Nový Občiansky zákonník
Ak poskytla zabezpečenie dlhu pôvodného dlžníka tretia osoba, nemôže sa voči nej veriteľ domáhať práv zo zabezpečenia lenpre neplnenie pristupujúceho dlžníka; to neplatí, ak takáto osoba s pristúpením k dlhu súhlasila.
Prepojenia na staršie predpisy · 16
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka. Pristúpenie k záväzku
Banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované.
Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.
Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.
Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.
Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení.
Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve. Oddiel 5 Uznanie záväzku
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Pripomienky z MPK
87 pripomienok · § 367 · zoradené od najkonkrétnejších
V § 367 navrhujeme nahradiť ods. 1 nasledovne: “Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Rodičom a zákonným zástupcom sa poskytuje potrebná pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí.” Odôvodnenie: Rodičovská zodpovednosť musí vychádzať z Dohovoru o právach dieťaťa. V tomto prípade je na mieste, aby sa prevzala doslovná citácia z čl. 18 ods. 1 a 18 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Uvedené rešpektuje slobodu jednotlivca a minimálnu ingerenciu štátnej moci do rodiny, a to len v odôvodnených prípadoch, a ako základnú a prvú ingerenciu stanovuje potrebnú pomoc rodine. Početná judikatúra ESĽP (voči Českej Republike, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Veľkej Británii, Rakúsku) poukazuje na tento aspekt, že do rodičovskej zodpovednosti sa zasahuje aj v prípadoch, kedy neboli vyčerpané iné formy nápravy, a tou prvou je pomoc rodine. Dohovor o právach dieťaťa túto pomoc ďalej rozvíja formou materiálne pomoci, ošatenia a stravy; pomoc pri učení rodičovských zručností, a až následne iné opatrenia represívneho charakteru. Táto koncepcia teda stanovuje základný medzinárodný rámec, ktorý by malo rodinné právo reflektovať.
Pripomienka: zásadná Navrhované ustanovenie § 367 v predloženej podobe neprimerane zjednodušuje koncepciu rodičovskej zodpovednosti, nereflektuje európske štandardy jej obsahu a výkonu, a súčasne opomína dôležité komponenty, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou moderného rodinného práva. Znenie ustanovenia je potrebné prepracovať a doplniť, aby bolo v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. W proti Českej republike, Strand Lobben, Suur, Voleský, Maršálek), ako aj s terminológiou používanou v právnych poriadkoch členských štátov EÚ (najmä Brusel II ter). Odôvodnenie pripomienky: 1. V odseku (1) absentuje explicitná väzba výkonu rodičovskej zodpovednosti na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je základným princípom podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa aj podľa § 364 návrhu zákona. Uvedenie spoločnej zodpovednosti rodičov bez jej zakotvenia v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa je právne nepresné a môže viesť k omylu, že ide o spoločnú povinnosť rodičov voči sebe navzájom, nie primárne voči dieťaťu. 2. V odseku (2) sa zavádza definícia rodičovskej zodpovednosti, ktorá je oproti európskej právnej úprave príliš úzka. Rodičovská zodpovednosť v moderných právnych systémoch zahŕňa komplexný súbor práv a povinností vo vzťahu k osobnej, sociálnej, zdravotnej, identitnej a majetkovej sfére dieťaťa. Navrhované znenie redukuje obsah rodičovskej zodpovednosti len na „morálne a materiálne blaho“, čo nepokrýva dôležité oblasti, ako je identita dieťaťa, rodinné väzby, ochrana pred škodlivými zásahmi, integrita dieťaťa či participácia dieťaťa. 3. V odseku (3) je výpočet obsahu rodičovskej zodpovednosti redukovaný len na tri oblasti (výchova, zastupovanie, správa majetku). Ide o nedostatočnú a prekonanú koncepciu nezodpovedajúcu súčasnej doktríne, judikatúre ESĽP ani acquis EÚ. Chýba napr. povinnosť chrániť identitu dieťaťa, rozvíjať jeho osobnosť, umožniť kontakt s oboma rodičmi a rodinou, rozhodovať o podstatných otázkach života dieťaťa či vytvárať prostredie podporujúce vývin. 4. V odseku (4) chýba jasné vyjadrenie povinnosti rodičov vykonávať rodičovskú zodpovednosť v súlade s právami dieťaťa, pričom súlad s jeho názorom (primerane veku a vyspelosti) je neoddeliteľným prvkom výkonu rodičovskej zodpovednosti podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. 5. Odsek (5) nereguluje situácie, v ktorých môže rodičovská zodpovednosť pretrvávať napriek plnoletosti dieťaťa (napr. pri obmedzení svojprávnosti). Takéto situácie síce môžu byť upravené inde, avšak ustanovenie § 367 by malo jednoznačne vymedziť rozsah zániku, resp. ponechať výnimku. 6. Odsek (6) síce správne deklaruje, že vyživovacia povinnosť nie je súčasťou rodičovskej zodpovednosti, avšak neuvádza dôvody ani vzťah rodičovskej zodpovednosti k majetkovým právam dieťaťa, čo spôsobuje nejasnosť pre užívateľov právnej normy. Navyše, vyňatie výživného bez bližšieho vysvetlenia môže vyvolať dojem, že vyživovacia povinnosť je mimo základného rámca povinností rodičov, čo je doktrinálne nesprávne. 7. Chýba úprava spoločného výkonu rodičovskej zodpovednosti, ktorá je európskym štandardom a vyžaduje explicitné vyjadrenie, aby nedochádzalo k rozdielnym výkladom (spolu, samostatne, odlišne pri zásadných rozhodnutiach). Návrh nového znenia § 367 Základné ustanovenia § 367 Základné ustanovenia (1) Rodičia majú rovnakú, spoločnú a nezastupiteľnú zodpovednosť za riadny vývin, výchovu a ochranu maloletého dieťaťa. Rodičovská zodpovednosť sa vykonáva vždy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. (2) Rodičovská zodpovednosť je súhrn práv a povinností rodičov smerujúcich k osobnej, zdravotnej, sociálnej, vzdelávacej, kultúrnej a majetkovej sfére maloletého dieťaťa, ktorých účelom je zabezpečiť jeho osobnostný rozvoj, dôstojnosť, bezpečie a ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. (3) Rodičovská zodpovednosť zahŕňa najmä a) starostlivosť o osobu dieťaťa a jeho každodenný vývin, b) zabezpečenie jeho zdravia, vzdelávania, osobnostného rozvoja a identity, c) vytváranie a podporu vzťahových väzieb dieťaťa s oboma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, d) zastupovanie dieťaťa, e) správu majetku dieťaťa a ochranu jeho majetkových práv, f) rozhodovanie o podstatných otázkach týkajúcich sa života dieťaťa. (4) Rodičia vykonávajú rodičovskú zodpovednosť spoločne; každý z rodičov je povinný postupovať v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, rešpektovať jeho názor primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti a vzájomne sa informovať o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa. (5) Ak sa rodičia nedohodnú o podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. (6) Rodičovská zodpovednosť trvá do nadobudnutia plnoletosti dieťaťa; tým nie sú dotknuté osobitné ustanovenia o zastúpení a správe majetku dieťaťa po obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nie je súčasťou rodičovskej zodpovednosti; je samostatným zákonným záväzkom oboch rodičov vo vzťahu k ich dieťaťu. Toto znenie: I. jasne definuje obsah rodičovskej zodpovednosti, nie len „výchovu, zastupovanie a správu majetku“, II. zodpovedá modernému európskemu chápaniu (napr. český NOZ po roku 2026, nemecký BGB, francúzsky Code civil), III. spája výkon rodičovských práv s najlepším záujmom dieťaťa, IV. rešpektuje participáciu dieťaťa v rozhodovaní (väzba na § 364), V. posilňuje právo dieťaťa na oba rodičovské vzťahy v súlade s ESĽP, VI. zachováva samostatnosť vyživovacej povinnosti, aby nevznikali výkladové pochybnosti.
- § 367 ods. 2 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Zásadne nesúhlasíme so zakotvením inštitútu „rodičovskej zodpovednosti“ ako súhrnu práv a povinností rodiča. Navrhujeme, aby bola zachovaná aktuálna právna úprava upravujúca práva a povinnosti rodičov. Odôvodnenie: Niet pochýb o tom, že pojem „zodpovednosť“ je jedným zo základných termínov používaných v občianskom práve. Väčšina právnych teoretikov v Slovenskej republike a v Českej republike sa prikláňa k teórii, že zodpovednosť vzniká ako nepriaznivý právny následok protiprávneho konania, a teda zodpovednosť vzniká až po porušení právnej povinnosti. Zodpovednosť je tak až následnou, resp. sekundárnou povinnosťou. Aj samotný predložený návrh zákona v ostatných častiach používa pojem zodpovednosť len ako následok právnej povinnosti (napr. § 502, § 591, § 653, § 712, § 724, § 791). V súčasnosti je na právo de lege lata kladená požiadavka jednoznačnosti, konštantnosti a zrozumiteľnosti. Jednoznačnosť spočíva v tom, že každý výraz by mal mať jeden význam. Požiadavka konštantnosti spočíva v používaní rovnakých pojmov v rámci celého právneho poriadku, resp. minimálne právneho predpisu alebo právneho odvetvia, preto by sa pojmy nemali nahrádzať ich synonymami. Zrozumiteľnosť súvisí s tým, že právo je informačným a normatívnym prostriedkom pre spoločnosť a právny jazyk sa používaním stáva aj súčasťou prirodzeného jazyka. Tieto požiadavky sú kladené aj na pojem právnej zodpovednosti, ktorým by sa mal označovať určitý stanovený právny obsah (bližšie aj Karolína Zverková: Zodpovednosť v civilnom práve, Projustice, 2018). Navyše, samotný predkladateľ v návrhu zákona nerozlišuje jasne medzi právami a povinnosťami rodiča na jednej strane a rodičovskou zodpovednosťou na strane druhej. Napríklad, dôvodom pozbavenia výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 387) je - zneužívanie rodičovských práv a povinností, - zneužívanie výkonu rodičovskej zodpovednosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním alebo - zanedbávaním výkonu rodičovskej zodpovednosti napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom. V tejto súvislosti poukazujeme aj na dôvodovú správu k Občianskemu zákonníku platnému v Českej republike, v ktorej sa uvádza: „Pojem tzv. rodičovské zodpovědnosti, který byl vřazen do našeho právního řádu zákonem č. 91/1998 Sb., aniž byl diskutován v odpovídajícím rozsahu a hloubce, zejména pak bez toho, aby bylo dostatečně zjištěno, popř. zváženo, jaký je vlastně význam anglického výrazu parental responsibilities, se navrhuje nahradit výrazem „rodičovská odpovědnost“, shodně s celkovým konceptem pojmu odpovědnosti v návrhu. Osnova tento pojem nespojuje se sankcí za nesplnění povinností, ale spojuje jej s řádným (odpovědným) plněním povinností a řádným (odpovědným) výkonem práv, jak se shoduje s civilizační tradicí evropského kontinentu, upřesněnou zejména obecně přejatým pojetím křesťanské morálky a intencemi „křesťanských tradic evropské právní kultury“. (Hurdík, /.Institucionální pilíře soukromého práva v dynamice vývoje společnosti. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 98).“. Táto pripomienka je zásadná.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.