Nový Občiansky zákonník
Ak bola poukážka vystavená na rad, možno ju previesť rubopisom.
Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
O náležitostiach rubopisu a jeho prijatia, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako svoje právo preukazuje, platia osobitné predpisy o zmenkách. Podľa nich sa taktiež posúdi, od koho môže poukážku požadovať ten, kto o ňu prišiel.
Prepojenia na staršie predpisy · 9
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.
Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad.
Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom. Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa.
Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť tomu, v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je:
podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená,
podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom,
podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.
Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy. O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkách.
Vkladový list je potvrdením peňažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výška vkladu je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vzťahujú primerane ustanovenia tohto zákona o vkladných knižkách.
Vkladový list je cenný papier.
Listinný vkladový list môže mať len formu cenného papiera na meno. Na náležitosti vkladových listov sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach cenných papierov a primerane ustanovenia osobitného zákona o náležitostiach dlhopisov; náležitosťou vkladového listu je aj záväzok peňažného ústavu ako emitenta vyplácať dohodnuté výnosy v určených termínoch, spôsob týchto výplat a určenie platobného miesta.
Vkladový list na meno je prevoditeľný rubopisom, ak peňažný ústav ako emitent výslovne v texte vkladového listu neuviedol, že je neprevoditeľný. Pri neprevoditeľnom vkladovom liste na meno sa musí v texte vkladového listu v emisných podmienkach uviesť, ako bude emitent postupovať pri úmrtí ich majiteľa. Ak sa peňažný ústav ako emitent zaväzuje na odkúpenie neprevoditeľného vkladového listu na meno pred uplynutím doby jeho splatnosti, je povinný podmienky tohto odkúpenia uviesť v emisných podmienkach.
Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.
Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Skladovateľ je povinný vec prevziať pri jej odovzdaní ukladateľom a prevzatie tovaru písomne potvrdiť.
Potvrdenie o prevzatí veci na skladovanie môže mať povahu cenného papiera, s ktorým je spojené právo požadovať vydanie skladovanej veci (skladištný list).
Skladištný list môže znieť na doručiteľa alebo na meno. Ak znie na doručiteľa, je skladovateľ povinný vydať tovar osobe, ktorá skladištný list predloží. Ak znie na meno, je povinný vydať vec osobe uvedenej v skladištnom liste. Skladištný list na meno môže oprávnená osoba prevádzať rubopisom na iné osoby, pokiaľ v ňom nie je prevod vylúčený. O rubopise platia obdobne predpisy upravujúce zmenky.
Osoba oprávnená domáhať sa na základe skladištného listu vydania veci má postavenie ukladateľa a je povinná na požiadanie skladovateľa potvrdiť na skladištnom liste prevzatie skladovanej veci.
Pripomienky z MPK
93 pripomienok · § 379 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 379 ods. 1 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
V § 379 ods. 1 navrhujeme precizovať poslednú vetu. Odôvodnenie: Z poslednej vety § 379 ods. 1 vyplýva, že rovnosť všetkých foriem osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode, t. j. spoločnej, striedavej a výlučnej. Nie je zrejmé, aký je normatívny dosah tohto konštatovania (dikcie), keďže vo všeobecnosti v súdnej praxi výlučná starostlivosť jedného rodiča nie je rovnocenne posudzovaná s formami, pri ktorých sa na výchove dieťaťa podieľajú obaja rodičia. Napríklad v režime spoločnej alebo striedavej starostlivosti si dieťa zachováva pravidelný a intenzívny kontakt s oboma rodičmi, čím sa prirodzene napĺňa ich rodičovská zodpovednosť. Deklarovanie úplnej rovnocennosti všetkých foriem starostlivosti, bez ďalšieho špecifikovania účelu tohto vymedzenia, preto môže viesť k nejasnému výkladu, ktorý nerešpektuje reálny dosah navrhovanej právnej úpravy na výkon rodičovskej rodičovských práv a povinností a ani najlepší záujem dieťaťa. Táto pripomienka je zásadná.
Zásadná pripomienka k návrhu § 379 ods. 4 Občianskeho zákonníka Navrhujeme upraviť znenie § 379 ods. 4 nasledovne: „Ak súd rozhodne o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, súčasne rozhodne o tom, v akom rozsahu má na výživu dieťaťa prispievať každý rodič, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V prípade spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a aj v prípade osobnej starostlivosti jedného z rodičov môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, ak sú takto riadne zabezpečené potreby dieťaťa.“ Odôvodnenie: 1. Nedostatky pôvodného návrhu: Pôvodný text viaže možnosť neurčiť výživné iba na prípady spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. To je nesystémové a vedie k deformáciám v rozhodovaní, keďže aj pri osobnej starostlivosti jedného z rodičov môže byť reálne zaistené, že potreby dieťaťa sú napĺňané priamo a primerane obidvomi rodičmi (napr. ak sa rodičia dohodnú na delení konkrétnych výdavkov alebo ak má rodič, ktorému dieťa zverené nie je, vysokú mieru osobného zapojenia a zabezpečuje časť potrieb dieťaťa naturálne). 2. Princíp rovnosti rodičov: Obidvaja rodičia sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti a v záujme dieťaťa je, aby sa obidvaja podieľali na jeho výžive. Ak sú obidvaja rodičia schopní a ochotní zabezpečovať potreby dieťaťa inak než prostredníctvom peňažného plnenia, musí mať súd možnosť neurčiť výživné aj v prípade osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pokiaľ tým nie je dotknutý najlepší záujem dieťaťa. 3. Medzinárodný a komparatívny kontext: Judikatúra českého Ústavného súdu (napr. nález sp. zn. I. ÚS 3065/21) upozorňuje, že rozdiely medzi osobnou starostlivosťou jedného z rodičov so „širokým stykom“ a striedavou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov môžu byť materiálne zanedbateľné. Rovnako v otázke výživného je potrebné umožniť flexibilitu a rozhodovanie musí vychádzať z reálnych životných pomerov a zabezpečenia potrieb dieťaťa, nie z formalistického označenia formy starostlivosti. 4. Najlepší záujem dieťaťa: Podľa čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa a odporúčania CM/Rec(2025)4 Výboru ministrov Rady Európy je potrebné klásť dôraz na reálne zabezpečenie materiálnych a osobnostných potrieb dieťaťa, nie na formálne kategorizovanie povinností rodičov. Rozšírenie možnosti neurčiť výživné aj na prípad osobnej starostlivosti jedného z rodičov umožní súdu posúdiť konkrétne okolnosti a spravodlivo rozhodnúť v záujme dieťaťa. Navrhované doplnenie § 379 ods. 4 zabezpečí väčšiu flexibilitu a spravodlivosť pri rozhodovaní o výživnom, odstráni formalistické rozlišovanie medzi formami starostlivosti a posilní princíp rovnosti rodičov a ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Zásadná pripomienka k návrhu § 379 ods. 5 Občianskeho zákonníka Navrhujeme upraviť znenie § 379 ods. 5 nasledovne: „Súd pri rozhodovaní o odňatí maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti jedného z rodičov podľa § 387 dbá na to, že právo rodiča na úplné informovanie sa o maloletom dieťati je neodňateľné. Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa odňaté z osobnej starostlivosti, má neodňateľné právo na úplné informovanie sa o maloletom dieťati, a toto právo nemôže byť obmedzené ani rozhodnutím súdu.“ Odôvodnenie: 1. Nedostatky pôvodného návrhu: Navrhovaný text redukuje právo rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, na obmedzené a potenciálne súdom obmedziteľné „právo na informovanie sa“. Takéto riešenie je v rozpore s podstatou rodičovskej zodpovednosti, ktorá prináleží obidvom rodičom rovnako, pokiaľ neboli súdom pozbavení jej výkonu podľa § 387 (pozbavenie rodičovských práv a povinností). 2. Neodňateľnosť práva na informácie: Právo rodiča byť úplne informovaný o zdravotnom stave, vzdelávaní a celkovom vývine dieťaťa vyplýva priamo z rodičovskej zodpovednosti. Toto právo nemôže byť odňaté ani obmedzené bez formálneho rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv a povinností. Súčasná formulácia by mohla viesť k nesprávnemu výkladu, že súd môže takéto právo obmedziť aj bez naplnenia dôvodov uvedených v § 387. 3. Medzinárodný rámec a ústavná ochrana: • Listina základných práv a slobôd (čl. 32 ods. 4) garantuje rodičom právo starať sa o deti a vychovávať ich, čo implicitne zahŕňa aj právo na úplné informácie. • Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 a 27) vyžaduje, aby obaja rodičia spoločne niesli zodpovednosť za vývoj dieťaťa, čo je bez prístupu k informáciám nemožné. • Podľa článku 1:6 ods. 1 Princípov európskeho rodinného práva sú napríklad dôsledky, o ktorých by sa rodičia mali dohodnúť, ich rodičovská zodpovednosť, ak je to potrebné, vrátane bydliska a dohody o stretávaní sa s deťmi, výživné na dieťa, ak je to potrebné. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. (The consequences upon which the spouses should have reached an agreement are: their parental responsibility, where necessary, including the residence of and the contact arrangements for the children, child maintenance, where necessary. Such an agreement should be in writing.) Pinciples of European Family Law (3:10) zdôrazňujú, že rodičovská zodpovednosť nemá byť dotknutá rozvodom alebo rozlukou rodičov. Commission on European Family Law. Principles of European Family Law Regarding Divorce and Maintenance Between Former Spouses. Dostupné na: https://ceflonline.net/wp-content/uploads/Principles-PR-English.pdf http://ceflonline.net/wp-content/uploads/Principles-English.pdf : „Parental responsibilities should neither be affected by the dissolution or annulment of the marriage or other formal relationship nor by the legal or factual separation between the parents.“. 4. Judikatúra a odborná literatúra: Ako upozorňuje odborná literatúra (PTÁČEK, Lubomír. Komentář k § 858. in MELZER, Filip, Petr TÉGL a kol.: Občanský zákoník – velký komentář. Svazek IV. § 655 – 975. Praha: Leges, 2016, s. 1314-1324. ISBN: 978-80-7502-004-8, rozlišovanie „rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti“ a „druhého rodiča“ vedie k umelému znižovaniu práv jedného rodiča, hoci obsah jeho rodičovskej zodpovednosti zostáva rovnaký. Ústavný súd (napr. nález sp. zn. I. ÚS 2482/13) zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa je starostlivosť obidvoch rodičov, čo predpokladá aj plnú informovanosť obidvoch rodičov. Záver: Navrhovaná úprava zabezpečí, že rodičovské právo na informovanie o dieťati bude rešpektované ako neodňateľná súčasť rodičovskej zodpovednosti, ktorá môže byť obmedzená len v prípadoch pozbavenia výkonu rodičovských práv podľa § 387. Zabránime tak praxi, ktorá umelo odlišuje „starajúceho“ a „druhého“ rodiča, a ochránime rovnosť rodičov aj najlepší záujem dieťaťa. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.