§ 2 · Osoby
Nový Občiansky zákonník
Fyzickou osobou je človek.
Právnickou osobou je združenie fyzických osôb alebo právnických osôb, účelové združenie majetku alebo iný organizovaný subjekt, ktorému zákon priznáva právnu subjektivitu.
Štát v súkromnoprávnych vzťahoch vystupuje ako právnická osoba.
Prepojené materiály · 9
§ 18
Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Právnickými osobami sú:
združenia fyzických alebo právnických osôb,
účelové združenia majetku,
jednotky územnej samosprávy,
iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
§ 71
Zánikom právnickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na jej právneho nástupcu; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na právneho nástupcu vylúčiť.
Smrťou fyzickej osoby, ktorej bola udelená licencia, prechádzajú práva a povinnosti z licenčnej zmluvy na dedičov; licenčná zmluva môže takýto prechod práv a povinností na dedičov vylúčiť.
Ak niet právneho nástupcu podľa odseku 1 alebo dedičov podľa odseku 2, licencia zaniká.
§ 7
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
§ 21
Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
§ 13
Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.
Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
§ 2
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
Podnikateľom podľa tohto zákona je:
osoba zapísaná v obchodnom registri,
osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.
Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.
Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.
§ 3
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
§ 14
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 21
Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.
Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu
vzniku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo
zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická osoba.
Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu
zániku živnostenského oprávnenia alebo iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov zahraničnej fyzickej osobe, ak dochádza k jeho zániku v rozsahu činnosti, ktorá je vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, alebo
výmazu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby z obchodného registra; návrh na výmaz podáva zahraničná právnická osoba.
Zriadiť podnik alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má sídlo v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v niektorom zo zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, možno aj zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené tieto podmienky:
podnik alebo organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby sa zriaďuje za účelom podnikania,
predmetom podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,
predmet podnikania podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby netvorí viac ako 15 vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní.
Odsekom 6 nie sú dotknuté ďalšie podmienky na zápis podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra. Tento údaj je zahraničná osoba povinná uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.
Na obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky sa uvádza označenie zahraničného obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zahraničná osoba zapisuje, a údaj o zápise zahraničnej osoby do tohto registra alebo do inej evidencie, ak právo štátu, ktorým sa zahraničná osoba spravuje, povinnosť zápisu do obchodného registra alebo do inej evidencie ukladá.
Údaje podľa odsekov 8 a 9 je zahraničná osoba povinná uvádzať aj v písomnom úradnom styku, ak sa týka podniku alebo organizačnej zložky podniku.
Pripomienky z MPK
124 pripomienok · § 2 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 2 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
MHSR (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Navrhujeme, aby ustanovenie § 867 znelo: „§ 867 Agresívne vplývanie na spotrebiteľa Agresívne vplývanie je agresívna obchodná praktika podľa osobitného predpisu o ochrane spotrebiteľa.“. Odôvodnenie: Všeobecne k § 867: Ak má právna úprava § 867 návrhu zákona nahradiť príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa transponujúce rovnaké ustanovenia smernice 2005/29/ES (§ 12 Zákona o ochrane spotrebiteľa), chýbajúce prvky jednotlivých ustanovení smernice 2005/29/ES podrobne uvedené nižšie vo väčšine prípadov nebude prakticky možné doplniť prostredníctvom ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Naopak, ak má ísť o paralelnú úpravu (bez zmeny existujúcej právnej úpravy), nie je jasné, ako sa dve obdobné, avšak zároveň odlišné právne úpravy budú uplatňovať popri sebe. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby návrh zákona v súvislosti s agresívnym vplývaním na spotrebiteľa všeobecne odkazoval na právnu úpravu agresívnych obchodných praktík komplexne obsiahnutú v Zákone o ochrane spotrebiteľa. K odseku 1: Definícia uvedená v § 867 ods. 1 návrhu zákona nezabezpečuje úplnú a správnu transpozíciu čl. 8 smernice 2005/29/ES: 1. V § 867 ods. 1 návrhu zákona nie je zahrnutý definičný znak vyplývajúci z čl. 8 smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého je potrebné zohľadniť aj všetky črty/znaky a okolnosti obchodnej praktiky. 2. V § 867 ods. 1 návrhu zákona tiež chýba definičný znak podľa čl. 8 smernice 2005/29/ES „vrátane použitia fyzickej sily“. 3. Formulácia „inom neprimeranom vplývaní“ vyvoláva viaceré otázky a nejasnosti. Smernica 2005/29/ES totiž pojem „inom“ v tejto súvislosti neobsahuje a konania spočívajúce v obťažovaní a nátlaku vrátane použitia fyzickej sily vymedzuje ako osobitné konania, ktoré nesubsumuje pod pojem „neprimeraný vplyv“, ktorý je jednoznačne definovaný v čl. 2 písm. j) smernice 2005/29/ES. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že definícia uvedená v čl. 2 písm. j) smernice 2005/29/ES je do vnútroštátneho práva transponovaná prostredníctvom ustanovenia § 12 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý vymedzuje pojem „neprimeraný vplyv“ na rozdiel od pojmu „neprimerané vplývanie“ použitého v § 867 ods. 1 návrhu zákona. Ak je cieľom predkladateľa, aby na ustanovenie § 867 ods. 1 návrhu zákona nadväzovala definícia obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa, mala by sa zachovať jednotná terminológia. 4. Ustanovenie § 867 ods. 1 návrhu zákona ako jeden z definičných znakov agresívneho vplývania uvádza spôsobilosť významne zhoršiť slobodu výberu alebo správania spotrebiteľa, avšak v zmysle čl. 8 smernice 2005/29/ES má ísť o spôsobilosť významne zhoršiť slobodu výberu alebo správania „priemerného“ spotrebiteľa, čím sa vnútroštátne ustanovenie obsahovo nezanedbateľne odchyľuje od smernice 2005/29/ES. 5. Obsahovú odchýlku spôsobuje aj neuvedenie v § 867 ods. 1 návrhu zákona, že má ísť o spôsobilosť obchodnej praktiky významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa „vo vzťahu k produktu“, čo jednoznačne vyplýva z čl. 8 smernice 2005/29/ES. K odseku 2: V súvislosti s ustanovením § 867 ods. 2 návrhu zákona je potrebné poukázať na nasledovné odchýlky od smernice 2005/29/ES či iné nedostatky: 1. Ustanovenie § 867 ods. 2 návrhu zákona zavádza demonštratívny výpočet skutočností (dikcia „najmä“), ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení konania podľa § 867 ods. 1 návrhu zákona, avšak dikcia relevantného čl. 9 smernice 2005/29/ES nie je formulovaná demonštratívnym spôsobom, ide o uzavretý výpočet. 2. Ustanovenie § 867 ods. 2 písm. c) návrhu zákona možno považovať za neúplné, keď na rozdiel od čl. 9 písm. c) smernice 2005/29/ES neuvádza, že má ísť o zneužívanie osobného nešťastia alebo iných vážnych okolnosti, ktoré môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, „na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt“. 3. V súvislosti s § 867 ods. 2 návrhu zákona je ďalej potrebné poukázať na nejednotnú terminológiu, keď je v písmenách c) a d) obsiahnutý pojem „obchodník“, v písmene d) zároveň aj pojem „predávajúci“, pričom v § 864 návrhu zákona je uvedený pojem „súťažiteľ“. 4. Hoci formulácia „vypovedať zmluvu“ je v súlade so slovenskou jazykovou verziou smernice 2005/29/ES, za vhodnejšiu s ohľadom na účel ustanovenia čl. 9 písm. d) smernice 2005/29/ES, resp. na jej anglickú jazykovú verziu považujeme všeobecnejšiu formuláciu „ukončiť zmluvu“, čím budú pokryté aj sťažujúce alebo neprimerané prekážky v prípade, že si spotrebiteľ želá uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy. 5. Zároveň použitie pojmu „výrobok“ v § 867 ods. 2 písm. d) návrhu zákona nemožno považovať za súladné so smernicou 2005/29/ES, ktorá právnu úpravu nekalých obchodných praktík viaže na „produkt“ v zmysle jeho definície obsiahnutej v čl. 2 písm. c) smernice 2005/29/ES, resp. v § 2 písm. c) Zákona o ochrane spotrebiteľa. 6. V § 867 ods. 2 písm. d) návrhu zákona je tiež potrebné dikciu „uplatniť práva“ nahradiť formuláciou „uplatniť právo“ v súlade s bodom 3. Prílohy č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR.
- § 2 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
MFSR (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
V šiestom oddiele štvrtej časti odporúčame namiesto pojmu „vklad hotovosti“ používať pojem „vklad v hotovosti“ a namiesto pojmu „výber hotovosti“ používať pojem „výber v hotovosti“. Ide o upresnenie pojmov, ktoré sa používajú napríklad v § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odporúčame primerane zmeniť nadpis ustanovenia. „Prečerpanie a prekročenie“ sú pojmy vyskytujúce sa aj v iných právnych predpisoch, čo môže spôsobovať výkladové otázky. Tak v ods. 1 ako aj v ods. 2 odporúčame vypustiť slová „alebo odpíše peňažné prostriedky z bežného účtu“. V ods. 2 v prvej vete slová „majiteľ účtu“ odporúčame nahradiť slovami „majiteľ bežného účtu“ a v druhej vete odporúčame „slová „majiteľom účtu“ nahradiť „slovami majiteľom bežného účtu“. Odôvodnenie: Názov ustanovenia by mohol v praxi spôsobovať rôzne interpretácie, nakoľko ide o rovnaké pojmy, ktoré sú už zadefinované v iných osobitných právnych predpisoch, avšak s iným (rozdielnym) obsahom. Napríklad v § 2 ods. 37 a 38 zákona č. 492/2009 Z. z. Dôvodom odporúčanej zmeny v § 1410 ods. 1 a 2 je, že platobnou operáciou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z. sa rozumie „vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov alebo prevod finančných prostriedkov na pokyn platiteľa alebo v jeho mene alebo na pokyn príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci platobných služieb podľa odseku 1 písm. a) až g).“. Posledná odporúčaná zmena v ods. 2 cieli na používanie jednotných pojmov v návrhu zákona.
Poznámky a komentáre
Načítavajú sa poznámky a komentáre…