§ 859 · Oprávnenie odvolať darovanie

Navrhujeme, aby ustanovenie § 862 znelo: „§ 862 Nekalá súťaž na úkor spotrebiteľov Nekalou súťažou sú nekalé obchodné praktiky uvedené v osobitnom predpise o ochrane spotrebiteľa.“. Odôvodnenie: Všeobecne k § 862: Ak má definícia uvedená v § 862 ods. 1 návrhu zákona nahradiť vymedzenie pojmu nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nebude zabezpečená úplná a správna transpozícia čl. 5 ods. 2, ako aj ďalších ustanovení smernice 2005/29/ES, z dôvodov podrobne opísaných nižšie. Naopak, ak je úmyslom predkladateľa paralelná existencia právnej úpravy nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v návrhu zákona a vymedzenia pojmu nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa (bez zmeny existujúcej právnej úpravy), bude to pravdepodobne viesť k mnohým interpretačným a aplikačným nejasnostiam. Uvedené právne úpravy majú viacero spoločných prvkov, avšak nie sú totožné a preto budú vznikať otázky, ktorá z právnych úprav sa má na ktoré prípady aplikovať či aký je význam odlišnosti niektorých aspektov právnych úprav. Z uvedeného dôvodu navrhujeme, aby návrh zákona v súvislosti s nekalou súťažou na úkor spotrebiteľov všeobecne odkazoval na právnu úpravu nekalých obchodných praktík komplexne obsiahnutú v Zákone o ochrane spotrebiteľa. K odseku 1: Definícia uvedená v § 862 ods. 1 návrhu zákona nezabezpečuje úplnú a správnu transpozíciu čl. 5 ods. 2, ako ani ďalších ustanovení smernice 2005/29/ES: 1. Definičný znak „konanie“ („Nekalou súťažou je konanie...“) nie je v súlade s vymedzením pojmu „obchodné praktiky“ podľa čl. 2 písm. d) smernice 2005/29/ES, podľa ktorého ide nielen o konanie, ale aj o „opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka...“. 2. Pojem „súťažiteľ“ v zmysle jeho vymedzenia podľa § 859 ods. 1 návrhu zákona nekorešponduje s vymedzením pojmu „obchodník“ podľa čl. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES. Na jednej strane ide o širší pojem (nevyžaduje sa konanie v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania), čím sa komplexná právna úprava nekalých obchodných praktík vzťahuje aj na okruh osôb, na ktoré sa smernica 2005/29/ES nevzťahuje a vytvára sa tým golplating, ktorého opodstatnenosť možno považovať za otáznu. Na druhej strane je vymedzenie pojmu „súťažiteľ“ v porovnaní s definíciou pojmu „obchodník“ zužujúce v dvoch aspektoch: (i) smernica 2005/29/ES neobsahuje požiadavku, aby sa obchodník nachádzal v súťažnom vzťahu s inými, t. j. vzťahuje sa aj na prípady neexistencie súťažného vzťahu s inými súťažiteľmi, ak je splnená podmienka konania v rámci podnikateľskej činnosti alebo povolania; (ii) podľa čl. 2 písm. b) in fine smernice 2005/29/ES je obchodníkom aj „ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka“, čo v definícii pojmu „súťažiteľ“ nie je obsiahnuté. V Zákone o ochrane spotrebiteľa je tento definičný znak pokrytý prostredníctvom jeho ustanovenia § 9 ods. 11. 3. Pojem „náležitá starostlivosť“ v zmysle jej vymedzenia v čl. 12 návrhu zákona nie je v súlade s definíciou pojmu „odborná starostlivosť“ podľa čl. 2 písm. h) smernice 2005/29/ES. 4. Vymedzenie nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov neobsahuje definičný znak podľa čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa má podstatné narušenie ekonomického správania týkať priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, resp. priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 5. Vymedzenie nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov nereflektuje dôležité ustanovenie čl. 5 ods. 3 smernice 2005/29/ES, ktoré priznáva osobitnú ochranu zraniteľným spotrebiteľom. 6. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v žiadnom ustanovení neobsahuje definičný znak „vo vzťahu k produktu“, ktorý vyplýva z čl. 5 ods. 2 písm. b), ako aj z čl. 3 ods. 1 smernice 2005/29/ES. 7. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov v žiadnom ustanovení nereflektuje rozsah pôsobnosti právnej úpravy vyplývajúci z čl. 3 ods. 1 smernice 2005/29/ES, v zmysle ktorého sa právna úprava vzťahuje na nekalé obchodné praktiky uskutočňované „pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie“. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť Európska komisia Slovenskej republike vyčítala vo formálnom oznámení vo veci porušenia č. 2012/4165, v dôsledku čoho bol zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. VIII bod 13 (§ 7 ods. 1)] do vtedajšej právnej úpravy nekalých obchodných praktík doplnený výslovný zákaz používať nekalé obchodné praktiky „a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie“. 8. Právna úprava nekalej súťaže na úkor spotrebiteľov neobsahuje ani definície kľúčových pojmov vyplývajúcich zo smernice 2005/29/ES, ktoré sú v návrhu zákona použité: podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, rozhodnutie o obchodnej transakcii, kódex správania, neprimeraný vplyv. K odseku 2: Pred pojem „obchodné praktiky“ je potrebné doplniť prívlastok „nekalé“. Za nekalú súťaž nemajú byť považované akékoľvek obchodné praktiky uvedené v osobitnom predpise o ochrane spotrebiteľa, ale nekalé obchodné praktiky podľa § 9 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa vrátane nekalých obchodných praktík uvedených v prílohe č. 1.

83. Pripomienka - nový diel a nový § 859 až 862 Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR : Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je zákonom upravené len pre pozemky a stavby (zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov). To však ale neznamená, že nedochádza k faktickému vyvlastneniu alebo nútenému obmedzenie vlastníckeho práva aj na iných predmetoch súkromnoprávnych vzťahov zákonom alebo na základe zákona, hoci to ani nemuselo byť ich cieľom. Žiadny zákon neobsahuje úpravu primeranej náhrady za takýto, v mnohých prípadoch, nezvratný zásah do vlastníckeho práva. Nárok na náhradu za vyvlastnenie je majetkovou ujmou, ktorá nie je škodou, preto nie je možné postupovať podľa ustanovení o škode. Normuje sa, že vyvlastnený má nárok na primeranú náhradu za vyvlastnenie a primeraný zisk. Samozrejme sa nevylučuje nárok vyvlastneného na príslušenstvo pohľadávky. Nakoľko vyvlastnenie je nútená zmena vlastníckeho práva, tak je nutné túto nerovnováhu vyvážiť pravidlom in dubio pro reo v prospech vyvlastneného. Rovnako ako vlastnícke právo, tak aj jeho transformácia na nárok na primeranú náhradu za vyvlastnenie sa nepremlčuje. Rovnako sa normuje aj zvýšenie primeranej náhrady za vyvlastnenie ako v prípade zvýšenia náhrady škody súdom. Navrhovaná úprava vyvolá novelizáciu Zákona o súdnych poplatkoch, kde by položka súdneho poplatku pre žalobu na priznanie primeranej náhrady za vyvlastnenie mala byť upravená v rovnakej výške ako zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Preto sa navrhuje nasledovné : Za § 858 sa vkladá nový § 859, ktorý vrátane názvu nového dielu znie : „Štvrtý diel Náhrada za vyvlastnenie § 859 Primeraná náhrada za vyvlastnenie Ak účinkom predpisu alebo rozhodnutia je čo i len faktické vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, aj v prípade, ak to neholo jeho výslovným cieľom, má vyvlastnený voči štátu nárok na primeranú náhradu za vyvlastnenie vo výške obvyklej ceny predmetu vyvlastnenia v čase vyvlastnenia a ušlý zisk. § 860 Výklad v prospech vyvlastneného V pochybnostiach platí výklad v prospech vyvlastneného. § 861 Premlčanie nároku vyvlastneného Nárok na primeranú náhradu za vyvlastnenie sa nepremlčuje. § 862 Zvýšenie primeranej náhrady za vyvlastnenie súdom (1) Súd násobne zvýši primeranú náhradu za vyvlastnenie, najmä ak bola spôsobená úmyselne, priestupkom, trestným činom, porušením princípu slušnosti alebo porušením zákazu zákernosti. (2) Súd zvlášť zvýši výslednú primeranú náhradu za vyvlastnenie podľa odseku 1, ak poškodeným je poškodený s osobitnou právnou ochranou.“. Ostatné diely a paragrafy sa prečíslujú.