Nový Občiansky zákonník
Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného zárobku zomrelého. Celkovo však nesmie náhrada prevýšiť to, čo by zomrelému patrilo ako súhrn jeho zárobku alebo dôchodku a náhrady straty na zárobku alebo na dôchodku.
Pri určení náhrady pozostalým sa prihliadne na to, ako dlho by zomrelý pravdepodobne žil, nebyť škodnej udalosti. Pri určení náhrady iným osobám sa prihliadne k tomu, ako dlho by zomrelý plnenie pravdepodobne poskytoval.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúceho náhradu nákladov pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.1)
Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Pripomienky z MPK
86 pripomienok · § 689 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 689 ods. 2 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
SKE (Slovenská komora exekútorov) · 27. 11. 2025
Vedenie exekúcie podľa Exekučného poriadku predstavuje verejne prístupnú informáciu (CRE, register poverení). Navrhujeme rozšíriť domnienku § 689 ods. 2 aj na prípady vedenia exekúcie na dlžníka. Navrhovaná úprava: Zmena § 689 ods.2: Vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka podľa odseku 1 sa predpokladá, ak druhá strana v čase odporovateľného právneho úkonu vedela alebo musela vedieť, že dlžník je v úpadku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní alebo že jeho úpadok hrozí alebo v prípade prebiehajúcej exekúcie na dlžníka, a že týmto právnym úkonom bude veriteľ dlžníka ukrátený.
- § 689 ods. 1 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme nové ustanovenie, ktoré znie: „(1) Pri posudzovaní, či právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, súd prihliada na všetky relevantné okolnosti prípadu, najmä na: a) charakter prevádzaného majetku, jeho likviditu a exekvovateľnosť, b) skutočnosť, či došlo k reálnemu protiplneniu, c) vzťah medzi účastníkmi právneho úkonu, d) skutočné užívanie prevádzaného majetku po právnom úkone. (2) Právny úkon môže ukracovať uspokojenie pohľadávky aj v prípade, ak dlžník prijal primeranú protihodnotu, pokiaľ v dôsledku právneho úkonu došlo k podstatnému sťaženiu možnosti exekučného postihu prevádzaného majetku.“ Odôvodnenie: Doplnenie navrhovaného ustanovenia odôvodňujem známou súdnou praxou, kedy častokrát dochádzalo k paušálnemu zamietnutiu odporovacích žalôb pri ekvivalentných odplatných úkonoch bez individuálneho posúdenia okolností prípadu, čo je v rozpore s účelom odporového práva. Aj komentárová odborná literatúra uvádza príklad prevodu nehnuteľnosti za trhovú cenu medzi blízkymi osobami, kde dlžník nehnuteľnosť naďalej užíva a má k nej zriadené dokonca vecné bremeno doživotného užívania. Právna doktrína uvádza, že ekvivalentná odplatnosť právneho úkonu je zásadným argumentom proti jeho odporovateľnosti, avšak nemožno objektívne prijať záver, že odporovateľné sú výlučne neekvivalentné právne úkony. Zo súdnej praxe je tiež známy formalistický prístup (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 61/2008), podľa ktorého o odporovateľný úkon ide len, ak bol majetok prevedený bez zodpovedajúceho protiplnenia.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.