Nový Občiansky zákonník
Darca má právo odvolať darovanie, aj ak
obdarovaný nesplní príkaz v dohodnutej lehote, inak v primeranej lehote po odovzdaní daru a darca si pri darovaní vymienil, že v prípade nesplnenia príkazu je oprávnený odvolať darovanie,
obdarovaný použil dar na iný ako určený účel, a darca si pri darovaní vymienil, že v prípade použitia daru na iný účel je oprávnený odvolať darovanie.
Prepojenia na staršie predpisy · 7
Veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi. Diel VI Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora spravodlivo požadovať.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím troch rokov od tohto dodania; najneskôr však uplynutím piatich rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. Na výkon tohto práva v prípade diel, ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. 2 a 3.
Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.
Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na autora počítačového programu.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 858 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 858 ods. 2 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
V § 858 navrhujeme v odseku 2 slová „do výšky subjektívnemu prospechu“ nahradiť slovami „do výšky prospechu“. Odôvodnenie: Ide o vecnú pripomienku. Slová „subjektívny prospech“ sú neurčitým právnym pojmom, ktorý môže v aplikačnej praxi spôsobovať interpretačné problémy. Prospech má spravidla subjektívnu povahu. Táto pripomienka je zásadná.
Text pripomienkovaného ustanovenia: „Dôvodová správa B. Osobitná časť K § 382 – Zmena pomerov Ustanovenie upravuje klauzulu rebus sic stantibus, ktorá umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom v prípade, ak sa zmenia pomery. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu rovnako v prípade, ak niektorý rodič opakovane bráni druhému rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa, vrátane stretávania sa s dieťaťom.“ Návrh na úpravu: Navrhujeme preformulovať dôvodovú správu nasledovne: „Ustanovenie § 382 sleduje zachovanie princípu spoločnej rodičovskej zodpovednosti aj po rozvode rodičov. Súd môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave osobnej starostlivosti a stretávania s dieťaťom vtedy, ak zmena pomerov odôvodňuje zásah do doterajšieho usporiadania práv a povinností oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Od roku 2005 deti po rozvode manželstva zostávajú v spoločnej výchove oboch rodičov, pričom súd rozhoduje len o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Ak jeden rodič opakovane bráni druhému rodičovi v účasti na výchove dieťaťa, súd môže zasiahnuť z úradnej povinnosti, pričom takýto zásah má smerovať k obnoveniu spoločného výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie k jej obmedzeniu. Cieľom úpravy je zabezpečiť zachovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj predchádzať jednostrannému oslabovaniu rodičovských práv jedného z rodičov.“ Odôvodnenie: 1. Zmena spoločenských pomerov od roku 2005: Od novely zákona o rodine účinnej od roku 2005 je právnym štandardom spoločná rodičovská zodpovednosť oboch rodičov po rozvode (Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.). Súd rozhoduje len o forme osobnej starostlivosti (súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov), nie o výkone rodičovských práv ako takých. Dôvodová správa však naďalej implicitne predpokladá model „rodiča, ktorému je dieťa odňaté z jeho osobnej starostlivosti bez použitia § 383 až 389 Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“ a „stretávajúceho rodiča“, čo je prekonané a neodráža súčasnú prax ani legislatívnu filozofiu novej úpravy rodičovskej zodpovednosti (§ 858 Zákon č. 89/2012 Sb. „§ 858 (1) Rodičovská odpovědnost zahrnuje povinnosti a práva rodičů, která spočívají v a) péči o dítě, zahrnující zejména péči o jeho zdraví a péči o jeho tělesný, citový, rozumový a mravní vývoj bez tělesného trestání, duševního strádání a jiných ponižujících opatření, b) ochraně dítěte, c) udržování styku s dítětem, zahrnujícího osobní styk, nepřímý styk uskutečňovaný prostředky komunikace na dálku, vzájemné poskytování všech podstatných informací o dítěti mezi rodiči a poskytování všech podstatných informací o rodičích dítěti, d) zajišťování výchovy a vzdělání dítěte, e) určení místa bydliště dítěte, f) zastupování dítěte a g) spravování jmění dítěte. (2) Rodičovská odpovědnost vzniká narozením dítěte a zaniká, jakmile dítě nabude plné svéprávnosti. (3) Trvání a rozsah rodičovské odpovědnosti může změnit jen soud.“. 2. Zásah súdu bez návrhu musí rešpektovať zásadu rovnosti rodičov: Ak dôvodová správa umožňuje súdu zmeniť úpravu stretávania bez návrhu, musí zároveň výslovne uviesť, že cieľom takého zásahu nie je obmedzenie rodiča, ale ochrana práv dieťaťa a zachovanie rovnováhy vo výkone rodičovskej zodpovednosti oboch rodičov. 3. Ochrana ústavných práv: Doterajšia formulácia dôvodovej správy môže viesť k nesprávnemu výkladu, podľa ktorého je možné obmedziť jedného rodiča bez primeraného dôvodu, čím by došlo k porušeniu čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR (rovnosť rodičov pri výchove detí) a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na rodinný život). 4. Súlad s navrhovanou koncepciou § 907 OZ („§ 907 (1) Dohodnou-li se na tom rodiče, soud rozhodne, že dítě zůstává v péči obou rodičů, aniž by určoval rozsah péče o dítě každého z nich. (2) Nerozhodne-li soud podle odstavce 1, určí rozsah péče o dítě každého z rodičů, a to s uvážením zájmu dítěte. (3) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud určit podmínky péče rodiče o dítě, zejména místo, kde smí či nesmí rodič o dítě pečovat, nebo osoby, které smějí, popřípadě nesmějí být při péči přítomny. (4) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud upravit nepřímý styk rodiče s dítětem nebo právo rodiče na informace o dítěti po dobu, po kterou o dítě pečuje druhý rodič, popřípadě určit i podmínky tohoto styku.“): § 907 Zákona č. 89/2012 Sb. predpokladá, že dieťa po rozvode zostáva v péči oboch rodičov, a ak nie, súd určí len rozsah starostlivosti každého rodiča. Dôvodová správa k § 382 by preto mala byť zosúladená s touto filozofiou a zdôrazňovať princíp spoločnej výchovy dieťaťa aj starostlivosti o dieťaťa oboma rodičmi aj po rozvode. Záver: Dôvodová správa k § 382 by mala byť prepracovaná tak, aby: 1. reflektovala právny stav po roku 2005, 2. bola v súlade s navrhovaným § 907 OZ Zákona č. 89/2012 Sb., 3. zdôrazňovala ústavne garantovanú rovnosť rodičov, 4. vylučovala výklad vedúci k de facto obmedzeniu výkonu rodičovskej zodpovednosti bez preukázanej zmeny pomerov alebo závažného dôvodu.
Zásadná pripomienka k návrhu § 379 ods. 5 Občianskeho zákonníka Navrhujeme upraviť znenie § 379 ods. 5 nasledovne: „Súd pri rozhodovaní o odňatí maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti jedného z rodičov podľa § 387 dbá na to, že právo rodiča na úplné informovanie sa o maloletom dieťati je neodňateľné. Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa odňaté z osobnej starostlivosti, má neodňateľné právo na úplné informovanie sa o maloletom dieťati, a toto právo nemôže byť obmedzené ani rozhodnutím súdu.“ Odôvodnenie: 1. Nedostatky pôvodného návrhu: Navrhovaný text redukuje právo rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, na obmedzené a potenciálne súdom obmedziteľné „právo na informovanie sa“. Takéto riešenie je v rozpore s podstatou rodičovskej zodpovednosti, ktorá prináleží obidvom rodičom rovnako, pokiaľ neboli súdom pozbavení jej výkonu podľa § 387 (pozbavenie rodičovských práv a povinností). 2. Neodňateľnosť práva na informácie: Právo rodiča byť úplne informovaný o zdravotnom stave, vzdelávaní a celkovom vývine dieťaťa vyplýva priamo z rodičovskej zodpovednosti. Toto právo nemôže byť odňaté ani obmedzené bez formálneho rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv a povinností. Súčasná formulácia by mohla viesť k nesprávnemu výkladu, že súd môže takéto právo obmedziť aj bez naplnenia dôvodov uvedených v § 387. 3. Medzinárodný rámec a ústavná ochrana: • Listina základných práv a slobôd (čl. 32 ods. 4) garantuje rodičom právo starať sa o deti a vychovávať ich, čo implicitne zahŕňa aj právo na úplné informácie. • Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 a 27) vyžaduje, aby obaja rodičia spoločne niesli zodpovednosť za vývoj dieťaťa, čo je bez prístupu k informáciám nemožné. • Podľa článku 1:6 ods. 1 Princípov európskeho rodinného práva sú napríklad dôsledky, o ktorých by sa rodičia mali dohodnúť, ich rodičovská zodpovednosť, ak je to potrebné, vrátane bydliska a dohody o stretávaní sa s deťmi, výživné na dieťa, ak je to potrebné. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. (The consequences upon which the spouses should have reached an agreement are: their parental responsibility, where necessary, including the residence of and the contact arrangements for the children, child maintenance, where necessary. Such an agreement should be in writing.) Pinciples of European Family Law (3:10) zdôrazňujú, že rodičovská zodpovednosť nemá byť dotknutá rozvodom alebo rozlukou rodičov. Commission on European Family Law. Principles of European Family Law Regarding Divorce and Maintenance Between Former Spouses. Dostupné na: https://ceflonline.net/wp-content/uploads/Principles-PR-English.pdf http://ceflonline.net/wp-content/uploads/Principles-English.pdf : „Parental responsibilities should neither be affected by the dissolution or annulment of the marriage or other formal relationship nor by the legal or factual separation between the parents.“. 4. Judikatúra a odborná literatúra: Ako upozorňuje odborná literatúra (PTÁČEK, Lubomír. Komentář k § 858. in MELZER, Filip, Petr TÉGL a kol.: Občanský zákoník – velký komentář. Svazek IV. § 655 – 975. Praha: Leges, 2016, s. 1314-1324. ISBN: 978-80-7502-004-8, rozlišovanie „rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti“ a „druhého rodiča“ vedie k umelému znižovaniu práv jedného rodiča, hoci obsah jeho rodičovskej zodpovednosti zostáva rovnaký. Ústavný súd (napr. nález sp. zn. I. ÚS 2482/13) zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa je starostlivosť obidvoch rodičov, čo predpokladá aj plnú informovanosť obidvoch rodičov. Záver: Navrhovaná úprava zabezpečí, že rodičovské právo na informovanie o dieťati bude rešpektované ako neodňateľná súčasť rodičovskej zodpovednosti, ktorá môže byť obmedzená len v prípadoch pozbavenia výkonu rodičovských práv podľa § 387. Zabránime tak praxi, ktorá umelo odlišuje „starajúceho“ a „druhého“ rodiča, a ochránime rovnosť rodičov aj najlepší záujem dieťaťa. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.