Nový Občiansky zákonník
Kto sa bez súhlasu veriteľa dohodne s dlžníkom, že splní jeho dlh, je voči dlžníkovi zaviazaný plniť namiesto neho veriteľovi; veriteľovi však z toho priame právo nevznikne.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Poukážka
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.
Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť.
Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť.
Ak niet právneho nástupcu podľa odseku 1 alebo dedičov podľa odseku 2, licencia zaniká.
Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.
Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.
Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.
Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
Nájomné
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
Zamestnávateľ, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak. Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
Pripomienky z MPK
87 pripomienok · § 369 · zoradené od najkonkrétnejších
ZÁSADNÁ PRIPOMIENKA I. Predložený text § 369 je nedostatočne presný, neúplný a čiastočne v rozpore s modernými európskymi štandardmi ochrany rodičovských práv a práva dieťaťa na rodinný život podľa čl. 8 EDLP. Súčasná formulácia: I.1 nerozlišuje medzi nositeľstvom rodičovskej zodpovednosti a výkonom rodičovskej zodpovednosti, I.2 mechanicky prenáša výkon na jedného rodiča bez požiadavky proporcionality, I.3 neobsahuje žiadnu povinnosť súdu skúmať, či je v najlepšom záujme dieťaťa, aby výkon prešiel výlučne na jedného rodiča, I.4 môže viesť k automatickému vylúčeniu rodiča bez adekvátneho procesného preskúmania, I.4 neobsahuje garanciu ochrany rodinných väzieb, aj keď ju opakovane požaduje ESĽP (Strand Lobben a ostatní proti Nórsku, č. 37283/13, rozsudok veľkého senátu zo dňa 10.9.2019, Voleský proti Českej republike, č. 63627/00, rozsudok zo dňa 29.6.2004, W proti Českej republike, č. 5400/23, rozhodnutie zo dňa 3.4.2025), I.5 neupravuje mechanizmus postupného obnovovania výkonu rodičovskej zodpovednosti, I.6 nesprávne mieša výkon osobnej starostlivosti s výkonom rodičovskej zodpovednosti (odsek 4). Vážny problém § 369 ods. 1 umožňuje, aby druhý rodič vykonával rodičovskú zodpovednosť výlučne aj v prípadoch, keď prvý rodič „nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu“. Toto je: 1. príliš široké, 2. neúmerné, 3. môže viesť k protiústavným zásahom do rodičovských práv. Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu nie je podmienkou pre výkon všetkých rodičovských práv (Dohovor o právach dieťaťa, čl. 5; judikatúra ESĽP). II. Odôvodnenie zásadnej pripomienky 1. Návrh je neprimerane mechanický a nerešpektuje zásadu individuálneho posúdenia ESĽP konštantne zdôrazňuje, že rozhodovanie o rodičovských právach musí byť: 1.1 individuálne, 1.2 primerané, 1.3 starostlivo odôvodnené, 1.4 rešpektujúce najlepší záujem dieťaťa. Návrh však obsahuje automatické následky bez súdneho skúmania. 2. Návrh nerešpektuje povinnosť minimalizovať zásahy do rodinného života Podľa čl. 8 EÚLP musí byť každý zásah: 2.1 zákonný, 2.2 sledovať legitímny cieľ, 2.3 nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Prenos výkonu rodičovskej zodpovednosti výlučne na jedného rodiča bez týchto kritérií nie je prípustný. 3. Návrh nedefinuje možnosti obnovy výkonu rodičovskej zodpovednosti Moderné právne úpravy (CZ, AT, DE, NL) obsahujú mechanizmus: 3.1 postupnej obnovy, 3.2 kontrolného súdneho preskúmania, 3.3 primeraného rozsahu výkonu. Slovenský návrh to ignoruje. 4. Odsek 4 nesprávne spája osobnú starostlivosť a výkon rodičovskej zodpovednosti Výkon osobnej starostlivosti neznamená automaticky aj výkon celej rodičovskej zodpovednosti a takáto zmätočnosť môže viesť k nejasným rozhodnutiam a k preťaženiu dozoru SPOD. III. Návrh úpravy a nové paragrafové znenie nahrádza celé pôvodné znenie a odstraňuje nedostatky § 369 Osobitné prípady výkonu rodičovskej zodpovednosti (1) Ak niektorý z rodičov nemôže vykonávať rodičovskú zodpovednosť z dôvodu smrti, nezistenia jeho totožnosti alebo z dôvodu, že mu bol výkon rodičovskej zodpovednosti súdom pozastavený, výkon rodičovskej zodpovednosti patrí druhému rodičovi v rozsahu určenom súdom. (2) Ak jeden z rodičov nemôže vykonávať rodičovskú zodpovednosť v plnom rozsahu z dôvodu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, obmedzenia výkonu rodičovskej zodpovednosti alebo iného závažného dôvodu, súd určí rozsah výkonu rodičovskej zodpovednosti každého rodiča s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa. (3) Výkon rodičovskej zodpovednosti možno preniesť výlučne na jedného rodiča len rozhodnutím súdu, ak je to nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa a menej invazívne opatrenia nepostačujú. (4) Ak ani jeden z rodičov nemôže vykonávať rodičovskú zodpovednosť v rozsahu potrebnom na zabezpečenie práv a záujmov dieťaťa, súd ustanoví dieťaťu poručníka. (5) Maloletý rodič starší ako 16 rokov môže osobne vykonávať starostlivosť o svoje dieťa, ak je schopný túto starostlivosť vykonávať riadne a bezpečne; tým nie je dotknuté ustanovenie o výkone rodičovskej zodpovednosti, ktoré súd upraví v rozsahu potrebnom na ochranu dieťaťa. (6) Ak pominú dôvody obmedzenia alebo pozastavenia výkonu rodičovskej zodpovednosti, súd na návrh rodiča alebo z úradnej moci výkon rodičovskej zodpovednosti primerane obnoví. IV. Ustanovenie vychádza z princípu minimalizácie zásahu štátu a z povinnosti rešpektovať rodinné väzby podľa čl. 8 EDLP. Prenesenie výkonu rodičovskej zodpovednosti výlučne na jedného rodiča je možné len rozhodnutím súdu, ktorý musí preukázať nevyhnutnosť takéhoto zásahu a jeho súlad s najlepším záujmom dieťaťa, ako to vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä Strand Lobben a ostatní proti Nórsku, č. 37283/13, rozsudok veľkého senátu zo dňa 10.9.2019 a W proti Českej republike, č. 5400/23, rozhodnutie zo dňa 3.4.2025).
V § 369 ods. 4 navrhujeme za poslednú vetu doplniť: “ Túto spôsobilosť má aj maloletá matka, staršia ako 16 rokov, ktorej bola nariadená ústavná starostlivosť, pričom prípadný dohľad na jej výkonom osobnej starostlivosti zabezpečí príslušné centrum pre deti a rodiny, v ktorom je maloletá matka s dieťaťom umiestnená. “ Odôvodnenie: Občiansky zákonník, rovnako ako doterajšia právna úprava, rozlišuje medzi osobou, ktorá je nositeľom rodičovskej zodpovednosti a osobou, ktorá vykonáva rodičovskú zodpovednosť. Výkon rodičovskej zodpovednosti je viazaný na spôsobilosť na právne úkony – rodičovskú zodpovednosť môže vykonávať len rodič, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Výnimku ex lege predstavuje ustanovenie § 369 ods. 3, ktorý vo vzťahu k osobnej starostlivosť o dieťa stanovuje, že túto môže vykonávať aj maloletý rodič starší ako 16 rokov, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ak je schopný túto starostlivosť vykonávať riadne a v záujme maloletého dieťaťa; výkon osobnej starostlivosti tak nebude viazaný na rozhodnutie súdu. Prípadný dohľad na výkonom osobnej starostlivosti zabezpečí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Výkon rodičovskej zodpovednosti patrí obom rodičom, je nielen ich právom, ale aj povinnosťou. Ak nastanú skutočnosti predpokladané v zákone, rodičovskú zodpovednosť bude vykonávať len jeden z rodičov. Ak ani jednému rodičovi nepatrí výkon rodičovskej zodpovednosti, súd ustanoví dieťaťu poručníka, ktorý bude tento výkon zabezpečovať.
- § 369 ods. 1 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Zásadne nesúhlasíme s navrhovaným znením § 369 ods. 1 a toto navrhujeme zmeniť tak, aby zodpovedalo platnému a účinnému zneniu § 28 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. pokiaľ ide o rodiča, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Podľa tejto právnej úpravy, ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. Odôvodnenie: Navrhovaná zákonná úprava, ktorá striktne a bez akejkoľvek výnimky vylučuje, aby osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony vykonávala rodičovské práva a povinnosti, neprípustným spôsobom zasahuje do právneho postavenia takejto osoby. Takáto právna úprava je v rozpore s čl. 23 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Táto pripomienka je zásadná.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.