§ 30 · Príslušenstvo veci

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

(1)

Príslušenstvom hlavnej veci sú všetky vedľajšie veci, ktoré patria jej vlastníkovi a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. V pochybnostiach sa príslušenstvo posúdi podľa zvyklostí.

(2)

Dočasným odlúčením od hlavnej veci neprestáva byť vedľajšia vec jej príslušenstvom.

Prepojenia na staršie predpisy · 13

nájdená súvislosť

(1)

Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

(2)

Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

(3)

Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Počítanie času

nájdená súvislosť

(1)

Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

(2)

Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.

nájdená súvislosť

(1)

Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.

(2)

Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

nájdená súvislosť

(1)

Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.

(2)

Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.

nájdená súvislosť

(1)

Ak sa predajom podniku nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa veriteľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra (§ 488 ods. 1), aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

(2)

Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy.

(3)

Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

nájdená súvislosť

(1)

Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

(2)

Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

(3)

Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

(4)

Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.

nájdená súvislosť

Ak niet inej dohody, uhrádza nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Užívatelia miestnosti neslúžiacej na bývanie uhrádzajú tieto náklady podľa pomeru plochy, ktorú užívajú.

nájdená súvislosť

(1)

Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.

(2)

Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.

(3)

Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.

nájdená súvislosť

(1)

Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.

(2)

Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

(3)

Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Z á n i k n á j m u b y t u

nájdená súvislosť

(1)

Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak

a)

nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,

b)

nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,

c)

nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,

d)

nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,

e)

je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.

(2)

Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak

a)

sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,

b)

došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)

c)

mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo

d)

je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.

(3)

Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.

(4)

Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.

(5)

Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.

nájdená súvislosť

(1)

Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

(2)

Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

(3)

Nájomná zmluva musí obsahovať najmä

a)

údaje o zmluvných stranách,

1.

meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,

2.

obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,

3.

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,

b)

označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,

c)

určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,

d)

opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,

e)

určenie doby nájmu,

f)

vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.

(4)

Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.

(5)

Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.

nájdená súvislosť

Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

nájdená súvislosť

Tento zákon sa vzťahuje

a)

na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;

b)

na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.1)

Pripomienky z MPK

86 pripomienok · § 30 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 30 Neprihliada sa Zásadná k staršiemu zneniu

    GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025

    Ustanovenie navrhujeme preformulovať tak, aby vychádzalo z platného a účinného znenia § 30 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. po jeho prípadnom rozšírení o osobu partnera, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Odôvodnenie: Návrh zákona rozširuje povinnosť účasti na výchove maloletého dieťaťa bez výnimky na všetky plnoleté osoby žijúce s dieťaťom v spoločnej domácnosti. Takúto právnu úpravu považujeme za neprípustnú. Podľa navrhovanej právnej úpravy by totiž túto povinnosť mal mať napríklad aj plnoletý brat maloletého dieťaťa a jeho plnoletá priateľka, ktorí žijú v domácnosti rodičov a maloletého dieťaťa. Táto pripomienka je zásadná.

  2. § 30 Neprihliada sa Obyčajná

    Verejnosť (Verejnosť) · 3. 11. 2025

    Pripomienka k návrhu § 398 Tvorba úspor (návrh nového Občianskeho zákonníka, TRETIA ČASŤ – Rodinné právo, ŠTVRTÁ HLAVA – Výživné, Druhý diel – Druhy vyživovacích povinností, Prvý oddiel – Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom) Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu znenia ustanovenia: Navrhujeme vypustiť § 398 z návrhu zákona v celom rozsahu, prípadne ho preformulovať nasledovne: Navrhované nové znenie § 398: § 398 Tvorba úspor (1) Výživné určené pre maloleté alebo plnoleté dieťa slúži výlučne na úhradu jeho bežných a odôvodnených potrieb. (2) Rodičia sa môžu dobrovoľne dohodnúť na sporení alebo tvorbe úspor pre dieťa, vrátane určenia účtu a spôsobu nakladania s prostriedkami. (3) Tvorba úspor nie je súčasťou súdneho rozhodovania o výživnom a nepodlieha ingerencii súdu, pokiaľ nie sú ohrozené majetkové záujmy dieťaťa. Odôvodnenie pripomienky: 1. Rozpor so spotrebným charakterom výživného Ustanovenie § 398 zachováva historicky prekonaný koncept, podľa ktorého výživné môže presahovať odôvodnené potreby dieťaťa a slúžiť aj na tvorbu úspor. Tento prístup odporuje základnej povahe výživného ako spotrebného plnenia, určeného na uspokojovanie aktuálnych, bežných a neodkladných potrieb dieťaťa (strava, bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, voľnočasové aktivity). Výživné nemá funkciu investičného alebo majetkového nástroja a jeho účelom nie je hromadenie finančných prostriedkov, ale zabezpečenie životných potrieb v čase, keď vznikajú. 2. Nadbytočná a neodôvodnená ingerencia súdu Navrhovaná právna úprava umožňuje, aby súd určoval, ktorý z rodičov zriadi osobitný účet, kam sa majú úspory poukazovať, a vyžaduje súdny súhlas na nakladanie s prostriedkami. Takýto postup predstavuje neprimeraný zásah do rodičovskej autonómie a zbytočne zaťažuje súdy. Správa majetku maloletého dieťaťa je už upravená v § 32 a nasl. zákona o rodine a nie je potrebné ju duplikovať osobitnou ingerenciou pri výživnom. 3. Nerovnosť medzi rodičmi a riziko konfliktov Ustanovenie vytvára asymetriu medzi rodičmi, pretože súd určuje jedného z nich ako zriaďovateľa účtu a tým implicitne obmedzuje druhého rodiča. Tým dochádza k zásahu do princípu rovnosti rodičovských práv a povinností podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa. V praxi to vedie k zbytočnému prehlbovaniu rodičovských konfliktov namiesto ich zmierňovania. 4. Zmätočnosť a neaplikovateľnosť pri plnoletosti dieťaťa Tvorba úspor sa podľa textu môže týkať aj plnoletého dieťaťa, čo je právne aj bankovo absurdné, keďže plnoleté dieťa je spôsobilé samo disponovať svojimi prostriedkami. Takéto ustanovenie je v rozpore s realitou bankovej praxe aj právnym postavením plnoletých osôb. 5. Duplicita a neefektívnosť právnej úpravy Ustanovenie duplicitne reguluje otázky, ktoré už rieši všeobecná úprava správy majetku dieťaťa a výkon rodičovských práv a povinností. Nie je preto potrebné, aby sa otázka sporenia stala súčasťou systému výživného. Z hľadiska efektivity justície ide o zbytočné procesné bremeno, ktoré neslúži žiadnemu reálnemu záujmu dieťaťa. 6. Návrh riešenia - dobrovoľnosť, nie súdna povinnosť Tvorba úspor pre dieťa má byť dobrovoľným rozhodnutím rodičov, nie súdom uloženou povinnosťou. Ak sa rodičia dohodnú, môžu spoločne zriadiť účet, na ktorý môžu prispievať podľa svojich možností a ktorý bude mať spoločné disponentstvo oboch rodičov. Takéto riešenie je jednoduché, nenásilné a podporuje rodičovskú spoluprácu namiesto konfliktu. Zhrnutie pripomienky: I. Ustanovenie § 398 je prežité, neaktuálne a v rozpore s princípmi modernej rodinnoprávnej politiky. II. Zachováva neprimeranú ingerenciu súdu do majetkových a rodičovských vzťahov. III. Odporuje spotrebnému charakteru výživného a princípu rovnosti rodičov. IV. Navrhuje sa jeho vypustenie alebo nahradenie moderným ustanovením, ktoré tvorbu úspor ponechá ako dobrovoľnú rodičovskú dohodu bez zásahu súdu.

  3. § 30 Neprihliada sa Obyčajná k staršiemu zneniu

    www.striedavka.sk (Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť) · 24. 11. 2025

    I. Navrhované znenie § 375 je veľmi stručné a nerieši viacero dôležitých praktických problémov. Upravuje len jedinú situáciu a to prípad, že darca alebo poručiteľ výslovne vylúči rodičov zo správy majetku dieťaťa. Zákon však nepracuje s: 1. Potrebou právnej istoty pri zverení majetku maloletému dieťaťu Pravidlá sú pre bežných občanov nejasné a neumožňujú darcom ani poručiteľom jednoducho určiť rozsah vylúčenia rodičov. 2. Nejasnosťou pri zmiešanom majetku Nie je upravené, ako má prebiehať správa majetku, ktorý je len sčasti vylúčený zo správy rodičov (napr. jeden byt v dedičstve, zvyšok majetku nie). 3. Absenciou pravidiel pre kontrolu správcu Úprava neobsahuje: 3.1 povinnosť správcu predkladať súdu výkaz, 3.2 pravidlá hospodárenia, 3.3 povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. To môže viesť k poškodeniu dieťaťa alebo k neefektívnej správe majetku. 4. Absenciou ochrany dieťaťa pred nevhodným správcom Zákon neustanovuje možnosť súdu vymeniť správcu, ak koná nedbalo, nehospodárne alebo v rozpore so záujmom dieťaťa. 5. Nejasná väzba na všeobecné ustanovenia o opatrovníctve Zákon síce odkazuje na opatrovníka, ale neurčuje, či ide o: 5.1 kolízneho opatrovníka, 5.2 opatrovníka pre správu majetku, 5.3 opatrovníka podľa § 30 a nasl. súčasného Občianskeho zákonníka. To spôsobuje aplikačnú neistotu. 6. Chýba právna úprava situácie, keď darca chce rodičov len obmedziť Zákon pozná len absolútne vylúčenie rodičov, nie obmedzenie ich oprávnení. 7. Úprava je v porovnaní so zahraničím (Rakúsko, Nemecko) nedostatočná V porovnateľných právnych úpravách existuje: 7.1 kontrolný mechanizmus, 7.2 pravidlá správy, 7.3 povinnosť zúčtovania. Návrh tieto prvky neobsahuje. II. PRIPOMIENKA ZÁSADNÁ Navrhujeme prepracovať § 375 tak, aby: 1. bol zrozumiteľný pre darcu, poručiteľa, rodičov aj pre samotné maloleté dieťa, 2. umožňoval nielen úplné vylúčenie, ale aj čiastočné obmedzenie rodičov, 3. obsahoval jasné pravidlá výkonu správy a kontroly, 4. umožnil súdu vymenovať správcu a tiež ho odvolať, 5. obsahoval jasné pravidlá, ak darca alebo poručiteľ pravidlá neurčí, 6. chránil dieťa pred rizikom znehodnotenia majetku. III. NAVRHOVANÉ PARAGRAFOVÉ ZNENIE § 375 Vylúčenie alebo obmedzenie rodičov zo správy majetku maloletého dieťaťa (1) Darca alebo poručiteľ môže rodičov maloletého dieťaťa zo správy majetku, ktorý maloleté dieťa nadobudlo darovaním, dedením alebo odkazom, úplne vylúčiť alebo ich oprávnenia pri správe tohto majetku primerane obmedziť. (2) Ak darca alebo poručiteľ neurčí osobu správcu alebo rozsah jeho práv a povinností, ustanoví maloletému dieťaťu správcu majetku súd; na ustanovenie, odvolanie a kontrolu správcu sa primerane použijú ustanovenia o opatrovníkovi. (3) Správca je povinný vykonávať správu majetku maloletého dieťaťa s odbornou starostlivosťou, oddelene od svojho majetku a výlučne v záujme maloletého dieťaťa. Ak súd neurčí inak, je povinný raz ročne predložiť súdu správu o hospodárení. (4) Súd môže správcu na návrh alebo aj bez návrhu odvolať, ak neplní svoje povinnosti, koná nehospodárne alebo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. (5) Ak darca alebo poručiteľ neurčil pravidlá nakladania s majetkom, použijú sa primerane ustanovenia o správe majetku maloletého dieťaťa podľa § 374. IV. ODVÔVODNENIE Ustanovenie § 375 upravuje situácie, v ktorých rodičia nemajú spravovať majetok maloletého dieťaťa z dôvodu vôle darcu alebo poručiteľa. Návrh reflektuje potrebu jasnej právnej úpravy v prípadoch, keď sa tretia osoba rozhodne zveriť majetok maloletému dieťaťu bez účasti rodičov na jeho správe, či už z dôvodov osobných, ekonomických alebo bezpečnostných. K odseku 1 Upravuje možnosť darcu alebo poručiteľa rodičov zo správy majetku úplne vylúčiť alebo ich oprávnenia len obmedziť. Ustanovenie precizuje doterajšiu právnu úpravu, ktorá umožňovala iba absolútne vylúčenie, čo neumožňovalo zohľadniť individuálne okolnosti majetku a pomery dieťaťa. K odseku 2 Upravuje postup v prípade, že darca alebo poručiteľ neurčí správcu ani pravidlá správy; na tento účel ustanoví správcu majetku súd. Ustanovenie zavádza jasné pravidlá pre ustanovenie a kontrolu správcu a odkazuje na všeobecnú úpravu opatrovníctva. K odseku 3 Zavádza základné povinnosti správcu majetku. Podstatou úpravy je zabezpečiť, aby bol majetok maloletého spravovaný oddelene, preukázateľne a výlučne v jeho prospech. Povinnosť predkladať pravidelnú správu súdu má preventívny a kontrolný charakter. K odseku 4 Umožňuje súdu odvolať správcu, ak jeho konanie ohrozuje majetkové záujmy dieťaťa alebo nezodpovedá kritériu odbornej starostlivosti. Ide o dôležitý prvok ochrany maloletého. K odseku 5 Zabezpečuje súlad s úpravou všeobecnej správy majetku maloletého dieťaťa v § 374 v prípadoch, keď pravidlá určené darcom alebo poručiteľom chýbajú. Zabezpečuje tak ucelenosť právnej úpravy a zamedzuje výkladovým pochybnostiam.

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.