komu má rodič platiť výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, ak súd určil výživné ešte pred plnoletosťou a vo výroku rozsudku uviedol, že sa má platiť k rukám druhého rodiča. Súčasná právna prax a judikatúra je však ustálená v tom, že výživné je po dosiahnutí plnoletosti potrebné platiť dieťaťu a toto by malo výslovne vyplývať aj z textu zákona.
Poznámky a komentáre
Načítavajú sa poznámky a komentáre…