Nový Občiansky zákonník
Štatutárnym orgánom právnickej osoby v likvidácii je jej likvidátor.
V mene právnickej osoby v likvidácii možno robiť len právne úkony v súlade s účelom likvidácie, najmä tie, ktoré smerujú k ukončeniu činnosti a ukončeniu právnych vzťahov.
Po dobu likvidácie používa právnická osoba názov s dodatkom „v likvidácii“.
Vstupom právnickej osoby do likvidácie zanikajú jej jednostranné právne úkony právnickej osoby, najmä jej príkazy, poverenia, splnomocnenia a prokúry okrem splnomocnení udelených na zastupovanie právnickej osoby v súdnych konaniach.
Prepojenia na staršie predpisy · 16
Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Záujmové združenia právnických osôb
Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len „meno“). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.
Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.
Obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená.
Podnikateľ je povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav, najmä s dodatkom „v likvidácii“, „v konkurze“ alebo „v reštrukturalizácii“.
Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť.
Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť.
Ak niet právneho nástupcu podľa odseku 1 alebo dedičov podľa odseku 2, licencia zaniká.
Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.
Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
Plnomocenstvo zanikne
vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
ak ho splnomocniteľ odvolal,
ak ho vypovedal splnomocnenec,
ak splnomocnenec zomrie.
Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.
Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.
Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Obchodný zástupca nie je
osoba, ktorá môže ako orgán zaväzovať zastúpeného,
spoločník alebo člen družstva zákonom splnomocnený zaväzovať ostatných spoločníkov alebo členov družstva, ak je zastúpeným družstvo, alebo
likvidátor, správca na výkon nútenej správy, správca konkurznej podstaty, osobitný správca alebo vyrovnávací správca zastúpeného.
Ustanovenia o obchodnom zastúpení sa nepoužijú na osoby, ktoré pôsobia na burze cenných papierov alebo na komoditnej burze.
Zmluva musí mať písomnú formu.
Ak v tomto diele nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní.
Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.
Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.
Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.
Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.
Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.
Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri.
Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a byť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí jedného roka po tomto predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa § 478, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní úspešne uplatnené. Diel IV Zmluva o kúpe prenajatej veci
Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu.
Združenie zaniká výmazom z registrácie.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že v prípade úpadku dlžníka alebo jeho zrušenia s likvidáciou sa pohľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka (ďalej len „záväzok podriadenosti“).
Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme.
Zmluvu podľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.
V zmluve, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.
Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, meniť čas jej platnosti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý.
Pohľadávky veriteľa zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.
Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.
K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prevziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsahu prechádza na postupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.
Zmluva podľa odseku 1 zaniká
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je však pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
uplynutím troch rokov od doručenia výpovede, ak bola uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty troch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknúť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,
zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka. Hlava II OSOBITNÉ USTANOVENIA O NIEKTORÝCH OBCHODNÝCH ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOCH Diel I Kúpna zmluva Oddiel 1 Vymedzenie kúpnej zmluvy
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Pripomienky z MPK
84 pripomienok · § 269 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 269 ods. 2 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) · 1. 12. 2025
Ustanovenie § 269 ods. 2 pri premiestnení sídla vyžaduje čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu, zákon o premenách vyžaduje osvedčenie tejto skutočnosti notárom. § 269 Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby (1) Právnická osoba, ktorá má sídlo v zahraničí, môže premiestniť sídlo na územie Slovenskej republiky, ak to umožňuje právny poriadok, ktorým sa spravuje. (2) Pri zápise právnickej osoby podľa odseku 1 do verejného registra musí byť k návrhu priložené čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu, že právny poriadok, podľa ktorého bola založená a ktorým sa riadi, pripúšťa premiestnenie sídla, ako aj označenie právnej formy, ktorú má podľa slovenského právneho poriadku právnická osoba po zápise mať. Návrh: zjednotiť režim obchodných spoločností a družstva podľa zákona o premenách s požiadavkami na iné právnické osoby.
- § 269 ods. 5 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) · 1. 12. 2025
Podľa ustanovenia § 112 ods. 3 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev v znení neskorších predpisov sa pri premiestnení sídla primerane aplikujú ustanovenia upravujúce cezhraničné premeny s ohľadom na ustanovenie § 112 ods. 3 zákona o premenách. Pri právnej úprave vnútroštátnych zmien právnej formy však takéto explicitné odkazujúce ustanovenie absentuje. Podľa dôvodovej správy č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev, osobitná časť, k ustanoveniu § 106 až 111, vychádza súčasná právna úprava vnútroštátnych zmien právnej formy v plnom rozsahu z pôvodnej právnej úpravy v obchodnom zákonníku, pričom ide o ucelenú právnu úpravu vnútroštátnych zmien právnej formy, ktorá sa ani subsidiárne neaplikuje na cezhraničné zmeny právnej formy (cezhraničné premiestnenie sídla podľa návrhu OZ). Navrhujeme zjednotiť právnu úpravu so súčasným znením zákona o premenách a toto ustanovenie z navrhovaného znenia zákona úplne vypustiť.
- § 269 ods. 1 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
PraF UK (Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta) · 1. 12. 2025
Navrhovaná právna úprava nereflektuje terminológiu podľa ustanovenia § 2 ods. 15 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev v znení neskorších predpisov, ktorá cezhraničné premiestnenie sídla označuje pod pojmom cezhraničné zmeny právnej formy. Zákon o premenách pristupuje k vnútroštátnej zmene právnej formy tak, akoby išlo o obdobnú transakciu pri cezhraničnej zmene právnej formy (cezhraničnom premiestnení sídla podľa navrhovanej právnej úpravy), nemožno však tieto hospodárske transakcie stotožňovať. Samotný účel týchto transakcií je odlišný. Pri vnútroštátnej zmene právnej formy sa mení právna forma obchodnej spoločnosti na úplne odlišnú právnu formu v zákonom stanovených podmienkach, kým pri cezhraničnej zmene právnej formy, je primárnym cieľom premiestnenie jej sídla do iného štátu, a to je podmienené aj zmenou právnej formy podľa cieľového štátu, kedy spoločnosť môže hľadať obdobnú formu, zároveň však nemusí, a preto je zmena právnej formy obchodnej spoločnosti len sekundárny následok. Navrhujeme zjednotiť pojem v navrhovanej právnej úprave v súlade s týmto zákonom o premenách, t. j. zmeniť terminológiu v zákone o premenách na cezhraničné premiestnenie sídla, nakoľko tento pojem jasnejšie vymedzuje základný cieľ, a to premiestniť sídlo do iného štátu. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa môže právnická osoba premiestniť do iného štátu v rámci Európskej únie, Európskeho Hospodárskeho priestoru ako aj tretích štátov v nadväznosti na §268 navrhovanej právnej úpravy OZ definície zahraničnej osoby. Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev v znení neskorších predpisov upravuje ucelený postup cezhraničného premiestnenia sídla pre obchodné spoločnosti iba v rámci Európskej únie, Európskeho Hospodárskeho priestoru (§ 2 ods. 17 b)) len pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť § 112 ods. 1 zákona o premenách. Navrhovaná právna úprava nie je súladná s týmto zákonom, čo vytvára právnu neistotu pre ostatné formy právnických osôb (vrátane družstva, osobných obchodných spoločností ako aj iných právnických osôb nadácií, občianskych združení atď.), ktoré chcú premiestniť sídlo aj do tretích štátov resp. v rámci EÚ a EHS no zákon o premenách sa na tieto spoločnosti nevzťahuje. Táto úprava vytvára štiepenie komplexného procesného postupu pri premiestnení v rámci Európskej únie, Európskeho Hospodárskeho priestoru (pre spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť) a premiestnenia sídla do tretích štátov bez komplexnej právnej úpravy. Obdobné štiepenie právnej úpravy zakladala aj česká právna úprava cezhraničného premiestnenia sídla, ktorá však bola po harmonizačnom procese smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia odstránená ustanovením § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 125/2008 Sb., o přeměnách obchodních společností a družstev (ďalej aj „český zákon o premenách“), pričom český zákon o premenách umožňuje cezhraničné premiestnenie aj do tretích štátov s rovnakými podmienkami ako pri premiestnení v rámci Európskej únie a Európskeho Hospodárskeho priestoru. Navrhujeme navrhovanú právnu úpravu zjednotiť so zákonom o premenách.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.