§ 372 · Prijatie poukážky

Ustanovenie navrhujeme preformulovať tak, aby vychádzalo z platného a účinného znenia § 30 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. po jeho prípadnom rozšírení o osobu partnera, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Odôvodnenie: Návrh zákona rozširuje povinnosť účasti na výchove maloletého dieťaťa bez výnimky na všetky plnoleté osoby žijúce s dieťaťom v spoločnej domácnosti. Takúto právnu úpravu považujeme za neprípustnú. Podľa navrhovanej právnej úpravy by totiž túto povinnosť mal mať napríklad aj plnoletý brat maloletého dieťaťa a jeho plnoletá priateľka, ktorí žijú v domácnosti rodičov a maloletého dieťaťa. Táto pripomienka je zásadná.

Zásadná pripomienka k návrhu dôvodovej správy § 371 a § 372 Výchova maloletého dieťaťa a podieľanie sa na výchove maloletého dieťaťa. I. Navrhovaná dôvodová správa vážne zasahuje do ústavného postavenia rodiča, pretože bez akýchkoľvek limitov: I.1 rozširujú okruh osôb, ktoré sa môžu podieľať na výchove dieťaťa, I.2 a to automaticky, iba z dôvodu „vôle tvoriť spoločnú domácnosť“ s jedným rodičom, I.3 bez toho, aby druhý rodič musel udeliť súhlas, I.4 bez akéhokoľvek posúdenia vhodnosti osoby, I.5 bez procesných záruk, I.6 bez mechanizmov predchádzania konfliktu lojality a rodičovskej alienácie. Ide o neprípustný zásah do rodičovskej zodpovednosti, v rozpore: I.I s čl. 41 ods. 6 Ústavy SR, rodičia majú prednostné právo na výchovu svojich detí, I.II s čl. 5 a 18 Dohovoru o právach dieťaťa, rodičia nesú primárnu zodpovednosť, I.III s čl. 8 Európsky dohovor o ľudských právach (EDLP), právo rodiča na rodinný život, I.IV s judikatúrou ESĽP (Strand Lobben a ostatní proti Nórsku, č. 37283/13, rozsudok veľkého senátu zo dňa 10.9.2019, Sommerfeld proti Nemecku, č. 31871/96, rozsudok veľkého senátu zo dňa 8.7.2003, Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, rozsudok zo dňa 26.2.2002, Ignaccolo-Zenide, č. 31679/96, rozsudok zo dňa 25.1.2000), I.V a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Súčasný návrh vytvára právnu dominanciu novej osoby (partnera rodiča) iba pre jej fyzickú prítomnosť v domácnosti, pričom: I.a) rodič, ktorý s dieťaťom nežije, je zásadne oslabený, I.b) partner rodiča získava faktické výchovné postavenie bez akejkoľvek legitimity, I.c) môže dochádzať k patologickým výchovným zásahom: I.c).1 manipulácia, I.c).2 odcudzovanie dieťaťa od druhého rodiča, I.c).3 konflikt lojality, I.c).4 obmedzovanie kontaktu s rodinou druhého rodiča (starí rodičia, bratranci sesternice, ujovia, tety...). Toto je konceptuálne neudržateľné a v rozpore s princípom rodičovskej rovnosti. II. Hlavný problém: legalizácia zásahov cudzej osoby do rodinného života Dôvodová správa predpokladá, že: „plnoletá osoba žijúca s dieťaťom v spoločnej domácnosti sa podieľa na jeho výchove“. Toto ignoruje fakt, že: II.1 mnohé osoby žijúce s dieťaťom v domácnosti môžu mať negatívny alebo dokonca škodlivý vplyv na dieťa, II.2 macochy a otčimovia či partneri rodičov sú najčastejším zdrojom: II.2.a) rodičovskej manipulácie, II.2.b) návštevnej obštrukcie druhého rodiča, II.2.c) psychického nátlaku na dieťa, II.2.d) prehlbovania konfliktu lojality, II.2 e) patologického odcudzenia dieťaťa. Tieto situácie sú podrobne zdokumentované v psychológii, psychiatrii, aj v medzinárodnej rozhodovacej praxi súdov. Návrh nereflektuje, že iba rodičia majú ústavné právo určiť, kto bude s ich dieťaťom žiť a kto bude dieťa vychovávať. Toto právo nemožno automaticky delegovať na cudziu osobu. III. PRETO NAVRHOVANÁ ÚPRAVA MUSÍ obsahovať povinný súhlas oboch rodičov: III.1 s tým, že s ich maloletým dieťaťom bude žiť cudzia plnoletá osoba, III.2 a s tým, že takáto osoba bude môcť vykonávať akékoľvek výchovné pôsobenie. Toto je štandard v mnohých právnych systémov (Rakúsko, Nemecko, Holandsko), kde: III.2.1 žiadna cudzia osoba nemá právo zasahovať do výchovy dieťaťa bez súhlasu oboch rodičov, III.2.2 rodičovská zodpovednosť je nedeliteľná, III.2.3 partner rodiča nie je rodičom a jeho výchovné oprávnenia musia byť explicitne delegované. IV. Navrhujeme upraviť dôvodovú správu tak, aby bolo zrejmé, že: „Žiadna plnoletá osoba, ktorá nie je rodičom dieťaťa, nemá bez výslovného súhlasu oboch rodičov právo žiť s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, ani sa podieľať na jeho výchove.“ V. Odôvodnenie V.1 Ústava garantuje, že rodičia majú prednostné právo na výchovu svojich detí (čl. 41 ods. 6). V.2 Dohovor o právach dieťaťa priznáva rodičom primárnu zodpovednosť za výchovu (článok 5, článok 18). V.3 ESĽP opakovane zdôrazňuje, že štát nesmie zasahovať do rodičovských práv nepriamo tým, že umožní tretím osobám nadmerný vplyv na výchovu dieťaťa (Strand Lobben a ostatní proti Nórsku, č. 37283/13, rozsudok veľkého senátu zo dňa 10.9.2019, Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, rozsudok zo dňa 26.2.2002, Bîzdîga proti Moldavsku, č. 15646/18, rozsudok zo dňa 17.9.2023). V.4 Neexistencia povinného súhlasu oboch rodičov vytvára priestor pre: V.4.a) rodičovskú manipuláciu, V.4.b) alienáciu dieťaťa, V.4.c) prehlbovanie konfliktu lojality, V.4.d) patologické výchovné zásahy partnerov rodiča. V.5 Súčasná slovenská realita potvrdzuje, že najčastejším zdrojom odcudzenia dieťaťa jednému z rodičov je práve partner nového rodiča, ktorý nemá žiadnu zákonnú legitimitu na výchovné pôsobenie. VI. Záver Navrhovaná právna úprava je neúplná, riziková a v súčasnej podobe: VI.1 oslabuje ústavné rodičovské práva, VI.2 vytvára priestor pre patologické javy vo výchove dieťaťa, VI.3 nerešpektuje medzinárodné štandardy ochrany rodinného života, VI.4 ignoruje potrebu súhlasu oboch rodičov v oblasti, ktorá je pre dieťa zásadne významná. Je preto potrebné jasne zakotviť, že bez súhlasu oboch rodičov nemá cudzia osoba právo žiť v spoločnej domácnosti s dieťaťom ani sa podieľať na jeho výchove.

ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA k § 372 – Podieľanie sa na výchove maloletého dieťaťa I. Navrhované ustanovenie: „Na výchove maloletého dieťaťa sú povinné sa podieľať aj plnoleté osoby žijúce s dieťaťom v spoločnej domácnosti. Pri výchove sú povinní rešpektovať prednostné výchovné pôsobenie rodičov maloletého dieťaťa.“ je problematické z viacerých dôvodov: I.1 Protiústavný zásah do rodičovských práv (čl. 41 ods. 6 Ústavy SR) Ústava jasne uvádza: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov.“ Z návrhu však vyplýva, že: I.1.1 cudzia plnoletá osoba automaticky nadobúda zákonnú povinnosť podieľať sa na výchove dieťaťa, I.1.2 stačí len, že žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, bez ohľadu na súhlas rodičov. To je zásah do rodičovského práva: I.2.1 určovať, kto a do akej miery môže ovplyvňovať výchovu ich dieťaťa, I.2.2 rozhodovať o tom, s kým ich dieťa žije, I.2.3 chrániť dieťa pred cudzím výchovným vplyvom, ktorý si rodičia neželajú. I.2. Porušenie článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ochrana rodinného života) Podľa judikatúry ESĽP (napr. rozsudok Sahin proti Nemecku, č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003, rozsudok Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, č. 41615/07 zo dňa 6.7.2010, rozsudok K. a T. proti Fínsku, č. 25702/94 zo dňa 27.4.2000) je štát povinný: I.2.1 nezasahovať do vzťahu rodič - dieťa, I.2.2 umožniť, aby rodič rozhodol o tom, kto pôsobí na jeho dieťa výchovne. Zákonná povinnosť cudzej osoby „podieľať sa na výchove“ je aktívnym zásahom štátu. I.3. Pojem „podieľať sa na výchove“ je nejasný a právne neuchopiteľný Nie je zrejmé: I.3.1 čo presne má cudzia osoba robiť, I.3.2 či má rozhodovať o pravidlách správania dieťaťa, I.3.3 či smie používať výchovné prostriedky, I.3.4 aký je rozsah jej zodpovednosti, I.3.5 či má povinnosť vykonávať dohľad alebo len príležitostnú pomoc. Statická formulácia môže spôsobiť: I.3.a) rodinné konflikty, I.3.b) zneužívanie výchovného vplyvu nevlastných rodičov, I.3.c) rodičovské odcudzenie. I.4. Riziko zneužitia v praxi - výchovný vplyv partnerov rodiča Z praxe rodinných súdov (vrátane správ sociálnoprávnej ochrany) vyplýva, že: I.4.1 macochy a otčimovia veľmi často prekračujú primerané hranice výchovného pôsobenia, I.4.2 plnoleté osoby v domácnosti často vytvárajú tlak na dieťa, I.4.3 prispievajú k rodičovskému odcudzeniu, I.4.4 rozhodujú o veciach dieťaťa aj proti vôli rodiča, I.4.5 vstupujú do lojalitných konfliktov dieťaťa. Návrh § 372 takúto prax legalizuje, namiesto toho, aby jej predchádzal. I.5. Rodičia nemajú zákonné právo zakázať cudzej osobe pôsobiť na ich dieťa Ak zákon stanoví povinnosť plnoletých osôb podieľať sa na výchove dieťaťa, rodič: I.5.1 nemôže vysloviť nesúhlas, I.5.2 nemôže chrániť dieťa pred neželaným výchovným vplyvom, I.5.3 nemôže nikoho vylúčiť z domácnosti z dôvodu výchovného ohrozenia. To je protiústavné aj v rozpore s praxou ESĽP. II. Zásadná pripomienka Ustanovenie § 372 musí byť preformulované, aby: II.1 chránilo prednostné rodičovské právo, II.2 jasne stanovilo, že cudzia osoba môže pôsobiť na dieťa len so súhlasom oboch rodičov, II.3 zabránilo zneužívaniu výchovy cudzími osobami, II.4 zabránilo rodičovskému odcudzeniu prostredníctvom tretích osôb. III. Návrh upraveného paragrafového znenia § 372 Podieľanie sa na výchove maloletého dieťaťa (1) Do výchovy maloletého dieťaťa môže zasahovať len rodič alebo osoba, ktorej to výslovne umožnia obaja rodičia vykonávajúci rodičovskú zodpovednosť; ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne súd. (2) Plnoletá osoba žijúca s dieťaťom v spoločnej domácnosti môže na výchove dieťaťa spolupracovať len v rozsahu, v akom jej to umožnia rodičia, a je povinná rešpektovať ich prednostné výchovné pôsobenie. (3) Plnoletá osoba bez súhlasu oboch rodičov nesmie nad rámec nevyhnutnej starostlivosti nahrádzať rodiča pri výchove dieťaťa ani rozhodovať o otázkach dotýkajúcich sa výchovy, dohľadu alebo správania dieťaťa. (4) Ak výchovné pôsobenie plnoletej osoby žijúcej v domácnosti ohrozuje záujmy maloletého dieťaťa alebo narúša výkon rodičovských práv a povinností, môže súd na návrh rodiča určiť zákaz takéhoto pôsobenia. IV. Odôvodnenie legislatívnej pripomienky IV.1 Ústava SR garantuje rodičom prednostné právo na výchovu detí; návrh ho oslabuje. IV.2 Návrh nerešpektuje judikatúru ESĽP o ochrane rodinného života. IV.3 Návrh v praxi spôsobuje rodičovské odcudzenie prostredníctvom cudzích osôb. IV.4 Pojem „podieľať sa na výchove“ je nejasný a bez kontroly zo strany rodiča aj súdu. IV.5 Návrh zasahuje do práva rodiča určiť, kto bude pôsobiť na jeho maloleté dieťa. IV.6 Alternatívne znenie poskytuje: IV.6.1 účinnú ochranu maloletých, IV.6.2 jasný legislatívny rámec, IV.6.3 rešpektovanie rodičovských práv, IV.6.4 prevenciu zneužívania výchovného vplyvu cudzích osôb.