Nový Občiansky zákonník
Príslušenstvom bytu a nebytového priestoru sú vedľajšie miestnosti alebo priestory určené na to, aby sa trvale užívali spolu s bytom alebo nebytovým priestorom.
Prepojenia na staršie predpisy · 8
Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Počítanie času
Tento zákon sa vzťahuje
na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;
na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.1)
Ak niet inej dohody, uhrádza nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Užívatelia miestnosti neslúžiacej na bývanie uhrádzajú tieto náklady podľa pomeru plochy, ktorú užívajú.
Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.
Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.
Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Pripomienky z MPK
89 pripomienok · § 31 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 31 ods. 2 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Navrhujeme formulovať nasledovne: „(2) Stavby evidované samostatne v katastri nehnuteľností, stavby, ktorých vlastníkom nie je vlastník pozemku, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku“ Odôvodnenie: V ods. 2 nadväzujeme na návrh úpravy v § 21 ods. 2. Aj keď navrhované znenie zákona ponecháva vlastníctvo stavby oddelené od vlastníctva pozemku, táto zásada by sa mala prelomiť aspoň v časti stavieb, ktoré nie sú nehnuteľnosťami, pretože nespadajú pod ich definíciu. Mali by preto tvoriť súčasť pozemku. Typicky ide o oplotenia, terénne úpravy, parkoviská a iné spevnené plochy. Zároveň si uvedomujeme, že množstvo stavieb je vlastnícky v inom režime ako pozemok, preto až do splynutia vlastníka pozemku s vlastníkom stavby je nevyhnutné ponechať možnosť rôzneho režimu. Tiež, sa to okrem zapisovaných stavieb do KN týka stavby ciest a inžinierskych sietí, ktoré okrem niektorých prípojok sú a aj ostanú vo vlastníctve podnikov, poskytujúcich dodávky a služby médií. Navrhujeme o tieto rozšíriť negatívne vymedzenie súčasti pozemku. Ostatné stavby akokoľvek pevne s pozemkom spojené budú potom znášať jeho osud a nebude dochádzať k zbytočným sporom.
- § 31 ods. 1 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) · 1. 12. 2025
Zásadná pripomienka Navrhované znenie § 31 ods. 1 môže viesť k výkladovým rozporom so zákonom č. 504/2003 Z. z., ktorý upravuje užívanie poľnohospodárskej pôdy aj bez nájomnej zmluvy a priznáva poľnohospodárovi právo na úrodu alebo primeranú náhradu. Doplnenie výslovne zohľadňuje prednosť osobitnej úpravy (lex specialis), predchádza kolízii medzi civilným a agrárnym právom a posilňuje právnu istotu vlastníkov aj užívateľov poľnohospodárskej pôdy. Návrh nového znenia: Súčasťou pozemku je priestor nad a pod jeho povrchom a rastliny na ňom vyrastené. Ustanovenie o rastlinách sa nepoužije na poľnohospodársku pôdu, ak osobitný predpis ustanovuje inak, najmä pokiaľ ide o užívanie pôdy a práva k úrode podľa osobitných predpisov.
- § 31 ods. 1 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025
Navrhujeme vypustiť z ustanovenia § 31 ods. 1 slovné spojenie „a rastliny na ňom vyrastené“. Odôvodnenie: Zaradenie priestoru nad a pod pozemkom medzi súčasti pozemku je síce vhodné, navrhujeme ho však ohraničiť určitými rozmermi, nakoľko pri takejto súčasti bez ohraničenia by sa pri výklade mohlo právo zneužiť a to až do konfliktu s medzinárodným právom. Samotné ohraničenie by malo zodpovedať potrebám vlastnenia tak, aby nedochádzalo k stretu s inými právami a ako rozumné sa javí jeho limitovanie hospodárskym využitím – či už stavbami alebo vegetáciou, podľa účelu. Tiež je potrebné na poľnohospodárske účely vyčleniť vegetáciu, ktorá nie je vo vlastníctve vlastníka pozemku, ale užívateľa, preto navrhujeme úpravu aj pre návrh v oblasti rastlinstva Navrhované znenie, podľa ktorého sú rastliny vyrastené na pozemku jeho súčasťou, môže vyvolať právnu neistotu v súkromnoprávnych vzťahoch, najmä pri nájme poľnohospodárskych pozemkov, pri vlastníctve plodín a úrode, ako aj pri právach k pozemkom podľa osobitných predpisov (napr. zákon o poľnohospodárstve či o ochrane poľnohospodárskej pôdy). Takáto úprava môže byť v rozpore s osobitnými právnymi predpismi, ktoré upravujú prechod vlastníctva k plodinám samostatne. Odporúčame preto túto otázku detailne prediskutovať a ustanovenie zosúladiť s osobitnými predpismi, aby nedochádzalo k neželaným dôsledkom pri vlastníckych a užívacích právach k pozemkom a úrode.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.