Nový Občiansky zákonník
Nekalá súťaž sa zakazuje.
Prepojenia na staršie predpisy · 12
Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov. Odvolanie sa musí vykonať rovnakým spôsobom, akým došlo k vyhláseniu súťaže, alebo iným rovnako účinným spôsobom.
Ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže, vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť primerané odškodnenie súťažiacim, ktorí pred odvolaním súťaže jej podmienky prevažne alebo sčasti už splnili. Na toto právo musí vyhlasovateľ súťaže súťažiacich pri odvolaní súťaže upozorniť.
Ak fyzická alebo právnická osoba (ďalej len „vyhlasovateľ súťaže“) vyhlási verejnú súťaž na určité dielo alebo výkon, musí vo vyhlásení uviesť presné vymedzenie predmetu a lehoty súťaže, výšku cien a ostatné súťažné podmienky; taktiež musí vyhlásiť, kto, v akej lehote a podľa akých kritérií posúdi splnenie podmienok súťaže a vykoná ocenenie.
Vyhlasovateľ súťaže je povinný poskytnúť ceny vyhlásené verejnou súťažou tým, ktorí podľa vykonaného ocenenia splnili podmienky súťaže určené pre udieľanie cien.
Ak sa výsledok dosiahol činnosťou niekoľkých súťažiacich, rozdelí sa cena, ak sa nevyhlásil iný postup a ak nedôjde k dohode, podľa toho, v akom pomere sa každý na dosiahnutom výsledku podieľal.
Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca obchodníka.
Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.
Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,
umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva, zmenkou alebo šekom je neplatné. Neplatné je aj jeho zabezpečenie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, ibaže by bolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení inou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.
Ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo
dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.
Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Obchodník nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je obchodník povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý obchodník nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý obchodníkovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom obchodník sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.
Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si
obchodník, ktorý dodáva finančnú službu podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo obchodník, ak súčasne sa obchodník zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu,
obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, ak sa od obchodníka vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu písomne informoval spotrebiteľa v primeranej dobe vopred, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne vypovedať túto zmluvu ku dňu účinnosti zmeny.
Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré obchodník nemá vplyv,
nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
doložka o cenových indexoch, ak takáto doložka nie je v rozpore so zákonom a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
Obchodník nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu určenú v rozpore s predchádzajúcou vetou na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, vykonanie právnych úkonov súvisiacich s plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.
Pripomienky z MPK
87 pripomienok · § 723 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 723 Neakceptovaná Obyčajná
MZVEZ SR (Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Odporúčame ustanovenie obsiahnuté v § 871 presunúť za § 863. Odôvodnenie: Podľa ustanovenia § 871: „Nekalou súťažou je aj porušenie obchodného tajomstva podľa § 881 až 887.“ Keďže vymedzenie nekalej súťaže je obsiahnuté v § 861 – 863, z hľadiska systematiky zákona odporúčame toto vymedzenie nekalej súťaže uvádzať vo všeobecných ustanoveniach príslušného oddielu návrhu zákona.
- § 723 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme nahradiť znením: „§721 Zmluva o budúcej zmluve – základné ustanovenia (1) Zmluvou o budúcej zmluve sa najmenej jedna strana zaväzuje uzavrieť po vyzvaní v dohodnutej lehote, inak do jedného roka, budúcu zmluvu, ktorej obsah je dohodnutý aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva o budúcej zmluve môže určiť, že budúca zmluva sa uzavrie aj s treťou osobou; tretia osoba sa však môže domáhať uzavretia takejto zmluvy len vtedy, ak to zmluva výslovne umožňuje. § 722 Výzva na uzavretie budúcej zmluvy Oprávnená strana môže v lehote podľa § 721 ods. 1 vyzvať zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy. Ak lehota nie je dohodnutá, môže tak urobiť do jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. § 723 Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu (1) Ak oprávnená strana v lehote podľa § 722 vyzve zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy, je zaviazaná strana povinná uzavrieť túto zmluvu bez zbytočného odkladu po doručení výzvy. (2) Povinnosť zaviazanej strany uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak sa okolnosti, z ktorých strany pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zrejme vychádzali, natoľko zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby zaviazaná strana budúcu zmluvu uzavrela. Ak zaviazaná strana túto zmenu okolností bez zbytočného odkladu neoznámila oprávnenej strane, zodpovedá za škodu tým spôsobenú. § 724 Nahradenie prejavu vôle a náhrada škody (1) Ak zaviazaná strana neuzavrie budúcu zmluvu, môže sa oprávnená strana domáhať, aby obsah budúcej zmluvy určil súd alebo osoba, ktorú si strany v zmluve dohodli. (2) Obsah budúcej zmluvy sa určí podľa účelu, ktorý malo uzavretie budúcej zmluvy zrejme sledovať; pritom sa prihliadne na návrhy strán, okolnosti jej uzavretia a zásadu poctivosti. (3) Oprávnená strana sa môže namiesto určenia obsahu domáhať aj náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že sa spoliehala na uzavretie budúcej zmluvy. § 725 Forma a účinky rozhodnutia súdu (1) Zmluva o budúcej zmluve nemusí byť uzavretá v osobitnej forme, ak z povahy veci alebo účelu nevyplýva opak. (2) Rozhodnutie súdu, ktorým sa určí obsah budúcej zmluvy alebo nahradí prejav vôle zaviazanej strany, má účinky uzavretej zmluvy právoplatnosťou rozsudku. (3) Ak rozhodnutie nezodpovedá žalobe v celom rozsahu, považuje sa za návrh na uzavretie zmluvy v rozsahu priznania; na uzavretie zmluvy je potrebné jeho prijatie oprávnenou stranou.“ Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zmluvy o budúcej zmluve v § 721 až § 725 návrhu Občianskeho zákonníka sa odchyľuje od zásad súkromného práva, ktoré sú základom celého kódexu, najmä od zásady zmluvnej voľnosti, pacta sunt servanda, rovnosti subjektov, autonómie vôle a zákazu nadmerného formalizmu. Zmluva o budúcej zmluve nie je realizačnou zmluvou, ale dohodou o budúcom výkone autonómie vôle. Jej účelom nie je nahradiť obsah budúcej zmluvy, ale vytvoriť záväzný rámec dôvery a povinnosti spolupracovať pri jej uzavretí. Požiadavka, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala „podstatné náležitosti budúcej zmluvy“, preto popiera jej funkciu a robí z nej zbytočne komplikovaný formalistický inštitút, ktorý v praxi stráca význam. Súkromné právo má vychádzať z princípu favor contractus, teda z uprednostnenia platnosti a účinnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou. Ak z obsahu zmluvy o budúcej zmluve možno určiť druh budúcej zmluvy, identifikovať strany a poznať vôľu uzavrieť ju v budúcnosti, nemožno ju považovať za neurčitú alebo neplatnú len preto, že neobsahuje úplný text budúceho kontraktu. Takýto výklad je v súlade: so zásadou zmluvnej voľnosti (čl. 2 návrhu OZ), so zásadou rovnosti a poctivosti (čl. 4 návrhu OZ), so zásadou pacta sunt servanda, ktorá vyžaduje, aby sa dobrovoľne prijaté záväzky naplnili podľa obsahu a účelu, aj so zásadou efektivity a proporcionality, ktorá bráni formalizmu vedúcemu k neodôvodnenej neplatnosti právnych úkonov. Judikatúra slovenských súdov dlhodobo vykladá zmluvu o budúcej zmluve materiálne, nie formalisticky – ako záväzok, ktorého obsah možno doplniť aj z vôle strán, z okolností, účelu zmluvy a zásad poctivosti. Navrhovaná úprava by tento vývoj poprela a zbytočne znížila právnu istotu v kontraktačnej praxi. Česká úprava (§ 1785–1788 NOZ) predstavuje vyvážený model, ktorý rešpektuje vyššie uvedené zásady: vyžaduje dohodu o obsahu len „alespoň obecným spôsobom“, umožňuje súdu určiť obsah budúcej zmluvy podľa poctivosti a účelu, neviaže vznik záväzku na formu, a umožňuje zachovať platnosť zmluvy aj tam, kde sa obsah bude konkretizovať neskôr. Tento prístup lepšie zodpovedá hodnotovému jadru súkromného práva: ochrana dôvery, zachovanie záväzkov a rešpektovanie autonómie strán. Z uvedených dôvodov sa navrhuje: znížiť požiadavky na presnosť obsahu (§ 721 ods. 1 – aspoň všeobecné určenie), zmierniť formálnu požiadavku písomnosti (len pre vymáhateľnosť, nie pre vznik záväzku), umožniť súdu materiálne určiť obsah budúcej zmluvy podľa účelu, ktorý sledovala, a zrušiť prekluzívnu lehotu (§ 726), ktorá je v civilnom práve neprimerane prísna. Takto preformulovaná úprava by bola v plnom súlade so zásadami súkromného práva vyjadrenými v čl. 1 až 4 návrhu OZ, s ustálenou judikatúrou slovenských súdov aj s modernými európskymi kodifikáciami, najmä českou a rakúskou. Ustanovenie § 725 ods. 2 je osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 53. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení obsahu budúcej zmluvy alebo nahradení prejavu vôle zaviazanej strany má účinky uzavretej zmluvy podľa § 53 ods. 2. Navrhovaná úprava zmluvy o budúcej zmluve v § 721 až § 725 návrhu Občianskeho zákonníka sa teda odchyľuje od zásad súkromného práva, ktoré sú základom celého kódexu, najmä od zásady zmluvnej voľnosti, pacta sunt servanda, rovnosti subjektov, autonómie vôle a zákazu nadmerného formalizmu. Zmluva o budúcej zmluve nie je realizačnou zmluvou, ale dohodou o budúcom výkone autonómie vôle. Jej účelom nie je nahradiť obsah budúcej zmluvy, ale vytvoriť záväzný rámec dôvery a povinnosti spolupracovať pri jej uzavretí. Požiadavka, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala „podstatné náležitosti budúcej zmluvy“, preto popiera jej funkciu a robí z nej zbytočne komplikovaný formalistický inštitút, ktorý v praxi stráca význam. Súkromné právo má vychádzať z princípu favor contractus, teda z uprednostnenia platnosti a účinnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou. Ak z obsahu zmluvy o budúcej zmluve možno určiť druh budúcej zmluvy, identifikovať strany a poznať vôľu uzavrieť ju v budúcnosti, nemožno ju považovať za neurčitú alebo neplatnú len preto, že neobsahuje úplný text budúceho kontraktu. Takýto výklad je v súlade: so zásadou zmluvnej voľnosti (čl. 2 návrhu OZ), so zásadou rovnosti a poctivosti (čl. 4 návrhu OZ), so zásadou pacta sunt servanda, ktorá vyžaduje, aby sa dobrovoľne prijaté záväzky naplnili podľa obsahu a účelu, aj so zásadou efektivity a proporcionality, ktorá bráni formalizmu vedúcemu k neodôvodnenej neplatnosti právnych úkonov. Judikatúra slovenských súdov: Judikatúra slovenských súdov dlhodobo vykladá zmluvu o budúcej zmluve materiálne, nie formalisticky – ako záväzok, ktorého obsah možno doplniť z vôle strán, z okolností, účelu zmluvy a zásad poctivosti: NS SR, sp. zn. 4 Cdo 146/99 (R 65/2000) – Absencia presného označenia veľkosti bytu či podielu nespôsobuje neplatnosť, ak je predmet určiteľný podľa objektívnych kritérií; súd má zachovať platnosť právneho úkonu. NS SR, uzn. 4 Cdo 210/2019 (26. 8. 2020) – Pri výklade zmluvy o budúcej zmluve je potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť; postačí, ak je predmet určiteľný, nie nevyhnutne úplne určený. ÚS SR, I. ÚS 242/2007 (3. 7. 2008) – Povinnosť súdov vykladať právne úkony materiálne, nie formalisticky; jazykový výklad je len východiskom. ÚS SR, I. ÚS 640/2014 (1. 4. 2015) – „Prehnaný formalizmus“ pri posudzovaní určitosti predmetu zmluvy je protiústavný. KS Bratislava, 4Co/345/2011 (24. 10. 2012) – Zmluva o budúcej kúpnej zmluve nemusí obsahovať všetky náležitosti realizačnej zmluvy, ak je predmet dostatočne určený alebo určiteľný. KS Žilina, 11Co/54/2023 (27. 6. 2023) – Pri posudzovaní určiteľnosti predmetu postačuje, ak je zmluva vzhľadom na okolnosti v čase uzavretia dostatočne určitá; detaily možno doplniť neskôr. Tieto rozhodnutia potvrdzujú, že požiadavka „podstatných náležitostí budúcej zmluvy“ je v rozpore s ustálenou slovenskou judikatúrou aj s princípmi súkromného práva. Judikatúra českých súdov Aj české súdy výslovne odmietajú formalizmus a vyžadujú len všeobecné určenie obsahu budúcej zmluvy: ÚS ČR, nález II. ÚS 2124/14 – Odmietnutie formalizmu; súdy musia rešpektovať vôľu strán a zachovať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na byt. NS ČR, 26 Cdo 2147/2016 (15. 2. 2018) – Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve postačí, ak je predmet istý alebo spoľahlivo určitelný, aj keď detaily nie sú známe. NS ČR, 33 Cdo 2667/2017 (12. 4. 2018) – Dôraz na materiálny prístup, zákaz formalizmu a ochranu vôle strán. Česká úprava (§ 1785 – 1788 NOZ) predstavuje vyvážený model, ktorý rešpektuje uvedené zásady: vyžaduje dohodu o obsahu len „alespoň obecným způsobem“, umožňuje súdu určiť obsah budúcej zmluvy podľa poctivosti a účelu, neviaže vznik záväzku na formu, a umožňuje zachovať platnosť zmluvy aj tam, kde sa obsah bude konkretizovať neskôr. Tento prístup lepšie zodpovedá hodnotovému jadru súkromného práva – ochrana dôvery, zachovanie záväzkov a rešpektovanie autonómie strán. Táto pripomienka je zásadná.
Ustanovenia upravujúce nekalú súťaž na úkor spotrebiteľov žiadame formulovať tak, aby nezasahovali do existujúcej právnej úpravy nekalých obchodných praktík obsiahnutej v zákone č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Odôvodnenie: Nepovažujeme za vhodné právnu úpravu nekalých obchodných praktík, doteraz komplexne upravenú v Zákone o ochrane spotrebiteľa, roztrieštiť do dvoch právnych predpisov prostredníctvom právnej úpravy nekalej súťaže. Uvedené prináša množstvo interpretačných a aplikačných problémov a môže viesť k pochybnostiam Európskej komisie o úplnosti a správnosti transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) v platnom znení (ďalej len „smernica 2005/29/ES“) do vnútroštátneho práva. Keďže z predloženého návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyplýva, či a akým spôsobom budú novelizované súvisiace osobitné predpisy (v tejto súvislosti najmä Zákon o ochrane spotrebiteľa), nie je zrejmé, aký je úmysel predkladateľa v súvislosti s aktuálne platnou a účinnou právnou úpravou nekalých obchodných praktík v Zákone o ochrane spotrebiteľa, t. j. či majú ustanovenia návrhu zákona príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa nahradiť alebo majú existovať popri sebe. V tejto súvislosti tiež poukazujeme napríklad na právnu úpravu v Českej republike, kedy rekodifikovaný Občanský zákoník (zákon č. 89/2012 Sb.) síce obsahuje právnu úpravu nekalej súťaže, táto však nezasahuje do právnej úpravy nekalých obchodných praktík, ktorá je komplexne obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele. V niektorých členských štátoch EÚ (napríklad Nemecko, Rakúsko) sa uplatňuje odlišný prístup, kedy je právna úprava nekalej súťaže spojená s právnou úpravou nekalých obchodných praktík podľa smernice 2005/29/ES. V uvedených prípadoch sú však tieto oblasti upravené v osobitnom predpise, ktorý obsahuje komplexnú úpravu danej problematiky, vrátane všetkých definícií, obsiahnutia všetkých prvkov jednotlivých typov nekalých obchodných praktík a ďalších súvisiacich aspektov, čím sa zabezpečuje úplná transpozícia smernice 2005/29/ES. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že Európska komisia zvažuje nahradiť smernicu 2005/29/ES právnym aktom vo forme nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, čím sa zabezpečí priama aplikovateľnosť právnej úpravy a minimalizujú rozdiely vo vnútroštátnych právnych úpravách jednotlivých členských štátov. V uvedenom prípade však bude zakotvenie právnej úpravy nekalých obchodných praktík v Občianskom zákonníku a jej prepojenie s právnou úpravou nekalej súťaže spôsobom, aký vyplýva z predloženého návrhu zákona, ešte viac problematické a bude spôsobovať ešte väčšie interpretačné a aplikačné nejasnosti. MH SR ako gestor pre transpozíciu smernice 2005/29/ES v SR zásadne nesúhlasí, aby úprava nekalej súťaže v návrhu zákona priamo zasahovala do transpozície smernice 2005/29/ES. Navrhovaná úprava spôsobuje nezrozumiteľnosť, nekonzistentnosť, neprehľadnosť a oslabuje princíp právnej istoty.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.