Nový Občiansky zákonník
Ak bola poukážka vystavená na doručiteľa, je z nej na plnenie oprávnený ten, kto ju poukázancovi predloží.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.
Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.
Cestovný šek musí obsahovať:
označenie, že ide o cestovný šek,
príkaz alebo sľub vyplatiť určitú sumu oprávnenej osobe,
meno vystaviteľa, jeho podpis alebo dostatočnú náhradu podpisu.
Ak cestovný šek obsahuje príkaz na platenie, musí obsahovať aj označenie osoby, ktorej je príkaz určený.
Ak nie je v cestovnom šeku uvedené označenie oprávnenej osoby, môže vyplatenie šeku požadovať ten, kto šek predloží.
Cestovný šek možno vystaviť aj na inú menu, než je mena euro.
Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad.
Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa.
Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť tomu, v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.
Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci (skladištný list).
Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia obdobne predpisy upravujúce zmenky.
Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie skladovanej veci.
Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je:
podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená,
podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom,
podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.
Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkách.
Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list.
Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.
Pripomienky z MPK
90 pripomienok · § 380 · zoradené od najkonkrétnejších
Zásadná pripomienka k návrhu § 380 ods. 5 Občianskeho zákonníka TRETIA ČASŤ - RODINNÉ PRÁVO TRETIA HLAVA - VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti) Znenie návrhu § 380 ods. 5 „Ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa obmedzením stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom a ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd zakáže stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom.“ Pripomienka (zásadná) Návrh na úpravu textu: Ustanovenie § 380 ods. 5 navrhujeme presunúť z časti: Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti do časti: Štvrtý diel - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti a legislatívne ho preformulovať nasledovne: „Ak rodič riadne nevykonáva rodičovskú zodpovednosť, zneužíva jej výkon alebo závažným spôsobom zanedbáva výchovu dieťaťa a ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa iným spôsobom, súd môže rozhodnúť o zákaze stretávania rodiča s dieťaťom podľa § 386 alebo § 387.“ Odôvodnenie Rozpor medzi textom zákona a dôvodovou správou Dôvodová správa uvádza, že „stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“. Naproti tomu text § 380 ods. 5 hovorí o „zákaze stretávania sa dieťaťa s rodičom“. Ide o zásadný právny a logický nesúlad - stretávanie je vzájomné právo a povinnosť, preto nemožno jednostranne zakázať „stretávanie sa dieťaťa s rodičom“, bez toho, aby išlo zároveň o zákaz stretávania sa rodiča s dieťaťom. Takto formulované ustanovenie je právne nepresné a vytvára priestor pre nesprávnu aplikačnú prax. Zákaz stretávania je faktickým zásahom do výkonu rodičovskej zodpovednosti Zákaz stretávania nemožno považovať za bežnú „úpravu výkonu rodičovskej zodpovednosti“ podľa § 380, ale za zásah do výkonu rodičovských práv, ktorý má charakter obmedzenia alebo pozbavenia výkonu rodičovskej zodpovednosti podľa § 386 a § 387 občianskeho zákonníka. Preto takéto ustanovenie nepatrí do časti o „úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti“, ale do časti „Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“. Chýba väzba na ustanovenia § 386 a § 387 občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 380 ods. 5 v súčasnom znení umožňuje, aby súd zakázal stretávanie aj bez predchádzajúceho konštatovania zneužívania alebo zanedbávania rodičovskej zodpovednosti, čo je v rozpore s princípom proporcionality zásahu do rodičovských práv a so systematikou zákona. Ak má dôjsť k zákazu stretávania, musí to byť možné len po aplikácii § 386 alebo § 387 občianskeho zákonníka, teda po rozhodnutí o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovskej zodpovednosti. Právna kvalifikácia zákazu stretávania patrí do trestného práva Zákaz stretávania rodiča s dieťaťom má svoj charakter v podstate sankčného opatrenia, ktorým sa rodič zbavuje práva na osobný kontakt so svojím dieťaťom. Takýto zákaz je svojou povahou bližší trestnoprávnemu inštitútu zákazu stretávania podľa Trestného zákona (§ 51 ods. 3 písm. c) a § 51 ods. 4 písm. a)), a nie civilnoprávnej úprave výkonu rodičovských práv. Zaradenie tohto opatrenia do občianskeho zákonníka vedie k neprimeranému rozširovaniu súdnej diskrečnej právomoci a k riziku svojvoľných rozhodnutí. Ústavnoprávne hľadisko Každý zákaz stretávania zasahuje do základného práva dieťaťa aj rodiča na rodinný život podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto musí byť výslovne podmienený preukázaním závažných dôvodov a nemožnosti dosiahnuť účel miernejšími prostriedkami (zásada proporcionality). Systematické a legislatívno-technické hľadisko Ustanovenie o „zákaze stretávania“ logicky a systematicky patrí do štvrtého dielu občianskeho zákonníka - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti, kde sú upravené aj obmedzenie (§ 386) a pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 387). Vloženie zákazu stretávania do § 380 narúša vnútornú logiku zákona a môže viesť k nesprávnej interpretácii, že ide o bežnú formu úpravy stretávania. Záver Navrhované znenie § 380 ods. 5 je právne, systematicky a koncepčne nesprávne. Umožňuje súdu zasiahnuť do výkonu rodičovských práv bez splnenia zákonných podmienok podľa § 386 a § 387 občianskeho zákonníka, čím vytvára priestor pre neprimerané zásahy do základných práv rodiča a dieťaťa. Navrhujeme preto: 1. vypustiť ustanovenie § 380 ods. 5 zo súčasného umiestnenia, 2. presunúť jeho obsah do časti Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti, 3. výslovne podmieniť jeho použitie aplikáciou § 386 alebo § 387 občianskeho zákonníka.
- § 380 ods. 4 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Zásadne žiadam v § 380 ods. 4 druhej vete spôsoby zásahov do práva stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom obmedzením súdu uviesť alternatívne, nakoľko podľa znenia ako ho navrhuje predkladateľ by uvedené obmedzenia museli byť uložené kumulatívne. Zásadne žiadam v § 380 ods. 4 druhej vete vypustiť slová „a povinnej prítomnosti ďalších osôb“. Odôvodnenie: Je potrebné spresniť znenie § 380 ods. 4 tak, aby uvedené spôsoby obmedzení bolo možné bezproblémovo využívať alternatívne. Zo znenia § 380 ods. 4 ako ho navrhuje predkladateľ a ani z dôvodovej správy nie je zrejmé, za akým účelom by sa stretávania dieťaťa s rodičom mali povinne zúčastňovať iné osoby a na základe čoho by sa tretím osobám ukladali (v zásade nesplniteľné) povinnosti. Zároveň, nie je zrejmé, ako by súd takýto účel a primerané podmienky prítomnosti tretích osôb jasne a jednoznačne vymedzil v rozhodnutí, nakoľko je vylúčené predpokladať, že akákoľvek fyzická osoba či právnická osoba by mohla byť prítomná na stretávaní sa dieťaťa s rodičom v prípade úpravy pravidelného (aj keď miestom či rozsahom obmedzenom) stretávania sa po dlhšiu alebo neobmedzenú dobu (v čase vyhovujúcom dieťaťu, t. j. po škole, cez víkend a pod.) - nenaplnilo by sa rozhodnutie súdu a viedlo by to len k prehlbovaniu konfliktov.
Zásadná pripomienka k § 380 ods. 2 návrhu Občianskeho zákonníka (Tretia časť - Rodinné právo) Znenie návrhu: „Ak sa rodičia nedohodnú o úprave stretávania sa s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví stretávanie sa rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu stretávania sa žiadajú neupraviť.“ Pripomienka - návrh na úpravu textu: Navrhuje sa vypustiť slovné spojenie: „; to neplatí, ak rodičia úpravu stretávania sa žiadajú neupraviť“ a ustanovenie formulovať nasledovne: „Ak sa rodičia nedohodnú o úprave stretávania sa s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví stretávanie sa rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.“ Odôvodnenie: Navrhované znenie v časti „to neplatí, ak rodičia úpravu stretávania sa žiadajú neupraviť“ vytvára nebezpečný interpretačný priestor, ktorý v aplikačnej praxi vedie k súdnemu aktivizmu a k rozhodnutiam v rozpore s ústavne garantovaným právom rodiča a dieťaťa na rodinný život podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súdy (napr. Krajský súd Bratislava, sp. zn. 11CoP/59/2020, a Krajský súd Trnava, sp. zn. 14CoP/27/2025) rozhodujú v praxi o tzv. „neupravenom styku“ aj vtedy, ak rodič o úpravu stretávania výslovne žiada, čím fakticky odnímajú rodičovi právo na kontakt s dieťaťom bez zákonného základu. Takéto rozhodnutia sú v priamom rozpore s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 276/2014-48, ktorý potvrdil, že neupravenie styku v situácii, keď rodič o úpravu žiada, možno chápať ako neprípustné odňatie ústavne zaručeného práva na rodinný život. Formulácia v návrhu občianskeho zákonníka tak legalizuje protiústavný výklad, ktorý umožňuje súdu nezasiahnuť do situácie, keď jeden rodič bráni druhému rodičovi v kontakte s dieťaťom, čím dochádza k faktickému zákazu stretávania. Takýto postup je v rozpore aj s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého je dieťa oprávnené na pravidelný kontakt s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Umožnenie „neupravenia stretávania“ pritom vedie k formalistickému výkladu, ktorý sa stáva nástrojom súdnej svojvôle a popiera základnú zásadu proporcionality medzi právom dieťaťa na stabilné vzťahy s oboma rodičmi a ochranou jeho záujmu. Z hľadiska systematiky súkromného práva a cieľa rekodifikácie je takáto formulácia v rozpore so samotnou filozofiou návrhu Občianskeho zákonníka, ktorá deklaruje odstránenie reliktov socialistického prístupu a posilnenie autonómie vôle a rodičovskej zodpovednosti. Naopak, predmetná veta konzervuje paternalistický a maternalistický prístup súdov, ktorý fakticky nahrádza rodičovské rozhodovanie rozhodnutím štátnej moci bez právneho podkladu. Záver: Navrhovaná úprava ustanovenia § 380 ods. 2 sa javí ako protiústavná, nesystémová a prakticky neudržateľná. Navrhujeme preto jej úplné vypustenie a zjednotenie postupu s doterajšou právnou praxou, podľa ktorej ak rodič o úpravu stretávania žiada, súd je povinný o nej rozhodnúť.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.