Nový Občiansky zákonník
Ak je na poukážke uvedená doba jej platnosti, právo poukazníka na plnenie podľa poukážky zanikne, ak sa neuplatnilo u poukázanca do uplynutia tejto doby.
Prepojenia na staršie predpisy · 20
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
Pri dokumentárnom akreditíve je banka povinná poskytnúť oprávnenému plnenie, ak sú banke riadne predložené v priebehu platnosti akreditívu dokumenty určené v akreditívnej listine.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.
Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti.
Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.
Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.
Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Banka v súlade so zmluvou písomne oznámi oprávnenému, že v jeho prospech otvára akreditív, a oznámi mu jeho obsah. V akreditívnej listine musí byť určené plnenie, na ktoré sa banka zaväzuje, doba platnosti akreditívu a akreditívne podmienky, ktoré má oprávnený v tejto dobe splniť preto, aby sa mohol domáhať plnenia voči banke.
Oznámenie podľa odseku 1 banka urobí bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy, ibaže zo zmluvy vyplýva, že tak má urobiť až v čase, keď jej na to dá príkazca pokyn.
Záväzok banky voči oprávnenému vzniká oznámením uvedeným v odseku 1.
Záväzok príkazcu voči banke vzniká otvorením akreditívu.
Akreditívna listina môže najmä obsahovať povinnosť banky zaplatiť určitú sumu alebo prijať zmenku.
Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.
Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.
Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 376 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 376 ods. 1 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
SRS (svojpomocná rodičovská skupina) · 26. 11. 2025
I. Navrhované znenie § 376 síce zachováva základnú koncepciu súčasného práva, avšak má významné vecné, interpretačné a praktické nedostatky, ktoré môžu viesť: I.1 k ohrozeniu majetkových práv dieťaťa, I.2 k oslabeniu rodičovskej zodpovednosti, I.3 k aplikačnej neistote, I.4 k možnému zneužívaniu výnosov z majetku dieťaťa v prospech dospelých. 1. Nejasnosť pojmov a ich výkladu Znenie § 376 vôbec nedefinuje: 1.1 čo je „výnos“ majetku, 1.2 čo sú „náklady na udržiavanie majetku“, 1.3 čo sa považuje za „primerané uspokojovanie potrieb rodiny“. To umožňuje rôznorodý výklad a môže viesť k spotrebovávaniu majetku dieťaťa, ktoré zákon nezamýšľa. 2. Riziko obchádzania vyživovacej povinnosti Aj keď návrh uvádza, že vyživovacia povinnosť nie je dotknutá, umožnenie spotrebovania výnosov „v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny“ sa v praxi stáva náhradou rodičovských povinností. Výnosy dieťaťa nemajú suplovať povinnosť rodičov dieťa vyživovať. 3. Úplné mlčanie o kontrole použitia výnosov Navrhovaná úprava neupravuje: 3.1 ako sa kontroluje použitie výnosov, 3.2 či musia rodičia viesť účtovnú evidenciu, 3.3 kedy je potrebné oznámiť použitie výnosov súdu alebo OSPOD. Bez kontrolného mechanizmu právna úprava neplní ochrannú funkciu. 4. Nevyvážený režim použitia „kmeňového majetku“ Návrh § 376 ods. 3 umožňuje použitie majetku len so súhlasom súdu, čo je správne. Avšak dôvodová správa ani paragraf neustanovujú kritériá, podľa ktorých má súd rozhodnúť. Tým sa vytvorí extrémne široké uváženie. 5. Chýba prepojenie s § 375 Ak sú rodičia vylúčení zo správy majetku podľa § 375, § 376 musí výslovne upraviť: 5.1 kto môže navrhovať použitie majetku, 5.2 kto je oprávnený používať výnosy. Bez toho vznikne legislatívna medzera. II. Alternatívne paragrafové znenie § 376 Toto znenie je vypracované tak, aby odstránilo všetky identifikované nedostatky a bolo presné, vykonateľné a chrániace najlepší záujem maloletého dieťaťa. § 376 Použitie majetku maloletého dieťaťa (1) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa možno použiť na úhradu nákladov spojených s udržiavaním, ochranou a správou majetku dieťaťa. (2) Po úhrade nákladov podľa odseku 1 môžu rodičia použiť výnosy z majetku maloletého dieťaťa na uspokojovanie jeho potrieb. Použitie výnosov na uspokojovanie potrieb rodiny je prípustné len vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa a nenahrádza to vyživovaciu povinnosť rodičov. (3) Použitie kmeňového majetku maloletého dieťaťa je prípustné iba so súhlasom súdu. Súd udelí súhlas len vtedy, ak je preukázané, že použitie majetku je nevyhnutné a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. (4) Pri posudzovaní žiadosti o udelenie súhlasu súd prihliadne najmä na charakter majetku, jeho hodnotu, účel použitia, dlhodobé dôsledky na majetkovú situáciu dieťaťa a na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov. (5) Ak správu majetku maloletého dieťaťa nevykonávajú rodičia podľa § 375, výnosy z majetku a kmeňový majetok možno použiť len spôsobom uvedeným v odsekoch 1 až 4; návrh na použitie majetku dieťaťa podáva správca ustanovený súdom, ak poručiteľ alebo darca neurčil inak. III. Odôvodnenie k § 376 K § 376 Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá použitia majetku maloletého dieťaťa, pričom vychádza zo zásady, že majetok dieťaťa slúži predovšetkým na uspokojovanie jeho potrieb a na zabezpečenie jeho budúceho vývoja. Odlišuje sa medzi výnosmi z majetku a kmeňovým majetkom (istina), pričom s každým z týchto druhov sa nakladá v odlišnom režime. Odsek 1 stanovuje, že výnosy majetku dieťaťa sa primárne používajú na úhradu nákladov na jeho správu, údržbu a ochranu. Tým sa zabezpečuje trvalá udržateľnosť majetku dieťaťa. Odsek 2 upravuje použitie výnosov po úhrade nákladov na správu. Výnosy slúžia predovšetkým na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Použitie výnosov na potreby rodiny je prípustné len vtedy, ak je to v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a nenahrádza plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov. Ustanovenie posilňuje zásadu, že výnosy majetku dieťaťa nemajú suplovať vyživovaciu povinnosť rodičov. Odsek 3 zavádza pravidlo, že s kmeňovým majetkom maloletého dieťaťa možno nakladať len so súhlasom súdu. Ide o ochranný mechanizmus, ktorého cieľom je zabrániť znižovaniu majetku dieťaťa bez jeho skutočného prospechu. Odsek 4 ustanovuje základné kritériá, na ktoré musí súd prihliadať pri posudzovaní žiadosti o použitie majetku dieťaťa. Ide najmä o hodnotu a povahu majetku, účel jeho použitia, dlhodobé dopady na majetkové pomery dieťaťa a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov. Odsek 5 zabezpečuje súlad s § 375 tým, že upravuje postup v prípade, keď správu majetku dieťaťa nevykonávajú rodičia. Návrh na použitie majetku v takom prípade podáva správca ustanovený súdom, ak poručiteľ alebo darca neurčil iný spôsob správy. Ustanovenie zabezpečuje jednotný režim ochrany majetku dieťaťa bez ohľadu na osobu správcu.
- § 376 ods. 3 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Za slovné spojenie „majetok dieťaťa“ navrhujeme doplniť „, používaný na iné účely, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, “, aby sa vylúčilo vzťahovanie úpravy odseku 3 aj na použitie majetku dieťaťa podľa predchádzajúcich odsekov. Zároveň považujeme za potrebné aspoň demonštratívne doplniť prípady „použitia majetku dieťaťa zo súhlasom súdu“. Táto pripomienka je zásadná.
- § 376 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu
SRS (svojpomocná rodičovská skupina) · 25. 11. 2025
Druh pripomienky: Zásadná Navrhovaná dôvodová správa k § 376 obsahuje viaceré nedostatky, ktoré si vyžadujú vecnú úpravu aj legislatívne doplnenie. Predkladaná úprava vyvoláva aplikačné problémy, je čiastočne nepresná, miestami neodôvodnená a nezabezpečuje dostatočnú ochranu majetkových práv maloletého dieťaťa v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a ustálenou judikatúrou ESĽP týkajúcou sa ochrany rodinného života a majetkových práv dieťaťa. I. Systematické a obsahové nedostatky dôvodovej správy 1. Nejasnosť pojmu „kmeňový majetok“ a „výnosy z majetku“ Dôvodová správa používa terminológiu, ktorá nie je v zákone definovaná. Pojmy kmeňového majetku, jeho výnosov a ich použitia nie sú dostatočne vyložené tak, aby im rozumeli: 1.1 rodičia, 1.2 deti, 1.3 správcovia majetku, 1.4 ani súdy. To spôsobuje riziko rozdielnej interpretácie. 2. Použitie výnosov majetku na potreby rodiny je nedostatočne odôvodnené Dôvodová správa umožňuje spotrebovanie výnosov majetku dieťaťa na „primerané potreby rodiny“, čo je nepresné, neurčité a vytvára vysoký priestor na zneužitie. Takéto ustanovenie môže viesť k: 2.1 faktickému „odňatiu“ majetku dieťaťa v prospech dospelých, 2.2 oslabeniu zásady, že majetok dieťaťa je určený pre dieťa, nie pre rodičov. Rodinná solidarita nemôže byť vykladaná tak široko, aby ohrozila majetkovú autonómiu dieťaťa. 3. Neodôvodnené tvrdenie, že použitie výnosov nenahrádza vyživovaciu povinnosť Tento výrok je síce správny, ale nie je vysvetlené, ako bude súd posudzovať konfliktné situácie, napríklad: 3.1 ak rodič dlhodobo neplní výživné, 3.2 ak rodič zámerne odmieta prispievať s odvolaním sa na existenciu výnosov majetku dieťaťa, 3.3 ak výnosy pokrývajú významnú časť potrieb dieťaťa. Dôvodová správa má tieto situácie predvídať. 4. Nedostatočné vysvetlenie kritérií, podľa ktorých súd schváli použitie kmeňového majetku Chýbajú kritériá pre rozhodovanie súdu, čo môže viesť k: 4.1 nejednotnej sudcovskej praxi, 4.2 neprimeraným zásahom do majetku dieťaťa, 4.3 výkladu v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Súd by mal schvaľovať zásah do kmeňového majetku iba vo výnimočnom režime a dôvodová správa by to mala zdôvodniť. 5. Chýba odlíšenie situácií, keď majetok spravuje rodič a keď je rodič zo správy majetku vylúčený Dôvodová správa nezohľadňuje ani súvis s § 375 (vylúčenie rodičov zo správy majetku), ani mechanizmy kontroly správcu. II. Návrh úpravy dôvodovej správy Navrhujeme nasledovné nové znenie dôvodovej správy k § 376: Navrhované nové znenie dôvodovej správy k § 376 Použitie majetku dieťaťa „Ustanovenie upravuje pravidlá použitia majetku maloletého dieťaťa v súlade so zásadou, že majetok dieťaťa slúži prednostne na uspokojovanie jeho potrieb a na zabezpečenie jeho budúceho vývoja. Zákon rozlišuje medzi kmeňovým majetkom (istina majetku dieťaťa) a výnosmi z tohto majetku. Kmeňový majetok je zásadne chránený pred spotrebovaním a jeho použitie je možné len so súhlasom súdu. Výnosy z majetku je možné použiť predovšetkým na úhradu nákladov spojených so správou majetku a na uspokojovanie potrieb dieťaťa. Ich použitie na primerané potreby rodiny je prípustné len vtedy, ak je to v záujme dieťaťa a nenahrádza to vyživovaciu povinnosť rodičov. Použitie výnosov majetku dieťaťa nikdy nesmie viesť k znižovaniu rozsahu ani kvality výživného, ktoré je povinný plniť rodič. Rodičia nemôžu prostredníctvom výnosov majetku dieťaťa nahrádzať svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Použitie kmeňového majetku dieťaťa podlieha vždy predchádzajúcemu súhlasu súdu. Súd súhlas udelí len vtedy, ak je preukázané, že použitie majetku je nevyhnutné a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pričom prihliada na jeho osobné pomery, hodnotu majetku a dlhodobý majetkový prospech dieťaťa. Bez schválenia súdu je právny úkon neplatný. Ak majetok spravuje opatrovník alebo iný správca v zmysle § 375, ustanovenie § 376 sa použije primerane; súd zohľadní aj rozsah a charakter obmedzení správy určených darcom alebo poručiteľom.“ III. Odôvodnenie pripomienky 1. Súčasná dôvodová správa neobsahuje dostatočné definície pojmov, čím znižuje jej praktickú použiteľnosť a môže viesť k rozdielnej súdnej praxi. 2. Nie je dostatočne vyjadrený materiálny princíp ochrany majetkových práv dieťaťa, ktorý vyplýva z ústavného aj medzinárodného práva. 3. Pravidlá použitia výnosov majetku na potreby rodiny sú nedostatočne odôvodnené a rizikové z hľadiska možného zneužitia majetku dieťaťa. 4. Chýba zdôvodnenie, že výnosy majetku dieťaťa nemôžu nahrádzať vyživovaciu povinnosť rodičov a že použitie majetku dieťaťa musí zostať výnimočným inštitútom. 5. Text nereflektuje súvis s § 375, ktorý rieši situácie vylúčenia rodičov zo správy majetku. 6. Navrhované doplnenie odstráni výkladové nejasnosti, posilní ochranu majetku dieťaťa a prispeje k jednotnej aplikačnej praxi súdov.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.