Nový Občiansky zákonník
Na odvolanie návrhu na uzavretie zmluvy sa neprihliada, ak došlo adresátovi po tom, čo odoslal navrhovateľovi prijatie tohto návrhu.
Návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať, ak v ňom navrhovateľ vyjadril jeho neodvolateľnosť. Návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať ani vtedy, ak v ňom navrhovateľ určil lehotu na prijatie, ibaže by z neho vyplývalo, že je aj tak odvolateľný.
Prepojenia na staršie predpisy · 10
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.
Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.
Prijatie návrhu
Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Návrh nemôže byť odvolaný
počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo
ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovateľom právo návrh odvolať aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh nemožno odvolať už po jeho predložení.
Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať, ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhotovovaní návrhu, a podmienky súťaže túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v podmienkach súťaže.
Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Verejný návrh možno odvolať, ak navrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím verejného návrhu spôsobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.
Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.
Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Pripomienky z MPK
84 pripomienok · § 62 · zoradené od najkonkrétnejších
V danom ustanovení sa uvádza, že návrh na uzavretie zmluvy nemožno odvolať, ak v ňom navrhovateľ vyjadrí jeho neodvolateľnosť .Toto ustanovenie považujeme za nebezpečné pre spotrebiteľov a ľahko zneužiteľné obchodníkmi.
Pripomienka k ustanoveniu § 397 návrhu Občianskeho zákonníka: TRETIA ČASŤ – Rodinné právo ŠTVRTÁ HLAVA – Výživné Prvý diel – Spoločné ustanovenia § 397 – Rozsah vyživovacej povinnosti Druh pripomienky: Zásadná Návrh na úpravu znenia: Navrhujeme preformulovať § 397 nasledovne: § 397 Rozsah vyživovacej povinnosti – navrhované nové znenie (1) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na potreby dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, na rozsah osobnej starostlivosti každého z nich, ako aj na iné plnenia poskytované v prospech dieťaťa. Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti, prihliada sa aj na rozsah ich starostlivosti o domácnosť a spoločný majetok. (2) Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd určí výživné každému z rodičov podľa pomeru ich príjmov, majetkových pomerov a dĺžky osobnej starostlivosti. Súd môže výnimočne rozhodnúť, že výživné neurčí, iba ak je preukázané, že rodičia sa rovnocenne podieľajú na osobnej starostlivosti aj finančnom zabezpečení dieťaťa. (3) Ak je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného rodiča, súd určí výživné obom rodičom, a to tak, aby sa zachovala rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Ak sú príjmové a majetkové pomery rodiča, ktorému je dieťa zverené, výrazne vyššie ako u druhého rodiča, súd na túto skutočnosť prihliadne primeraným znížením výživného povinného rodiča. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, avšak pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov súd prihliadne aj na primerané osobné a existenčné potreby povinného rodiča. Za nevyhnutné výdavky sa považujú najmä výdavky na bývanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a iné nevyhnutné životné potreby. Odôvodnenie: 1. Nedostatok rovnováhy a jednostrannosť súčasného znenia Navrhované znenie § 397 je jednostranne koncipované v prospech oprávneného dieťaťa bez dostatočného vyváženia práv a povinností oboch rodičov. Súčasná formulácia umožňuje, aby súd „výživné neurčil“ v prípadoch striedavej alebo spoločnej starostlivosti, čím sa fakticky oslabuje zákonný princíp, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (§ 396 návrhu OZ). Takýto prístup je v rozpore so zásadou rovnosti rodičov a narúša spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov. 2. Potreba určenia výživného obom rodičom aj pri striedavej starostlivosti V praxi sa často vyskytuje situácia, že dieťa žije striedavo u oboch rodičov, no ich ekonomické pomery sú výrazne rozdielne. Ak súd výživné vôbec neurčí, dieťa býva u jedného rodiča v nadštandardných podmienkach a u druhého v materiálnom nedostatku. Preto je potrebné, aby súd výživné vždy určoval obom rodičom, aj keď len v symbolickej výške, aby sa zachovala rovnováha životnej úrovne dieťaťa (§ 396 ods. 2). 3. Nejasné kritériá pre „nevyhnutné výdavky“ Odsek 4 v súčasnej podobe umožňuje svojvoľný výklad, pretože pojem „výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť“ nie je zákonom definovaný. To vedie k nejednotnej praxi, kedy súdy často neprimerane znižujú životné minimum povinného rodiča, čo môže mať likvidačné následky (napr. strata bývania, psychické a ekonomické dôsledky). Preto sa navrhuje, aby zákon výslovne vymedzil základné kategórie výdavkov, ktoré sa považujú za nevyhnutné. 4. Rovnosť rodičov pri určení výživného Ustanovenie v odsekoch 2 a 3 musí jasne vyjadriť, že každý rodič má rovnakú povinnosť podieľať sa na výžive dieťaťa – nielen finančne, ale aj osobnou starostlivosťou. Zákon nemá rozlišovať medzi rodičom, ktorému bolo dieťa zverené, a rodičom, ktorému nebolo, pretože rozhodnutím o osobnej starostlivosti sa neodníma vyživovacia povinnosť druhého rodiča. 5. Zastaranosť ustanovenia o „prednosti výživného“ Odsek 4 je prežitý a vychádza zo starého konceptu socialistickej právnej úpravy (§ 62 ods. 5 zákona o rodine z 1963). V modernej právnej úprave má mať výživné spravodlivú prioritu, nie absolútnu, aby nedochádzalo k ekonomickej likvidácii rodičov. Zákon by mal vyvažovať potreby dieťaťa a základné existenčné minimum rodiča. 6. Zamedzenie súdneho aktivizmu a nejednotnej praxe Navrhované znenie súčasného § 397 ponecháva príliš široký priestor pre súdny aktivizmus. V praxi vedie k extrémnym rozhodnutiam, pri ktorých sa výživné neurčuje, hoci rodičia majú rozdielne príjmy, alebo sa povinnému rodičovi neprihliada na jeho objektívne životné výdavky. Preto sa navrhuje doplniť ustanovenie o jasné kritériá a obmedzenia súdneho uváženia. Záver: Navrhované nové znenie § 397: I. zjednocuje výkladové kritériá pre určenie výživného bez ohľadu na formu osobnej starostlivosti, II. posilňuje princíp rovnosti rodičov, III. zabraňuje svojvoľnému nestanoveniu výživného, IV. a zabezpečuje ochranu základných existenčných potrieb povinného rodiča popri zachovaní práva dieťaťa na rovnakú životnú úroveň.
- § 62 Akceptovaná Obyčajná
MPRVSR (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Napriek tomu, že ide o prebraté znenie § 64 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, upriamujeme pozornosť predkladateľa na rôznu techniku definovania lehôt v kontexte konania v mene právnickej osoby vo fáze pred vznikom právnickej osoby. Kým v § 220 ods. 2 predkladateľ použil ako jednotky času dni, v tomto prípade sú nimi mesiace. Navrhujeme zosúladiť legislatívnu techniku tam, kde je to pri zohľadnení Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky možné. Odôvodnenie: V texte pripomienky.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.