Nový Občiansky zákonník
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj ten, kto pristúpil k dlhu. Nemôže však proti pohľadávke veriteľa započítať pohľadávku pôvodného dlžníka.
Prepojenia na staršie predpisy · 14
Ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.
Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť.
Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť.
Ak niet právneho nástupcu podľa odseku 1 alebo dedičov podľa odseku 2, licencia zaniká.
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.
Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.
Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).
Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.
Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.
V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.
Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý.
Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.
K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.
Zmluva podľa odseku 1 zaniká
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka. Hlava II OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOCH Diel I Kúpna zmluva Oddiel 1 Vymedzenie kúpnej zmluvy
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 368 · zoradené od najkonkrétnejších
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA I. Predložené znenie § 368 je vecne a koncepčne nedostatočné, čím môže viesť k závažným aplikačným problémom a k nesúladu s medzinárodnými záväzkami SR. Návrh: I.1 neobsahuje základné princípy výkonu rodičovskej zodpovednosti, I.2 ignoruje požiadavky Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 5, 18), I.3 nereflektuje judikatúru ESĽP (najmä povinnosť štátu podporovať väzby dieťaťa s oboma rodičmi), I.4 nedefinuje hranice zásahu súdu do výkonu rodičovských práv, I.5 neobsahuje žiadnu koncepciu rodičovskej autonómie a rodičovských dohôd, I.6 nepracuje s kritériami proporcionality a nevyhnutnosti (vyžaduje ESĽP), I.7 nezohľadňuje povinnosť štátu vytvárať podmienky na participáciu dieťaťa (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Návrh je preto neúplný, nedostatočne normatívny a neposkytuje jasnú interpretáciu, ktorá je pre rodinné právo kľúčová. II. Odôvodnenie zásadnej pripomienky 1. Návrh nezaručuje rovnosť rodičov pri výkone rodičovských práv Zásada spoločného výkonu musí byť doplnená: 1.1 o požiadavku spolupráce rodičov, 1.2 o mechanizmus riešenia nedohôd, 1.3 o požiadavku rešpektovania práva dieťaťa na oba rodičovské vzťahy. Tieto prvky absentujú. 2. Návrh nereflektuje povinnosť súdu podporovať vzťah dieťaťa s oboma rodičmi Judikatúra ESĽP (W proti Českej republike, č. 5400/23, rozhodnutie zo dňa 3.4.2025, Voleský proti Českej republike, č. 63627/00, rozsudok zo dňa 29.6.2004, Maršálek proti Českej republike, č. 8153/04, rozsudok zo dňa 4.4.2006, Smolník proti Českej republike, č. 18302/02, rozhodnutie zo dňa 25.5.2004) vyžaduje: 2.1 podporu kontaktu dieťaťa s oboma rodičmi, 2.2 odstránenie stereotypov, 2.3 individuálne posúdenie každého prípadu. Toto musí byť explicitne uvedené v zákone alebo v dôvodovej správe. 3. Absentuje princíp proporcionality a minimalizácie zásahov štátu Bez týchto kritérií vzniká riziko: 3.1 neodôvodnených zásahov do rodičovských práv, 3.2 nepredvídateľných rozhodnutí, 3.3 porušení čl. 8 EÚLP. 4. Chýba povinnosť súdu prihliadať na názor dieťaťa pri výkone rodičovskej zodpovednosti To je v rozpore s: 4.1 čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, 4.2 ustálenou judikatúrou ESĽP (N.Ts. a ostatní proti Gruzínsku, č. 71776/12, rozsudok zo dňa 2.2.2016, M. a M. proti Chorvátsku, č. 10161/13, rozsudok zo dňa 3.9.2015, Zelikha Magomadova proti Rusku, č. 58724/14, rozsudok zo dňa 8.10.2019). 5. Ustanovenie je gramaticky jasné, ale právne prázdne Nedefinuje: 5.1 čo presne tvorí výkon rodičovskej zodpovednosti, 5.2 aké sú povinnosti rodiča pri rozhodovaní o podstatných otázkach, 5.3 ako sa postupuje pri nezhodách rodičov, 5.4 aké zásady usmerňujú rozhodovanie súdu. III. Návrh na úpravu znenia zákona Navrhujeme vypustiť pôvodné znenie § 368 a nahradiť ho týmto komplexnejším a právne presnejším znením: „§ 368 Výkon rodičovskej zodpovednosti“ (1) Rodičovskú zodpovednosť vykonávajú obaja rodičia spoločne a rovnocenne, ak zákon alebo rozhodnutie súdu neustanovuje inak. Rodičia sú povinní spolupracovať v záujme dieťaťa. (2) Pri výkone rodičovskej zodpovednosti sú rodičia povinní rešpektovať najlepší záujem dieťaťa a jeho právo na pravidelné, bezpečné a zmysluplné vzťahy s oboma rodičmi. (3) Výkon rodičovskej zodpovednosti zahŕňa najmä rozhodovanie o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, každodennú osobnú starostlivosť, zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku. (4) Rodičia sú povinní prednostne riešiť otázky výkonu rodičovskej zodpovednosti dohodou. Ak sa rodičia nedohodnú, súd rozhodne na návrh jedného z nich. (5) Súd vedie rodičov k dobrovoľnému a riadnemu výkonu rodičovskej zodpovednosti, k spolupráci a k riešeniu sporov zmierom, ak je to možné a v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. (6) Pri rozhodovaní o výkone rodičovskej zodpovednosti súd prihliada na názor dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti. IV. Ústava Slovenskej republiky výslovne zdôrazňuje zásadu spoločného a rovnocenného výkonu rodičovskej zodpovednosti, ktorý predstavuje základné pravidlo moderného európskeho rodinného práva. Výkon rodičovskej zodpovednosti musí rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelných a zmysluplných vzťahov s oboma rodičmi, ako to vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä W proti Českej republike, č. 5400/23, rozhodnutie zo dňa 3.4.2025).
Navrhujeme § 964 ods. 3 poslednú vetu nahradiť priamym právom na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré kupujúcemu vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá predávajúci, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu. Odôvodnenie: Doterajšia právna úprava v § 509 Občianskeho zákonníka ustanovovala právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s vytknutím vady a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu vrátane lehoty na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s vypustením uvedeného inštitútu návrhom zákona navrhujeme zakotviť právo na náhradu účelne vynaložených nákladov pre spotrebiteľské právne vzťahy. V rámci právnej úpravy spotrebiteľskej kúpnej zmluvy tak navrhujeme ustanoviť, že kupujúcemu prináleží právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá predávajúci, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu. Zároveň navrhujeme ustanoviť lehotu na uplatnenie daného práva v zmysle platného § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhnutý prístup, kedy právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva priamo zo zákona, lepšie zodpovedá charakteru spotrebiteľských vzťahov v porovnaní s potrebou uplatniť si náhradu vynaložených nákladov prostredníctvom inštitútu náhrady škody, v rámci ktorého by zo strany spotrebiteľa bolo potrebné dokazovať vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť a zavinenie.
V § 1236 navrhujeme ustanoviť priame právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré spotrebiteľovi vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá obchodník, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu. Odôvodnenie: Doterajšia právna úprava v § 509 Občianskeho zákonníka ustanovovala právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vzniknutých v súvislosti s vytknutím vady a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu vrátane lehoty na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s vypustením uvedeného inštitútu návrhom zákona navrhujeme zakotviť právo na náhradu účelne vynaložených nákladov pre spotrebiteľské právne vzťahy. V rámci právnej úpravy osobitných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením tak navrhujeme ustanoviť, že spotrebiteľovi prináleží právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vytknutím vady, za ktorú zodpovedá obchodník, a uplatnením práv zo zodpovednosti za vadu. Zároveň navrhujeme ustanoviť lehotu na uplatnenie daného práva v zmysle platného § 509 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhnutý prístup, kedy právo na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva priamo zo zákona, lepšie zodpovedá charakteru spotrebiteľských vzťahov v porovnaní s potrebou uplatniť si náhradu vynaložených nákladov prostredníctvom inštitútu náhrady škody, v rámci ktorého by zo strany spotrebiteľa bolo potrebné dokazovať vznik škody, porušenie právnej povinnosti, príčinnú súvislosť a zavinenie.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.