Nový Občiansky zákonník
Ustanovenia § 349 a § 488 ods. 2 sa nepoužijú, ak ručenie zabezpečuje všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Uznanie dlhu dlžníkom po vzniku ručenia je voči ručiteľovi účinné len ak s ním prejaví súhlas; to platí aj pre dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o predĺžení premlčacej lehoty, ak bola uzavretá po vzniku ručenia.
Prepojenia na staršie predpisy · 28
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. Diel VII Zánik záväzku jeho splnením Oddiel 1 Spôsob plnenia
Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované.
Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
Nájomné
Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.
Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. Oddiel 5 Všeobecne obmedzenie premlčacej doby
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.
Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z vecného bremena.4)
Pokiaľ ide o nájom, ktorý vznikol z práva užívania nebytových priestorov podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona na poskytovanie služieb zdravotníckych, sociálnych, spojov, na zabezpečenie činnosti politických strán, pracovísk základného výskumu, umeleckej tvorivej činnosti, na vykonávanie divadelnej, koncertnej a osvetovej činnosti, možno ho vypovedať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru.
Správne konania začaté podľa doterajších právnych predpisov o hospodárení s nebytovými priestormi sa k začiatku účinnosti tohto zákona zastavujú.
Tento zákon sa nevzťahuje na nebytové priestory užívané podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení zákona č. 95/1988 Zb. a zákona č. 114/1990 Zb.
Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
pri skončení všetkých týchto dohôd,
pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka. Pristúpenie k záväzku
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.
V prípadoch ustanovených zákonmi národných rád možno prikázať prenajímateľovi, aby prenajal nebytový priestor a uzavrel nájomnú zmluvu s určeným nájomcom; v tomto prípade môže prenajímateľ vypovedať zmluvu iba so súhlasom orgánu, ktorý prikázal jej uzavretie. Ustanovenia tohto zákona inak zostávajú nedotknuté.
Pripomienky z MPK
90 pripomienok · § 396 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 396 ods. 3 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
UPJŠ, Právf (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta) · 28. 11. 2025
Navrhujeme vypustiť celý odsek § 396 ods. 3. V prípade, ak povinný rodič naozaj vzhľadom na svoje majetkové pomery a vzhľadom na schopnosti nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť ani v rozsahu minimálneho výživného, máme za to, že nie je dôvodné ho zaťažovať touto povinnosťou, ktorá navyše v prípade, ak naozaj nie je v jeho schopnostiach túto povinnosť plniť, môže viesť následne k začatiu trestného konania. Naopak, v týchto situáciách by mal prevziať zodpovednosť štát a poskytnúť dieťaťu potrebnú sociálnu pomoc. Osobitne poukazujeme na to, že situácia, kedy povinný rodič nemá príjem na plnenie ani minimálnej vyživovacej povinnosti z dôvodov, ktoré sú na jeho strane, nemá byť riešená prostredníctvom inštitútu minimálneho výživného (ako sa to v praxi niekedy stáva), ale aplikovaním postupu s poukazom na posúdenie tzv. potencionality príjmu povinného rodiča. Máme za to, že inštitút minimálneho výživného je prekonaný.
- § 396 ods. 3 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Navrhujeme zvážiť zvýšenie minimálneho rozsahu vyživovacej povinnosti z „50 %“ na „70 %“ sumy životného minima. Súčasne navrhujeme konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti ustanoviť vo vykonávacom právnom predpise k Občianskemu zákonníku. Odôvodnenie: Súčasná hranica stanovenia minimálnej výšky vyživovacej povinnosti nereflektuje rast životných nákladov a nepostačuje na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa. Prokuratúra v konaniach o výživné opakovane poukazuje na neudržateľnosť minimálneho výživného v tejto výške. Z dôvodu zachovania stability a minimalizácie novelizácii nového Občianskeho zákonníka súčasne navrhujeme, aby konkrétna výška vyživovacej povinnosti bola ustanovená vo vykonávacom právnom predpise.
§ 396 ods. 1 až 3 návrhu Občianskeho zákonníka K ustanoveniu: TRETIA ČASŤ – Rodinné právo, ŠTVRTÁ HLAVA – Výživné, Prvý diel – Spoločné ustanovenia, § 396 ods. 1, 2 a 3 Druh pripomienky: Zásadná Návrh na úpravu: Navrhujeme preformulovať znenie § 396 ods. 1 až 3 nasledovne: § 396 Právo dieťaťa na výživu rodičov (1) Dieťa má právo na výživu od oboch rodičov ako na zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť každého rodiča trvá až do okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť, bez ohľadu na to, ktorému z rodičov bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Za okamih, keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť, sa považuje deň, keď dieťa ukončilo sústavnú prípravu na povolanie alebo preukázateľne nadobudlo trvalý príjem umožňujúci samostatné zabezpečenie jeho potrieb. Škola alebo iné zariadenie poskytujúce vzdelávanie sú povinné bezodkladne doručiť oznámenie o ukončení štúdia aj rodičovi, ktorý plní vyživovaciu povinnosť, alebo príslušnému súdu. (2) Dieťa má právo na rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia; toto právo sa zabezpečuje primeraným podielom každého rodiča podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný tiež prispievať na výživu dieťaťa finančne, ak to jeho príjmové, majetkové alebo osobné pomery umožňujú. (3) Každý z rodičov je povinný podieľať sa na výžive dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov tak, aby dieťa malo rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú alebo ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti len jednému z nich. Minimálna výška výživného sa neustanovuje, ak by jej uplatnenie odporovalo zásade proporcionality alebo by bolo v rozpore so schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Ak sa minimálna výška ponechá, nesmie presiahnuť 20 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, ak to neodporuje zásade proporcionality alebo ak povinný rodič preukáže vážne sociálne alebo zdravotné dôvody, ktoré mu bránia v plnení tejto povinnosti. Zároveň sa ustanovuje, že výživné nemôže presiahnuť 2,5-násobok sumy životného minima, ak osobitné okolnosti prípadu (napr. zdravotné postihnutie dieťaťa, mimoriadne potreby spojené so vzdelávaním alebo liečbou) neodôvodňujú vyššie výživné. Takto ustanovené hranice majú zabezpečiť primeranosť, predvídateľnosť a vyváženosť práv a povinností oboch rodičov. neodôvodňujú vyššiu sumu. Vyššie výživné môže súd priznať len vtedy, ak to nevedie k zjavnej neprimeranosti vo vzťahu k možnostiam povinného rodiča a nevylučuje jeho schopnosť zabezpečovať vlastné životné potreby. (4) Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, reálne životné náklady a vyvážený prístup k povinnostiam oboch rodičov tak, aby výživné nebolo likvidačné pre jedného z nich a zároveň zabezpečovalo dôstojné životné podmienky dieťaťa. Odôvodnenie návrhu: 1. Odstraňuje obsolentný koncept minimálneho výživného – buď sa úplne zruší, alebo sa zníži na 20 % životného minima, aby nedochádzalo k ekonomickej likvidácii povinných rodičov. Neprimeranosť a neodôvodnenosť navrhovanej minimálnej hranice 50 % Navrhovaná výška minimálneho výživného vo výške 50 % zo životného minima je neprimeraná a ekonomicky nereálna, najmä pre rodičov s nízkymi príjmami, nezamestnaných, osôb s invaliditou, alebo tých, ktorí majú viac vyživovacích povinností. Takáto úprava by viedla k nárastu exekučných konaní, trestných stíhaní a sociálnej nestability, a mohla by byť v praxi likvidačná. Súčasná hranica 30 % bola už dostatočne motivujúca, no pri súčasnom raste cien a výdavkov je vhodné ju upraviť na 20 %, aby sa zachovala primeranosť vo vzťahu k reálnym životným podmienkam. 2. Odstraňuje diskrimináciu jedného rodiča, vyživovacia povinnosť sa výslovne vzťahuje na oboch rodičov, nielen na rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené. Nerovnosť rodičov v praxi a obchádzanie povinnosti rodiča, ktorému je dieťa zverené V praxi sa dlhodobo obchádza povinnosť prispievať na výživu dieťaťa aj u rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Takéto riešenie je v rozpore s princípom rovnosti rodičovských práv a povinností, ktorý vyplýva z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR. Navrhujeme preto výslovne doplniť, že aj rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, je povinný finančne prispievať podľa svojich možností. 3. Zavádza právnu istotu a jasne vymedzuje moment zániku vyživovacej povinnosti a zamedzuje špekuláciám so zatajovaním ukončenia štúdia. Potrebné legislatívne vymedzenie okamihu zániku vyživovacej povinnosti V súčasnosti absentuje jasná definícia okamihu, kedy dieťa nadobúda schopnosť samé sa živiť, čo vedie k špekulatívnemu predlžovaniu štúdia alebo k zatajovaniu jeho ukončenia. Zavádza povinnosť informovania – školy musia bezodkladne oznámiť ukončenie štúdia povinnému rodičovi alebo súdu. Navrhujeme preto doplniť povinnosť školy oznamovať ukončenie štúdia priamo rodičovi povinnému prispievať na výživu dieťaťa, resp. súdu. 4. Zavádza vyváženosť a proporcionalitu – výživné má byť primerané reálnym možnostiam rodičov a potrebám dieťaťa, nie nástrojom represie. Zavedenie maximálnej hranice výživného Dnes v slovenskej legislatíve úplne chýba maximálna hranica, čo vytvára priestor pre neprimerané a nejednotné súdne rozhodnutia, vedúce k ekonomickej likvidácii povinných rodičov. Preto je z hľadiska právnej istoty aj proporcionality vhodné túto hranicu zákonne upraviť. Navrhujeme preto zaviesť maximálnu hranicu 2,5-násobku životného minima, s možnosťou jej výnimočného prekročenia pri osobitných potrebách dieťaťa. Tým sa zachová proporcionalita, predvídateľnosť a ochrana pred svojvoľnými rozhodnutiami. 5. Zabezpečuje rovnakú životnú úroveň dieťaťa u oboch rodičov, bez ohľadu na zverenie do starostlivosti. Súlad s princípom proporcionality a najlepšieho záujmu dieťaťa Návrh rešpektuje čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého sa najlepší záujem dieťaťa musí posudzovať v kontexte spravodlivého rozdelenia povinností medzi oboch rodičov, nie jednostranne. Zároveň sa posilní aj právna istota povinného rodiča a zníži sa riziko jeho exekučnej alebo trestnej likvidácie. I. Zavedenie minimálnej aj maximálnej hranice výživného zvyšuje predvídateľnosť a právnu istotu pri rozhodovaní súdov. II. Minimálna hranica 20 % zo životného minima reflektuje reálnu schopnosť rodičov s nízkymi príjmami plniť vyživovaciu povinnosť bez vzniku exekučných dlhov a bez sociálneho pádu. III. Maximálna hranica 2,5-násobku životného minima predstavuje primeraný limit, ktorý zodpovedá princípu proporcionality, bráni neodôvodneným excesom (napr. výživné presahujúce 1 000 € mesačne pri bežných príjmoch) a súčasne umožňuje výnimočne vyššie výživné v osobitných prípadoch. IV. Takto definovaný rámec by zjednotil rozhodovaciu prax súdov a zamedzil tzv. súdnemu aktivizmu pri stanovovaní výživného bez objektívnych hraníc. Záver: Navrhuje sa: I. znížiť minimálne výživné zo 50 % na 20 % zo životného minima, II. doplniť hornú hranicu výživného (2,5-násobok životného minima), III. výslovne ustanoviť povinnosť finančného príspevku aj rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, IV. a definovať okamih, kedy dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť, spolu s informačnou povinnosťou školy alebo inštitúcie.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.