Nový Občiansky zákonník
Pri usmrtení je škodca povinný nahradiť peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým bol zomrelý v čase svojej smrti zo zákona povinný výživu poskytovať. Peňažný dôchodok sa hradí vo výške rozdielu medzi dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z rovnakého dôvodu a tým, čo by zomrelý mohol podľa rozumného očakávania pozostalým na týchto nákladoch poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno priznať náhradu podľa odseku 1 aj inej osobe, ak jej zomrelý v čase svojej smrti poskytoval výživu napriek tomu, že na to nebol zo zákona povinný.
Prepojenia na staršie predpisy · 6
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.
Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúceho náhradu nákladov pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.1)
Pripomienky z MPK
93 pripomienok · § 688 · zoradené od najkonkrétnejších
62. Pripomienka - § 688 ods. 1 Podľa navrhovaného § 698 ods. 1 právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval, je voči nemu právne neúčinný a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto právneho úkonu prospech a ustanovenie § 694 ods. 1 sa použije primerane. Pre zjednodušenie postupu sa navrhuje, aby súd priamo v odporovacom procese rozhodol o výške náhrady, nakoľko táto bude pravdepodobne vo väčšine prípadov známa z dokazovania o predmete žaloby. Ak bude exekúcia voči dlžníkovi a jeho majetku, ktorý bol úspešne odporovateľný, neúspešná, tak veriteľ môže okamžite iniciovať nové exekučné konanie. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 688 ods. 1 sa na konci vkladá nová veta, ktoré znie „Ak súd rozhodne o odporovateľnosti, tak zároveň rozhodne aj o výške náhrady veriteľa voči tomu, kto mal z tohto právneho úkonu prospech pre prípad nemožnosti uspokojenia podľa § 698 ods. 1.“.
- § 688 ods. 1 Čiastočne akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
SKE (Slovenská komora exekútorov) · 27. 11. 2025
Podľa navrhovaného § 698 ods. 1 právny úkon, ktorému veriteľ úspešne odporoval, je voči nemu právne neúčinný a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto právneho úkonu prospech a ustanovenie § 694 ods. 1 sa použije primerane. Pre zjednodušenie postupu sa navrhuje, aby súd priamo v odporovacom procese rozhodol o výške náhrady, nakoľko táto bude pravdepodobne vo väčšine prípadov známa z dokazovania o predmete žaloby. Ak bude exekúcia voči dlžníkovi a jeho majetku, ktorý bol úspešne odporovateľný, neúspešná, tak veriteľ môže okamžite iniciovať nové exekučné konanie. Navrhovaná úprava: Zmena § 688 ods. 1 sa na konci vkladá nová veta, ktoré znie „Ak súd rozhodne o odporovateľnosti, tak zároveň rozhodne aj o výške náhrady veriteľa voči tomu, kto mal z tohto právneho úkonu prospech pre prípad nemožnosti uspokojenia podľa § 698 ods. 1.
63. Pripomienka - § 688 ods. 2 Navrhovateľ nevysvetlil z akého dôvodu pri rozširovaní rozsahu odporovateľnosti do navrhovaného textu nezahrnul aj ostatné inštitúty súkromnej exekúcie (ostatné spôsoby výkonu záložného práva alebo výkon zabezpečovacieho prevodu práva). Sme toho názoru, že rozsah odporovateľnosti by mal zahrňovať všetky inštitúty súkromnej exekúcie.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.