Nový Občiansky zákonník
Oneskorené prijatie návrhu na uzavretie zmluvy sa považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy.
Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy po uplynutí lehoty na jeho prijatie sa nepovažuje za oneskorené, ak z neho vyplýva, že by bolo došlo včas, ak by preprava bola prebiehala obvyklým spôsobom; to neplatí, ak navrhovateľ prijatie bez zbytočného odkladu odmietol.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.
Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy.
Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov a oznámi jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.
Ak v podmienkach súťaže nie je určený spôsob výberu najvhodnejšieho návrhu, je vyhlasovateľ oprávnený vybrať si návrh, ktorý mu najlepšie vyhovuje.
Vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.
Vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.
Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.
Prijatie návrhu
Autor môže ponúknuť udelenie licencie aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám. Konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie, je prijatím takejto ponuky.
Autor môže udeliť nadobúdateľovi licenciu podľa odseku 1 výslovne aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 známy.
Licenciu podľa odseku 1 možno udeliť len ako nevýhradnú a bezodplatnú a nemožno ju vypovedať.
Ustanovenia § 19 ods. 1 a 4 a § 65 až 69 sa na licenciu udelenú podľa odseku 1 použijú primerane.
Na základe verejného návrhu je zmluva uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovateľovi oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.
S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu. Oddiel 2 Verejný návrh na uzavretie zmluvy a jeho účinky
Pripomienky z MPK
84 pripomienok · § 64 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 64 Čiastočne akceptovaná Zásadná
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme doplniť nový odsek 2, ktorý znie „Odsekom 1 nie sú dotknuté písomné dohody medzi členmi právnickej osoby, v ktorých si členovia právnickej osoby môžu dohodnúť vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z ich účasti na právnickej osobe, a to najmä spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením právnickej osoby alebo podmienky alebo vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na právnickej osobe. Rozpor rozhodnutia orgánu právnickej osoby s dohodou medzi členmi právnickej osoby nespôsobuje jeho neplatnosť.“ Odôvodnenie: Navrhujeme ako všeobecný princíp právnej úpravy PO upraviť možnosť uzatvoriť dohodu medzi členmi PO, ktorá má obligačné účinky. V súlade s existujúcimi § 66c ObZ navrhujeme zachovať prednosť korporačných účinkov zakladateľského dokumentu pred obligačnými účinkami dohody členov.
Druh pripomienky: Zásadná pripomienka Návrh na úpravu: Navrhuje sa prepracovať dôvodovú správu k § 403 a § 404 tak, aby: 1. zodpovedala vecnému obsahu a zmenám oproti súčasnej právnej úprave v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine, a to najmä: 1.1 odstránila nesprávne tvrdenie, že „zostáva zachovaná súčasná právna úprava“, 1.2 explicitne uviedla, že návrh rozširuje rozsah a prioritu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, 1.3 jasne definovala postupnosť vyživovacích povinností, a to v súlade so zásadou, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. 2. Doplnila výkladové pokyny k praktickému uplatneniu ustanovení § 403 a § 404, vrátane: 2.1 definície kritéria „ak to potrebujú“ (t. j. materiálna odkázanosť rodiča), 2.2 spôsobu zisťovania schopnosti detí samostatne sa živiť, 2.3 výkladu vzájomnej proporcionality povinností viacerých detí, 2.4 vzťahu vyživovacej povinnosti detí k rodičom k iným formám zákonnej starostlivosti (napr. opatrovníctvo, príspevky na bývanie či sociálne dávky). Odôvodnenie: 1. Nesúlad medzi textom návrhu a odôvodnením V návrhu zákona (§ 403 a § 404) dochádza k vecnej zmene obsahu vyživovacej povinnosti detí k rodičom, preto nie je pravdivé tvrdenie dôvodovej správy, že „zostáva zachovaná súčasná právna úprava“. Súčasný zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) v § 66 ustanovuje: „Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“ Navrhované znenie síce znie obdobne, avšak dôvodová správa zamlčuje zásadnú zmenu v systematickom zaradení a prioritách vyživovacích povinností podľa § 404 návrhu OZ. 2. Zmena poradia vyživovacích povinností Podľa platného práva (§ 67 ods. 2 Zákona o rodine): „Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.“ Naproti tomu návrh Občianskeho zákonníka už neustanovuje jasnú prednosť manželskej a postmanželskej vyživovacej povinnosti, čím môže vzniknúť kolízia medzi povinnosťou detí voči rodičom a povinnosťou medzi manželmi. Dôvodová správa túto zmenu vôbec neanalyzuje ani neodôvodňuje. Absencia výkladu môže viesť k nesprávnemu výkladu, že tieto povinnosti sú rovnocenné alebo že vyživovacia povinnosť detí má rovnakú prioritu ako manželská, čo je v rozpore s tradičnou zásadou právneho poriadku SR, podľa ktorej manželská solidarita má prednosť pred generáciou smerom nahor. 3. Nedostatočne definované kritériá odkázanosti rodiča Ustanovenie § 403 používa neurčitý pojem „ak to potrebujú“, bez výkladu, či ide o: 3.1 nedostatok vlastných príjmov, 3.2 zdravotnú nespôsobilosť, 3.3 neúspech v uplatnení nárokov na dôchodkové zabezpečenie, 3.4 iné okolnosti (napr. úmyselné zhoršenie pomerov). Bez doplnenia výkladových pravidiel hrozí nepredvídateľnosť rozhodnutí súdov a zvýšená procesná záťaž v dôsledku rozdielnych interpretácií. 4. Potreba rešpektovať zásadu proporcionality Dôvodová správa by mala výslovne uviesť, že rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom musí byť primeraný možnostiam detí, zohľadňujúc aj ich vlastné vyživovacie povinnosti (napr. voči maloletým deťom, manželovi/manželke). Bez tejto zásady by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do ekonomickej slobody detí a neústavnému zásahu do majetkových práv. 5. Nezohľadnenie sociálneho kontextu Dôvodová správa neberie do úvahy, že v súčasnosti väčšina rodičov v seniorskom veku je zabezpečená z dôchodkového systému, a preto povinnosť detí voči rodičom musí byť subsidiárna, nie primárna. Tento princíp vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá konštatuje, že vyživovacia povinnosť detí k rodičom nemá nahrádzať úlohu štátu pri zabezpečení základných sociálnych potrieb starších osôb. 6. Záver a odporúčania Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby dôvodová správa k § 403 a § 404: 6.1 bola doplnená o presnú identifikáciu zmien oproti zákonu o rodine, 6.2 jasne definovala poradie vyživovacích povinností, 6.3 uviedla výkladové kritériá pre určenie odkázanosti a primeranosti, 6.4 vypustila zavádzajúce tvrdenie, že zostáva zachovaná súčasná právna úprava. Záver: Dôvodová správa v súčasnej podobe nezodpovedá skutkovému a právnemu obsahu návrhu, je nepresná, neúplná a zavádzajúca. Navrhuje sa jej prepracovanie v intenciách uvedených vyššie, aby zabezpečila právnu istotu, systematickú súladnosť a predvídateľnosť súdnej praxe.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.