Nový Občiansky zákonník
Ak poukazník súhlasil, že sa prostredníctvom poukážky splní dlh poukazcu voči nemu, je poukazník povinný vyzvať poukázanca na plnenie.
Dlh poukazcu voči poukazníkovi zanikne v rozsahu plnenia poukázanca poukazníkovi podľa poukážky.
Poukazník sa môže domáhať splnenia dlhu podľa odseku 1 od poukazcu len ak dlh nebol včas splnený prostredníctvom poukážky.
Prepojenia na staršie predpisy · 19
Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu poukazcovi.
Ak plnenie preberá priamo veriteľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.
Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie účinky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Poukážka
Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže ju poukazca odvolať.
Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.
Záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.
Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu alebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.
Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Otvorenie akreditívu, ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku. Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku. Oddiel 2 Miesto plnenia
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky²) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 373 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 373 ods. 1 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Zásadne žiadam v § 361 ods. 1 druhej vete a § 364 ods. 6 druhej vete vypustiť slovo „kolíznym“ a v § 373 ods. 5 vypustiť slová „(kolízny opatrovník)“. Odôvodnenie: S cieľom zjednotiť postup a predísť rôznym výkladom pojmu „kolízny opatrovník“ v aplikačnej praxi, zásadne žiadam, aby sa na procesné zastúpenie dieťaťa nepoužívala zavedená legislatívna skratka súčasného znenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine“). Podľa aktuálnej právnej úpravy zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v prípadoch, kedy ani jeden z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, súd ustanoví dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, t. j. ustanoví dieťaťu procesného opatrovníka. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine pre tento prípad procesného opatrovníka zaviedol legislatívnu skratku „kolízny opatrovník“. Prenášanie legislatívnej skratky spôsobujúcej rôzne aplikačné nejasnosti do nového Občianskeho zákonníka nie je ničím odôvodnené a nie je zrejmé, z akého dôvodu musí mať procesný opatrovník v situácii (možného) rozporu záujmov rodičov a detí špecifický názov. Osobitným problémom je, že používanie pojmu kolízny opatrovník bez bližšej špecifikácie vyvoláva očakávania na plnenie rôznych úloh nad rámec možností procesného zastúpenia a ani nový Občiansky zákonník neprináša špecifikáciu úloh tzv. kolízneho opatrovníka (nezávisle na tom, koho súd do tejto funkcie ustanoví) nad rámec úloh procesného zastúpenia. Nie nepodstatným je aj psychologický rozmer pojmu kolízny opatrovník, ktorý vo svojej podstate evokuje konflikt a kolíziu dokonca aj v konaniach a pri úkonoch, kde je možná a reálna dohoda rodičov, ktorá je tiež v najlepšom záujme dieťaťa.
- § 373 ods. 2 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Za poslednú vetu navrhujeme doplniť časť vety: „inak konanie rodiča nepožíva právnu ochranu." Odôvodnenie: Zákon neustanovuje žiaden právny následok právneho úkonu, ktorý uzatvorí rodič v rozpore s týmto normatívom. V právnej vede nie je zhoda ako sa na takýto právny úkon nahliadať, čo je dané zrejme aj tým, že nie vždy musí mať konanie rodiča podobu právneho úkonu, keď niekedy postačuje aj samotné konanie rodiča. Bez ustanovenia právneho následku ak jeden z rodičov bude v podstatnej veci zastupovať maloleté dieťa sám, resp. prijme rozhodnutie bez súhlasu, či dokonca vedomia druhého rodiča, je navrhovaná právna norma prakticky nevymožiteľná. Pri zvažovaní aký právny následok by jednostranné rozhodnutie rodiča mohlo mať, je potrebné hľadať všeobecnejší následok (nie len neplatnosť právneho úkonu), pretože ako už bolo spomenuté vyššie, nie vždy má zastupovanie dieťaťa rodičom podobu právneho úkonu (napr. vysťahovanie sa do cudziny, zmena bydliska ai.). Táto pripomienka je zásadná.
- § 373 ods. 3 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Zásadne žiadam v § 373 ods. 3 slová „by mohlo dôjsť“ nahradiť slovami „dôjde“. Odôvodnenie: Aktuálna právna úprava zákona č. 36/2005 Z. z o rodine vyžaduje obligatórne zastúpenie dieťaťa kolíznym opatrovníkom, resp. procesným opatrovníkom v každom konaní a pri každom právnom úkone, pri ktorom by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom, t. j. v zásade v každom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ako aj v ďalších konaniach (napr. dedičských) a pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú dieťaťa, pretože vždy je možné predpokladať, aj keď hypoteticky, že by mohla existovať hrozba rozporu záujmov detí a rodičov. Obligatórne zastúpenie dieťaťa kolíznym opatrovníkom, resp. procesným opatrovníkom postavené na predpoklade, že rodičia budú pri zastupovaní svojho dieťa v konflikte záujmov so svojim dieťaťom bez zváženia konkrétnych okolností je možné považovať za zásah do rodičovských práv – rodičovskej zodpovednosti. Aj predkladaný návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z dobrovoľného a riadneho plnenia rodičovskej zodpovednosti ako súhrnu rodičovských práv a povinností, ktorých účelom je zabezpečiť morálne blaho a materiálne blaho dieťaťa a chrániť jeho práva a oprávnené záujmy (v súlade s článkom 5 Dohovoru o právach dieťaťa) s jednoznačnou úpravou určujúceho hľadiska pri výkone rodičovskej zodpovednosti, ktorým je najlepší záujem dieťaťa. Zásah do rodičovskej zodpovednosti vykoná súd až vtedy, keď nastane situácia, ktorú jasne vymedzuje zákon. Dokonca aj v prípade rozvodu, resp. rozchodu rodičov dieťaťa zákon favorizuje dohodu rodičov na úprave pomerov dieťaťa po rozvode, resp. v prípade rozchodu, a to samozrejme po posúdení, že je takáto dohoda v najlepšom záujme dieťaťa. Zastúpenie dieťaťa opatrovníkom v konaniach a pri úkonoch, kde je predpoklad riadneho zastúpenia rodičom, je možné navyše považovať nielen za formálne ale aj nevhodné, nakoľko zbytočne navodzuje dojem konfliktu, ktorý je potrebné riešiť zásahom z vonku a vyvoláva potrebu reagovať. Predkladaný návrh nového Občianskeho zákonníka (v kombinácii s Civilným mimosporovým poriadkom) utvára tiež predpoklady na zabezpečenie participačných práv dieťaťa, nezávisle na tom, kým je dieťa zastúpené. Dieťa má právo na informácie, ktoré sa týkajú jeho osoby, pričom rodičia sú povinní ho informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sa ho týkajú, má právo vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach ktoré sa ho týkajú a najmä má právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka s možnosťou domáhať sa na súde, aby rozhodol o podstatnej veci, o ktorej rozhodli jeho rodiča a ono s takýmto rozhodnutím nesúhlasí. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj pri obmedzení počtu konaní, v ktorých bude dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom, resp. procesným opatrovníkom orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bude naďalej plniť svoje úlohy – na požiadanie súdu preverovať pomery dieťaťa, či zisťovať názor dieťaťa. Zásadne žiadam preto, aby primárnu úlohu v zastupovaní detí v konaniach a pri právnych úkonoch plnili ich rodičia, osobitne v prípadoch dohody na úprave pomerov k dieťaťu, pokiaľ súd nezistí, že dohoda rodičov, resp. postup rodičov nie je v najlepšom záujme dieťaťa.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.