Nový Občiansky zákonník
Poukazca môže poukážku odvolať, kým ju poukázanec neprijal voči poukazníkovi. Či odvolanie poukážky pôsobí aj voči poukazníkovi závisí od právneho vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom.
Prepojenia na staršie predpisy · 20
Záväzok banky z akreditívu je nezávislý od právneho vzťahu medzi príkazcom a oprávneným.
Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Poukážka
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
Verejný návrh možno odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.
Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
Ak neodvolateľný akreditív je z podnetu banky, ktorá je ním viazaná, potvrdený ďalšou bankou, vzniká oprávnenému nárok na plnenie voči tejto banke od doby, keď oprávnenému potvrdenie akreditívu oznámi. Banka, ktorá požiadala o potvrdenie akreditívu, a banka, ktorá akreditív potvrdila, sú zaviazané voči oprávnenému spoločne a nerozdielne.
Na zmenu alebo zrušenie akreditívu potvrdeného ďalšou bankou sa vyžaduje aj súhlas potvrdzujúcej banky.
Ak banka, ktorá akreditív potvrdila, poskytla plnenie oprávnenému v súlade s obsahom akreditívu, má nárok na toto plnenie voči banke, ktorá o potvrdenie akreditívu požiadala.
Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.
Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy.
Ak neustanovuje akreditívna listina, že akreditív je odvolateľný, môže banka akreditív zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom oprávneného a príkazcu.
Ak akreditívna listina ustanovuje, že akreditív je odvolateľný, môže ho banka vo vzťahu k oprávnenému zmeniť alebo zrušiť do doby, než oprávnený splní podmienky určené v akreditívnej listine.
Zmeniť alebo zrušiť akreditív možno iba písomne.
Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo návrh odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh nemožno odvolať už po jeho predložení.
Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať, ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, a podmienky súťaže túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v podmienkach súťaže.
Zmluvou o otvorení akreditívu sa zaväzuje banka príkazcovi, že na základe jeho žiadosti poskytne určitej osobe (oprávnenému) na účet príkazcu určité plnenie, ak oprávnený splní do určitej doby určené podmienky, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť banke odplatu.
Zmluva vyžaduje písomnú formu.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí.
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív, a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť preto, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke.
Oznámenie podľa odseku 1 banka urobí bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ibaže zo zmluvy vyplýva, že tak má urobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.
Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením uvedeným v odseku 1.
Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.
Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku.
Pripomienky z MPK
85 pripomienok · § 375 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 375 ods. 1 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
www.striedavka.sk (Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť) · 24. 11. 2025
I. Navrhované znenie § 375 je veľmi stručné a nerieši viacero dôležitých praktických problémov. Upravuje len jedinú situáciu a to prípad, že darca alebo poručiteľ výslovne vylúči rodičov zo správy majetku dieťaťa. Zákon však nepracuje s: 1. Potrebou právnej istoty pri zverení majetku maloletému dieťaťu Pravidlá sú pre bežných občanov nejasné a neumožňujú darcom ani poručiteľom jednoducho určiť rozsah vylúčenia rodičov. 2. Nejasnosťou pri zmiešanom majetku Nie je upravené, ako má prebiehať správa majetku, ktorý je len sčasti vylúčený zo správy rodičov (napr. jeden byt v dedičstve, zvyšok majetku nie). 3. Absenciou pravidiel pre kontrolu správcu Úprava neobsahuje: 3.1 povinnosť správcu predkladať súdu výkaz, 3.2 pravidlá hospodárenia, 3.3 povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. To môže viesť k poškodeniu dieťaťa alebo k neefektívnej správe majetku. 4. Absenciou ochrany dieťaťa pred nevhodným správcom Zákon neustanovuje možnosť súdu vymeniť správcu, ak koná nedbalo, nehospodárne alebo v rozpore so záujmom dieťaťa. 5. Nejasná väzba na všeobecné ustanovenia o opatrovníctve Zákon síce odkazuje na opatrovníka, ale neurčuje, či ide o: 5.1 kolízneho opatrovníka, 5.2 opatrovníka pre správu majetku, 5.3 opatrovníka podľa § 30 a nasl. súčasného Občianskeho zákonníka. To spôsobuje aplikačnú neistotu. 6. Chýba právna úprava situácie, keď darca chce rodičov len obmedziť Zákon pozná len absolútne vylúčenie rodičov, nie obmedzenie ich oprávnení. 7. Úprava je v porovnaní so zahraničím (Rakúsko, Nemecko) nedostatočná V porovnateľných právnych úpravách existuje: 7.1 kontrolný mechanizmus, 7.2 pravidlá správy, 7.3 povinnosť zúčtovania. Návrh tieto prvky neobsahuje. II. PRIPOMIENKA ZÁSADNÁ Navrhujeme prepracovať § 375 tak, aby: 1. bol zrozumiteľný pre darcu, poručiteľa, rodičov aj pre samotné maloleté dieťa, 2. umožňoval nielen úplné vylúčenie, ale aj čiastočné obmedzenie rodičov, 3. obsahoval jasné pravidlá výkonu správy a kontroly, 4. umožnil súdu vymenovať správcu a tiež ho odvolať, 5. obsahoval jasné pravidlá, ak darca alebo poručiteľ pravidlá neurčí, 6. chránil dieťa pred rizikom znehodnotenia majetku. III. NAVRHOVANÉ PARAGRAFOVÉ ZNENIE § 375 Vylúčenie alebo obmedzenie rodičov zo správy majetku maloletého dieťaťa (1) Darca alebo poručiteľ môže rodičov maloletého dieťaťa zo správy majetku, ktorý maloleté dieťa nadobudlo darovaním, dedením alebo odkazom, úplne vylúčiť alebo ich oprávnenia pri správe tohto majetku primerane obmedziť. (2) Ak darca alebo poručiteľ neurčí osobu správcu alebo rozsah jeho práv a povinností, ustanoví maloletému dieťaťu správcu majetku súd; na ustanovenie, odvolanie a kontrolu správcu sa primerane použijú ustanovenia o opatrovníkovi. (3) Správca je povinný vykonávať správu majetku maloletého dieťaťa s odbornou starostlivosťou, oddelene od svojho majetku a výlučne v záujme maloletého dieťaťa. Ak súd neurčí inak, je povinný raz ročne predložiť súdu správu o hospodárení. (4) Súd môže správcu na návrh alebo aj bez návrhu odvolať, ak neplní svoje povinnosti, koná nehospodárne alebo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. (5) Ak darca alebo poručiteľ neurčil pravidlá nakladania s majetkom, použijú sa primerane ustanovenia o správe majetku maloletého dieťaťa podľa § 374. IV. ODVÔVODNENIE Ustanovenie § 375 upravuje situácie, v ktorých rodičia nemajú spravovať majetok maloletého dieťaťa z dôvodu vôle darcu alebo poručiteľa. Návrh reflektuje potrebu jasnej právnej úpravy v prípadoch, keď sa tretia osoba rozhodne zveriť majetok maloletému dieťaťu bez účasti rodičov na jeho správe, či už z dôvodov osobných, ekonomických alebo bezpečnostných. K odseku 1 Upravuje možnosť darcu alebo poručiteľa rodičov zo správy majetku úplne vylúčiť alebo ich oprávnenia len obmedziť. Ustanovenie precizuje doterajšiu právnu úpravu, ktorá umožňovala iba absolútne vylúčenie, čo neumožňovalo zohľadniť individuálne okolnosti majetku a pomery dieťaťa. K odseku 2 Upravuje postup v prípade, že darca alebo poručiteľ neurčí správcu ani pravidlá správy; na tento účel ustanoví správcu majetku súd. Ustanovenie zavádza jasné pravidlá pre ustanovenie a kontrolu správcu a odkazuje na všeobecnú úpravu opatrovníctva. K odseku 3 Zavádza základné povinnosti správcu majetku. Podstatou úpravy je zabezpečiť, aby bol majetok maloletého spravovaný oddelene, preukázateľne a výlučne v jeho prospech. Povinnosť predkladať pravidelnú správu súdu má preventívny a kontrolný charakter. K odseku 4 Umožňuje súdu odvolať správcu, ak jeho konanie ohrozuje majetkové záujmy dieťaťa alebo nezodpovedá kritériu odbornej starostlivosti. Ide o dôležitý prvok ochrany maloletého. K odseku 5 Zabezpečuje súlad s úpravou všeobecnej správy majetku maloletého dieťaťa v § 374 v prípadoch, keď pravidlá určené darcom alebo poručiteľom chýbajú. Zabezpečuje tak ucelenosť právnej úpravy a zamedzuje výkladovým pochybnostiam.
- § 375 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
SRS (svojpomocná rodičovská skupina) · 26. 11. 2025
I. Navrhované znenie § 376 síce zachováva základnú koncepciu súčasného práva, avšak má významné vecné, interpretačné a praktické nedostatky, ktoré môžu viesť: I.1 k ohrozeniu majetkových práv dieťaťa, I.2 k oslabeniu rodičovskej zodpovednosti, I.3 k aplikačnej neistote, I.4 k možnému zneužívaniu výnosov z majetku dieťaťa v prospech dospelých. 1. Nejasnosť pojmov a ich výkladu Znenie § 376 vôbec nedefinuje: 1.1 čo je „výnos“ majetku, 1.2 čo sú „náklady na udržiavanie majetku“, 1.3 čo sa považuje za „primerané uspokojovanie potrieb rodiny“. To umožňuje rôznorodý výklad a môže viesť k spotrebovávaniu majetku dieťaťa, ktoré zákon nezamýšľa. 2. Riziko obchádzania vyživovacej povinnosti Aj keď návrh uvádza, že vyživovacia povinnosť nie je dotknutá, umožnenie spotrebovania výnosov „v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny“ sa v praxi stáva náhradou rodičovských povinností. Výnosy dieťaťa nemajú suplovať povinnosť rodičov dieťa vyživovať. 3. Úplné mlčanie o kontrole použitia výnosov Navrhovaná úprava neupravuje: 3.1 ako sa kontroluje použitie výnosov, 3.2 či musia rodičia viesť účtovnú evidenciu, 3.3 kedy je potrebné oznámiť použitie výnosov súdu alebo OSPOD. Bez kontrolného mechanizmu právna úprava neplní ochrannú funkciu. 4. Nevyvážený režim použitia „kmeňového majetku“ Návrh § 376 ods. 3 umožňuje použitie majetku len so súhlasom súdu, čo je správne. Avšak dôvodová správa ani paragraf neustanovujú kritériá, podľa ktorých má súd rozhodnúť. Tým sa vytvorí extrémne široké uváženie. 5. Chýba prepojenie s § 375 Ak sú rodičia vylúčení zo správy majetku podľa § 375, § 376 musí výslovne upraviť: 5.1 kto môže navrhovať použitie majetku, 5.2 kto je oprávnený používať výnosy. Bez toho vznikne legislatívna medzera. II. Alternatívne paragrafové znenie § 376 Toto znenie je vypracované tak, aby odstránilo všetky identifikované nedostatky a bolo presné, vykonateľné a chrániace najlepší záujem maloletého dieťaťa. § 376 Použitie majetku maloletého dieťaťa (1) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa možno použiť na úhradu nákladov spojených s udržiavaním, ochranou a správou majetku dieťaťa. (2) Po úhrade nákladov podľa odseku 1 môžu rodičia použiť výnosy z majetku maloletého dieťaťa na uspokojovanie jeho potrieb. Použitie výnosov na uspokojovanie potrieb rodiny je prípustné len vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa a nenahrádza to vyživovaciu povinnosť rodičov. (3) Použitie kmeňového majetku maloletého dieťaťa je prípustné iba so súhlasom súdu. Súd udelí súhlas len vtedy, ak je preukázané, že použitie majetku je nevyhnutné a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. (4) Pri posudzovaní žiadosti o udelenie súhlasu súd prihliadne najmä na charakter majetku, jeho hodnotu, účel použitia, dlhodobé dôsledky na majetkovú situáciu dieťaťa a na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov. (5) Ak správu majetku maloletého dieťaťa nevykonávajú rodičia podľa § 375, výnosy z majetku a kmeňový majetok možno použiť len spôsobom uvedeným v odsekoch 1 až 4; návrh na použitie majetku dieťaťa podáva správca ustanovený súdom, ak poručiteľ alebo darca neurčil inak. III. Odôvodnenie k § 376 K § 376 Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá použitia majetku maloletého dieťaťa, pričom vychádza zo zásady, že majetok dieťaťa slúži predovšetkým na uspokojovanie jeho potrieb a na zabezpečenie jeho budúceho vývoja. Odlišuje sa medzi výnosmi z majetku a kmeňovým majetkom (istina), pričom s každým z týchto druhov sa nakladá v odlišnom režime. Odsek 1 stanovuje, že výnosy majetku dieťaťa sa primárne používajú na úhradu nákladov na jeho správu, údržbu a ochranu. Tým sa zabezpečuje trvalá udržateľnosť majetku dieťaťa. Odsek 2 upravuje použitie výnosov po úhrade nákladov na správu. Výnosy slúžia predovšetkým na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Použitie výnosov na potreby rodiny je prípustné len vtedy, ak je to v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a nenahrádza plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov. Ustanovenie posilňuje zásadu, že výnosy majetku dieťaťa nemajú suplovať vyživovaciu povinnosť rodičov. Odsek 3 zavádza pravidlo, že s kmeňovým majetkom maloletého dieťaťa možno nakladať len so súhlasom súdu. Ide o ochranný mechanizmus, ktorého cieľom je zabrániť znižovaniu majetku dieťaťa bez jeho skutočného prospechu. Odsek 4 ustanovuje základné kritériá, na ktoré musí súd prihliadať pri posudzovaní žiadosti o použitie majetku dieťaťa. Ide najmä o hodnotu a povahu majetku, účel jeho použitia, dlhodobé dopady na majetkové pomery dieťaťa a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov. Odsek 5 zabezpečuje súlad s § 375 tým, že upravuje postup v prípade, keď správu majetku dieťaťa nevykonávajú rodičia. Návrh na použitie majetku v takom prípade podáva správca ustanovený súdom, ak poručiteľ alebo darca neurčil iný spôsob správy. Ustanovenie zabezpečuje jednotný režim ochrany majetku dieťaťa bez ohľadu na osobu správcu.
- § 375 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
LO (LIGA OTCOV, za spravodlivosť a práva detí a rodičov) · 27. 11. 2025
I. Navrhovaná dôvodová správa k § 377 má viaceré zásadné nedostatky, ktoré môžu ohroziť transparentnosť správy majetku dieťaťa, uplatnenie jeho práv po dovŕšení plnoletosti a v konečnom dôsledku jeho majetkové záujmy. Hlavné problémy sú nasledovné: 1. Absencia povinnosti viesť evidenciu o správe majetku počas celého obdobia správy Dôvodová správa vychádza z toho, že rodičia sú povinní predložiť prehľad o správe majetku len na žiadosť plnoletého dieťaťa. To je problematické, pretože: 1.1 rodičia často nevedú systematickú evidenciu, 1.2 po mnohých rokoch môže byť znemožnené zistiť, ako bolo s majetkom nakladané, 1.3 dieťa nemusí vedieť, čo má žiadať alebo vôbec, že takúto možnosť má. Zodpovedný výkon správy majetku vyžaduje vedenie evidencie od začiatku, nie dodatočne. 2. Lehoty nie sú postačujúce ani primerane odôvodnené Dôvodová správa konštatuje lehotu 30 dní na odovzdanie majetku, ale nešpecifikuje: 2.1 či ide o pracovné alebo kalendárne dni, 2.2 či sa lehota môže predĺžiť, ak ide o zložitý majetok (napr. nehnuteľnosť, investície), 2.3 či musí byť odovzdanie písomne potvrdené. Bez preukázateľnosti je ustanovenie nefunkčné. 3. Chýba úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnou správou majetku Dôvodová správa túto tému vôbec neotvára, hoci ide o otázku: 3.1 ústavného práva dieťaťa vlastniť majetok, 3.2 zodpovednosti správcu za škodu podľa všeobecných pravidiel záväzkového práva, 3.3 ochrany dieťaťa pred znehodnotením majetku. Bez jasného odkazu na zodpovednosť rodičov môže dôjsť k oslabeniu práv dieťaťa. 4. Žiadosť plnoletého dieťaťa o predloženie správy je časovo obmedzená Dôvodová správa uvádza lehotu len pre podanie žiadosti, čo je neprimerané: 4.1 dieťa nemusí byť pri dovŕšení 18 rokov schopné uplatniť si svoje práva, 4.2 môže trvať dlhšie, kým dieťa zistí, že nejaký majetok existoval, 4.3 majetkové práva nesmú byť obmedzené tak krátkou lehotou a je to v rozpore s čl. 20 Ústavy SR. 5. Úprava nerieši uloženie odovzdania majetku v písomnej forme Odovzdanie majetku bez písomného odovzdávacieho protokolu: 5.1 znemožní kontrolu, 5.2 umožní zatajovanie majetku, 5.3 môže vyvolať zbytočné súdne spory. 6. Neberie do úvahy situácie, keď správu majetku vykonáva opatrovník podľa § 375 Dôvodová správa predpokladá, že správcom majetku sú vždy rodičia, čo je v praxi nepravdivé. Opatrovník má odlišné povinnosti, musí viesť evidenciu a súdne účtovníctvo. § 377 musí reflektovať, že majetok môže odovzdávať: 6.1 rodič, 6.2 súdom ustanovený opatrovník, 6.3 poručiteľom určený správca. II. PRIPOMIENKA zásadná k B. Osobitnej časti dôvodovej správy k § 377 návrhu Občianskeho zákonníka - Odovzdanie spravovaného majetku plnoletému dieťaťu Navrhujem prepracovať dôvodovú správu k § 377 v celom rozsahu, keďže nezohľadňuje potrebu: 1. zabezpečiť transparentnú správu majetku maloletého dieťaťa, 2. vytvoriť jednoznačné pravidlá pre odovzdanie majetku pri nadobudnutí plnoletosti, 3. ustanoviť povinnosť viesť evidenciu o nakladaní s majetkom počas celého obdobia správy, 4. chrániť plnoletého nadobúdateľa majetku pred zatajovaním, stratou alebo znehodnotením majetku, 5. reflektovať situácie, keď správa majetku nepatrí rodičom, ale opatrovníkovi podľa § 375, 6. zakotviť zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú porušením povinností pri správe cudzieho majetku. Navrhované nové znenie dôvodovej správy k § 377: „Ustanovenie upravuje povinnosť správcu majetku maloletého dieťaťa odovzdať tento majetok po dovŕšení plnoletosti dieťaťa. Správou majetku môže byť poverený rodič, opatrovník ustanovený súdom alebo iná osoba určená poručiteľom alebo darcom. Správca je povinný viesť priebežnú evidenciu nakladania s majetkom dieťaťa tak, aby mohol plnoletému dieťaťu poskytnúť úplnú a preukázateľnú správu o stave majetku.“ „Po nadobudnutí plnoletosti je správca povinný odovzdať dieťaťu všetok spravovaný majetok do 30 dní, spolu s písomným protokolom o odovzdaní majetku, ktorý obsahuje aj prehľad o výnosoch, výdavkoch a nakladaní s majetkom počas obdobia správy. Tým nie je dotknutá zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú porušením jeho povinností.“ „Žiadosť dieťaťa o predloženie správy o nakladaní s majetkom nie je časovo obmedzená, keďže obmedzenie tohto práva by bolo v rozpore s ústavnou ochranou vlastníckeho práva a právom dieťaťa na prístup k informáciám o jeho majetku.“ „Zákon týmto ustanovením zabezpečuje kontinuitu ochrany majetkových práv dieťaťa a transparentnosť ich výkonu, a zároveň predchádza sporom o rozsah a stav majetku, ktorý dieťa nadobúda po dosiahnutí plnoletosti.“
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.