Nový Občiansky zákonník
Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu na uzavretie zmluvy a považuje sa za nový návrh na uzavretie zmluvy, ibaže ide o zmeny, ktoré navrhovateľ v tomto návrhu pripustil. Ak je však zmena nepatrná, považuje sa návrh na uzavretie zmluvy za prijatý; to neplatí, ak navrhovateľ prijatie tohto návrhu bez zbytočného odkladu odmietol alebo ak prijatie tohto návrhu s nepatrnými zmenami vopred vylúčil.
Prepojenia na staršie predpisy · 8
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.
Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy.
Vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.
Vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže.
Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí.
Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.
S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Oddiel 2 Verejný návrh na uzavretie zmluvy a jeho účinky
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Autor môže ponúknuť udelenie licencie aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám. Konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie, je prijatím takejto ponuky.
Autor môže udeliť nadobúdateľovi licenciu podľa odseku 1 výslovne aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 známy.
Licenciu podľa odseku 1 možno udeliť len ako nevýhradnú a bezodplatnú a nemožno ju vypovedať.
Ustanovenia § 19 ods. 1 a 4 a § 65 až 69 sa na licenciu udelenú podľa odseku 1 použijú primerane.
Pripomienky z MPK
91 pripomienok · § 65 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 65 ods. 2 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) · 1. 12. 2025
Zásadná pripomienka Ustanovenie § 65 ods. 2 sleduje modernizáciu kontraktačného procesu a vychádza z § 151 nemeckého BGB, avšak jeho slovenské znenie („ak je to všeobecne alebo medzi stranami bežné“) je výrazne nepresné a potenciálne zneužiteľné. Takto formulované kritérium „všeobecne bežné“ je neurčité a neoveriteľné – nie je jasné, podľa akých hľadísk by súdy určovali, kedy ide o „všeobecnú prax“. Takýto otvorený pojem umožňuje retrospektívny (ex post) výklad a vedie k právnej neistote, pretože účastníci nemôžu s istotou vedieť, či a kedy zmluva vznikla. Nemecký § 151 BGB, na ktorý sa dôvodová správa odvoláva, podmieňuje výnimku na prípady, keď zmluva vzniká bez dôjdenia prijatia, ak takáto vôľa navrhovateľa vyplýva z okolností alebo z povahy veci. Teda nie „ak je to všeobecne bežné“, ale len ak navrhovateľ s týmto spôsobom prejavu výslovne alebo zjavne počíta. Na rozdiel od nemeckého § 151 BGB, ktorý výslovne stanovuje, že prijatie návrhu bez dôjdenia je možné len vtedy, ak podľa zaužívanej obchodnej praxe nemožno takéto oznámenie rozumne očakávať alebo ak sa ho navrhovateľ vzdal, navrhovaný slovenský text používa výraz „ak je to všeobecne bežné“, ktorý je významovo odlišný a podstatne širší. Takto koncipovaná norma by mohla umožniť vznik zmluvy bez vedomia navrhovateľa aj tam, kde by podľa okolností mal s prijatím počítať, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v právny styk. Český občanský zákonník (§ 1744 NOZ) rieši obdobnú situáciu výrazne precíznejšie a s ohľadom na právnu istotu: umožňuje, aby adresát prijal ponuku tým, že sa podľa nej zachová (napr. poskytne alebo prijme plnenie), avšak len s prihliadnutím k obsahu návrhu alebo k praxi medzi stranami, prípadne „ak je to obvyklé“ v konkrétnom kontexte. Takto formulovaná norma je konkrétna, viazaná na skutkové okolnosti a vôľu strán, a neumožňuje vznik zmluvy bez vedomia navrhovateľa tam, kde by dôjdenie prijatia bolo prirodzene očakávateľné. Navrhované slovenské znenie („ak je to všeobecne bežné“) ide nad rámec tejto koncepcie a znižuje predvídateľnosť právnych účinkov. K uzavretiu zmluvy má dôjsť okamihom, keď sa prijatie návrhu dostane do dispozičnej sféry navrhovateľa. Ustúpiť od tejto zásady možno len výnimočne – pri jasne preukázanej praxi strán alebo z povahy veci (napr. darovanie bez protiplnenia, odpustenie dlhu). Preto sa navrhuje, aby bolo ustanovenie formulované úzko, jednoznačne a predvídateľne – viazané na preukázateľnú prax medzi stranami alebo jednoznačnú vôľu navrhovateľa, nie na neurčitý štandard „všeobecnej bežnosti“. Takáto úprava zachová flexibilitu moderného kontraktačného procesu, no súčasne posilní právnu istotu a predvídateľnosť občianskoprávnych vzťahov. Návrh nového znenia: Zmluva môže byť uzavretá aj prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez jeho dôjdenia navrhovateľovi, ak medzi stranami existuje ustálená prax alebo ak z povahy návrhu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ dôjdenie prijatia nevyžaduje, a nejde o zmluvu, pre ktorú sa vyžaduje osobitná forma.
- § 65 ods. 2 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme nahradiť slová „ak je to všeobecne alebo medzi stranami bežné, alebo ak sa navrhovateľ dôjdenia vzdal“ slovami „ak medzi stranami existuje ustálená prax alebo ak z povahy návrhu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ dôjdenie prijatia nevyžaduje, a nejde o zmluvu, pre ktorú sa vyžaduje osobitná forma.“ Odôvodnenie: Ustanovenie § 65 ods. 2 sleduje modernizáciu kontraktačného procesu a vychádza z § 151 nemeckého BGB, avšak jeho slovenské znenie („ak je to všeobecne alebo medzi stranami bežné“) je výrazne nepresné a potenciálne zneužiteľné. Takto formulované kritérium „všeobecne bežné“ je neurčité a neoveriteľné – nie je jasné, podľa akých hľadísk by súdy určovali, kedy ide o „všeobecnú prax“. Takýto otvorený pojem umožňuje retrospektívny (ex post) výklad a vedie k právnej neistote, pretože účastníci nemôžu s istotou vedieť, či a kedy zmluva vznikla. Nemecký § 151 BGB, na ktorý sa dôvodová správa odvoláva, podmieňuje výnimku na prípady, keď zmluva vzniká bez dôjdenia prijatia, ak takáto vôľa navrhovateľa vyplýva z okolností alebo z povahy veci. Teda nie „ak je to všeobecne bežné“, ale len ak navrhovateľ s týmto spôsobom prejavu výslovne alebo zjavne počíta. Na rozdiel od nemeckého § 151 BGB, ktorý výslovne stanovuje, že prijatie návrhu bez dôjdenia je možné len vtedy, ak podľa zaužívanej obchodnej praxe nemožno takéto oznámenie rozumne očakávať alebo ak sa ho navrhovateľ vzdal, navrhovaný slovenský text používa výraz „ak je to všeobecne bežné“, ktorý je významovo odlišný a podstatne širší. Takto koncipovaná norma by mohla umožniť vznik zmluvy bez vedomia navrhovateľa aj tam, kde by podľa okolností mal s prijatím počítať, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v právny styk. Český občanský zákonník (§ 1744 NOZ) rieši obdobnú situáciu výrazne precíznejšie a s ohľadom na právnu istotu: umožňuje, aby adresát prijal ponuku tým, že sa podľa nej zachová (napr. poskytne alebo prijme plnenie), avšak len s prihliadnutím k obsahu návrhu alebo k praxi medzi stranami, prípadne „ak je to obvyklé“ v konkrétnom kontexte. Takto formulovaná norma je konkrétna, viazaná na skutkové okolnosti a vôľu strán, a neumožňuje vznik zmluvy bez vedomia navrhovateľa tam, kde by dôjdenie prijatia bolo prirodzene očakávateľné. Navrhované slovenské znenie („ak je to všeobecne bežné“) ide nad rámec tejto koncepcie a znižuje predvídateľnosť právnych účinkov. K uzavretiu zmluvy má dôjsť okamihom, keď sa prijatie návrhu dostane do dispozičnej sféry navrhovateľa. Ustúpiť od tejto zásady možno len výnimočne – pri jasne preukázanej praxi strán alebo z povahy veci (napr. darovanie bez protiplnenia, odpustenie dlhu). Preto sa navrhuje, aby bolo ustanovenie formulované úzko, jednoznačne a predvídateľne – viazané na preukázateľnú prax medzi stranami alebo jednoznačnú vôľu navrhovateľa, nie na neurčitý štandard „všeobecnej bežnosti“. Takáto úprava zachová flexibilitu moderného kontraktačného procesu, no súčasne posilní právnu istotu a predvídateľnosť občianskoprávnych vzťahov. Táto pripomienka je zásadná.
Ustanovenie: TRETIA ČASŤ – Rodinné právo ŠTVRTÁ HLAVA – Výživné Druhý diel – Druhy vyživovacích povinností DRUHÝ ODDIEL – Vyživovacia povinnosť detí k rodičom § 404 Postupnosť vyživovacích povinností Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu znenia: Navrhuje sa preformulovať § 404 nasledovne: § 404 Postupnosť vyživovacích povinností (1) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. (2) Vyživovacia povinnosť detí k rodičom vzniká len vtedy, ak rodičia nie sú schopní zabezpečiť si primeranú výživu vlastnými silami a nemajú manžela, bývalého manžela alebo iné osoby, voči ktorým majú zákonný nárok na výživu. (3) Rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom musí byť primeraný ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, pričom sa prihliada aj na ich vlastné vyživovacie povinnosti. Odôvodnenie: 1. Potreba spresnenia a doplnenia normatívneho obsahu Navrhované znenie § 404 v návrhu občianskeho zákonníka („Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie výživy rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.“) je redukované na deklaratórne konštatovanie, ktoré: 1.1 neustanovuje žiadne konkrétne kritériá pre aplikáciu poradia vyživovacích povinností, 1.2 nevyjadruje subsidiárny charakter povinnosti detí voči rodičom, čo je pritom základný princíp rodinného práva. Takto formulované ustanovenie je právne nedostatočné, materiálne vyprázdnené a neplní normatívnu funkciu. 2. Potreba zachovania zásady subsidiarity Vyživovacia povinnosť detí k rodičom má byť len posledným (subsidiárnym) nástrojom zabezpečenia výživy rodičov. Povinnosť zabezpečenia životných potrieb rodičov primárne spočíva na štáte a manželskom partnerovi prostredníctvom: 2.1 dôchodkového systému, 2.2 sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi, 2.3 vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Až vtedy, keď tieto prostriedky zlyhajú, môže vzniknúť právny základ na prenos povinnosti na deti. Súčasný návrh túto logiku neobsahuje, čo je v rozpore s princípom proporcionality a sociálnej spravodlivosti. 3. Riziko neprimeraného zásahu do majetkových práv detí Bez výslovného obmedzenia, že vyživovacia povinnosť detí vzniká iba pri objektívnej odkázanosti rodiča, by mohlo dôjsť k situáciám, že: 3.1 rodič, ktorý má vlastný príjem (napr. dôchodok alebo majetok), bude neoprávnene požadovať výživu od detí, 3.2 deti s vlastnými rodinami a úverovými záväzkami budú súdne zaviazané na príspevky, ktoré by znížili ich schopnosť postarať sa o vlastné deti. Takéto riešenie by bolo v rozpore s článkom 13 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len primerane a na základe zákona, nie bez jasných kritérií. 4. Potreba zosúladenia s koncepciou vyživovacej povinnosti podľa § 67 zákona o rodine Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine ustanovuje jasnú postupnosť vyživovacích povinností medzi manželmi, medzi rozvedenými manželmi a až následne detí voči rodičom. Zachovanie tohto poradia má logickú aj morálnu oporu: 4.1 manželský zväzok predstavuje primárny vzťah vzájomnej solidarity, 4.2 vyživovacia povinnosť detí je sekundárna a nadväzujúca. Návrh občianskeho zákonníka túto väzbu len formálne konštatuje, ale ju právne nedoťahuje a chýba úprava podmienok vzniku a rozsahu tejto povinnosti. 5. Návrh na doplnenie § 404 by mala výslovne uvádzať, že: 5.1 vyživovacia povinnosť detí k rodičom je subsidiárna, 5.2 možno ju uplatniť len pri objektívnej odkázanosti rodiča, 5.3 jej rozsah musí byť primeraný schopnostiam a možnostiam detí. Zároveň by mala reflektovať, že úlohou súdov nie je „vyvažovať“ medzi generáciami, ale zachovať zásadu proporcionality a ústavnú ochranu majetkových práv detí. Záver: Navrhované znenie § 404 je nedostatočne určité a materiálne nefunkčné. Je potrebné ho: I. rozšíriť o podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí, II. zachovať zásadu subsidiarity a proporcionality, III. zosúladiť s platnou koncepciou vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine (§ 67). Navrhnuté nové znenie posilňuje právnu istotu, predvídateľnosť a rovnováhu medzi generáciami v súlade s čl. 41 Ústavy SR.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.