§ 585 · Výzva na uzavretie budúcej zmluvy

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

Oprávnená strana môže vyzvať zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy v dohodnutej lehote, inak do jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve.

Prepojenia na staršie predpisy · 11

nájdená súvislosť

(1)

Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2)

Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

nájdená súvislosť

(1)

Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2)

Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.

(3)

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4)

Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy (§ 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5)

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane. Diel V Niektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach

nájdená súvislosť

V prípadoch ustanovených zákonmi národných rád možno prikázať prenajímateľovi, aby prenajal nebytový priestor a uzavrel nájomnú zmluvu s určeným nájomcom; v tomto prípade môže prenajímateľ vypovedať zmluvu iba so súhlasom orgánu, ktorý prikázal jej uzavretie. Ustanovenia tohto zákona inak zostávajú nedotknuté.

nájdená súvislosť

(1)

Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

(2)

Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3)

Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

nájdená súvislosť

Prenajímateľ je povinný vypovedať zmluvu, ak sa mu uložila povinnosť uzavrieť zmluvu s prikázaným nájomcom.

nájdená súvislosť

(1)

Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.

(2)

Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.

(3)

Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.

(4)

Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.

Rozšírená hromadná licenčná zmluva

nájdená súvislosť

(1)

Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.

(2)

Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.

(3)

Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Z á n i k n á j m u b y t u

nájdená súvislosť

(1)

Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. 4, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

(2)

Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú im dostupné v čase uzavretia licenčnej zmluvy.

(3)

Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.

(4)

Ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného potvrdenia o uzavretí licenčnej zmluvy, ktoré musí obsahovať špecifikáciu diela, ktoré je predmetom licencie, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká. Ak druhá zmluvná strana potvrdenie podľa prvej vety nevydá do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie potvrdenia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

nájdená súvislosť

(1)

Autor môže ponúknuť udelenie licencie aj právnym úkonom smerujúcim voči neurčitým osobám. Konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie, je prijatím takejto ponuky.

(2)

Autor môže udeliť nadobúdateľovi licenciu podľa odseku 1 výslovne aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 známy.

(3)

Licenciu podľa odseku 1 možno udeliť len ako nevýhradnú a bezodplatnú a nemožno ju vypovedať.

(4)

Ustanovenia § 19 ods. 1 a 4 a § 65 až 69 sa na licenciu udelenú podľa odseku 1 použijú primerane.

nájdená súvislosť

(1)

Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

(2)

Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

(3)

Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.

(4)

Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

nájdená súvislosť

(1)

Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

(2)

Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.

(3)

Nájomná zmluva musí obsahovať najmä

a)

údaje o zmluvných stranách,

1.

meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,

2.

obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,

3.

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,

b)

označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,

c)

určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,

d)

opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,

e)

určenie doby nájmu,

f)

vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.

(4)

Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.

(5)

Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.

Pripomienky z MPK

82 pripomienok · § 585 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 585 ods. 2 Akceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu

    GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025

    V § 585 navrhujeme odsek 2 v znení: „(2) Aj keď veriteľ nie je povinný plnenie prijať, záväzok zanikne, ak veriteľ plnenie prijme. Ak veriteľ plnenie bez zbytočného odkladu neodmietol, má sa za to, že plnenie prijal.“. Odôvodnenie: Ide o formulačnú pripomienku, ktorej cieľom je zjednodušiť legislatívny text.

  2. § 585 ods. 1 Neakceptovaná Obyčajná k staršiemu zneniu

    GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025

    V § 585 navrhujeme v odseku 1 vypustiť na konci slová „a dlžník zabezpečený dlh nesplnil“. Odôvodnenie: Ide o formulačnú pripomienku, ktorej cieľom je vypustiť nadbytočné slová, keďže ak dlžník zabezpečený dlh splnil, tento zanikol a tretia osoba už nemá čo plniť.

  3. § 585 Čiastočne akceptovaná Zásadná

    Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025

    Navrhujeme nahradiť znením: „§721 Zmluva o budúcej zmluve – základné ustanovenia (1) Zmluvou o budúcej zmluve sa najmenej jedna strana zaväzuje uzavrieť po vyzvaní v dohodnutej lehote, inak do jedného roka, budúcu zmluvu, ktorej obsah je dohodnutý aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva o budúcej zmluve môže určiť, že budúca zmluva sa uzavrie aj s treťou osobou; tretia osoba sa však môže domáhať uzavretia takejto zmluvy len vtedy, ak to zmluva výslovne umožňuje. § 722 Výzva na uzavretie budúcej zmluvy Oprávnená strana môže v lehote podľa § 721 ods. 1 vyzvať zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy. Ak lehota nie je dohodnutá, môže tak urobiť do jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. § 723 Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu (1) Ak oprávnená strana v lehote podľa § 722 vyzve zaviazanú stranu na uzavretie budúcej zmluvy, je zaviazaná strana povinná uzavrieť túto zmluvu bez zbytočného odkladu po doručení výzvy. (2) Povinnosť zaviazanej strany uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak sa okolnosti, z ktorých strany pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve zrejme vychádzali, natoľko zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby zaviazaná strana budúcu zmluvu uzavrela. Ak zaviazaná strana túto zmenu okolností bez zbytočného odkladu neoznámila oprávnenej strane, zodpovedá za škodu tým spôsobenú. § 724 Nahradenie prejavu vôle a náhrada škody (1) Ak zaviazaná strana neuzavrie budúcu zmluvu, môže sa oprávnená strana domáhať, aby obsah budúcej zmluvy určil súd alebo osoba, ktorú si strany v zmluve dohodli. (2) Obsah budúcej zmluvy sa určí podľa účelu, ktorý malo uzavretie budúcej zmluvy zrejme sledovať; pritom sa prihliadne na návrhy strán, okolnosti jej uzavretia a zásadu poctivosti. (3) Oprávnená strana sa môže namiesto určenia obsahu domáhať aj náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že sa spoliehala na uzavretie budúcej zmluvy. § 725 Forma a účinky rozhodnutia súdu (1) Zmluva o budúcej zmluve nemusí byť uzavretá v osobitnej forme, ak z povahy veci alebo účelu nevyplýva opak. (2) Rozhodnutie súdu, ktorým sa určí obsah budúcej zmluvy alebo nahradí prejav vôle zaviazanej strany, má účinky uzavretej zmluvy právoplatnosťou rozsudku. (3) Ak rozhodnutie nezodpovedá žalobe v celom rozsahu, považuje sa za návrh na uzavretie zmluvy v rozsahu priznania; na uzavretie zmluvy je potrebné jeho prijatie oprávnenou stranou.“ Odôvodnenie: Navrhovaná úprava zmluvy o budúcej zmluve v § 721 až § 725 návrhu Občianskeho zákonníka sa odchyľuje od zásad súkromného práva, ktoré sú základom celého kódexu, najmä od zásady zmluvnej voľnosti, pacta sunt servanda, rovnosti subjektov, autonómie vôle a zákazu nadmerného formalizmu. Zmluva o budúcej zmluve nie je realizačnou zmluvou, ale dohodou o budúcom výkone autonómie vôle. Jej účelom nie je nahradiť obsah budúcej zmluvy, ale vytvoriť záväzný rámec dôvery a povinnosti spolupracovať pri jej uzavretí. Požiadavka, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala „podstatné náležitosti budúcej zmluvy“, preto popiera jej funkciu a robí z nej zbytočne komplikovaný formalistický inštitút, ktorý v praxi stráca význam. Súkromné právo má vychádzať z princípu favor contractus, teda z uprednostnenia platnosti a účinnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou. Ak z obsahu zmluvy o budúcej zmluve možno určiť druh budúcej zmluvy, identifikovať strany a poznať vôľu uzavrieť ju v budúcnosti, nemožno ju považovať za neurčitú alebo neplatnú len preto, že neobsahuje úplný text budúceho kontraktu. Takýto výklad je v súlade: so zásadou zmluvnej voľnosti (čl. 2 návrhu OZ), so zásadou rovnosti a poctivosti (čl. 4 návrhu OZ), so zásadou pacta sunt servanda, ktorá vyžaduje, aby sa dobrovoľne prijaté záväzky naplnili podľa obsahu a účelu, aj so zásadou efektivity a proporcionality, ktorá bráni formalizmu vedúcemu k neodôvodnenej neplatnosti právnych úkonov. Judikatúra slovenských súdov dlhodobo vykladá zmluvu o budúcej zmluve materiálne, nie formalisticky – ako záväzok, ktorého obsah možno doplniť aj z vôle strán, z okolností, účelu zmluvy a zásad poctivosti. Navrhovaná úprava by tento vývoj poprela a zbytočne znížila právnu istotu v kontraktačnej praxi. Česká úprava (§ 1785–1788 NOZ) predstavuje vyvážený model, ktorý rešpektuje vyššie uvedené zásady: vyžaduje dohodu o obsahu len „alespoň obecným spôsobom“, umožňuje súdu určiť obsah budúcej zmluvy podľa poctivosti a účelu, neviaže vznik záväzku na formu, a umožňuje zachovať platnosť zmluvy aj tam, kde sa obsah bude konkretizovať neskôr. Tento prístup lepšie zodpovedá hodnotovému jadru súkromného práva: ochrana dôvery, zachovanie záväzkov a rešpektovanie autonómie strán. Z uvedených dôvodov sa navrhuje: znížiť požiadavky na presnosť obsahu (§ 721 ods. 1 – aspoň všeobecné určenie), zmierniť formálnu požiadavku písomnosti (len pre vymáhateľnosť, nie pre vznik záväzku), umožniť súdu materiálne určiť obsah budúcej zmluvy podľa účelu, ktorý sledovala, a zrušiť prekluzívnu lehotu (§ 726), ktorá je v civilnom práve neprimerane prísna. Takto preformulovaná úprava by bola v plnom súlade so zásadami súkromného práva vyjadrenými v čl. 1 až 4 návrhu OZ, s ustálenou judikatúrou slovenských súdov aj s modernými európskymi kodifikáciami, najmä českou a rakúskou. Ustanovenie § 725 ods. 2 je osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 53. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení obsahu budúcej zmluvy alebo nahradení prejavu vôle zaviazanej strany má účinky uzavretej zmluvy podľa § 53 ods. 2. Navrhovaná úprava zmluvy o budúcej zmluve v § 721 až § 725 návrhu Občianskeho zákonníka sa teda odchyľuje od zásad súkromného práva, ktoré sú základom celého kódexu, najmä od zásady zmluvnej voľnosti, pacta sunt servanda, rovnosti subjektov, autonómie vôle a zákazu nadmerného formalizmu. Zmluva o budúcej zmluve nie je realizačnou zmluvou, ale dohodou o budúcom výkone autonómie vôle. Jej účelom nie je nahradiť obsah budúcej zmluvy, ale vytvoriť záväzný rámec dôvery a povinnosti spolupracovať pri jej uzavretí. Požiadavka, aby zmluva o budúcej zmluve obsahovala „podstatné náležitosti budúcej zmluvy“, preto popiera jej funkciu a robí z nej zbytočne komplikovaný formalistický inštitút, ktorý v praxi stráca význam. Súkromné právo má vychádzať z princípu favor contractus, teda z uprednostnenia platnosti a účinnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou. Ak z obsahu zmluvy o budúcej zmluve možno určiť druh budúcej zmluvy, identifikovať strany a poznať vôľu uzavrieť ju v budúcnosti, nemožno ju považovať za neurčitú alebo neplatnú len preto, že neobsahuje úplný text budúceho kontraktu. Takýto výklad je v súlade: so zásadou zmluvnej voľnosti (čl. 2 návrhu OZ), so zásadou rovnosti a poctivosti (čl. 4 návrhu OZ), so zásadou pacta sunt servanda, ktorá vyžaduje, aby sa dobrovoľne prijaté záväzky naplnili podľa obsahu a účelu, aj so zásadou efektivity a proporcionality, ktorá bráni formalizmu vedúcemu k neodôvodnenej neplatnosti právnych úkonov. Judikatúra slovenských súdov: Judikatúra slovenských súdov dlhodobo vykladá zmluvu o budúcej zmluve materiálne, nie formalisticky – ako záväzok, ktorého obsah možno doplniť z vôle strán, z okolností, účelu zmluvy a zásad poctivosti: NS SR, sp. zn. 4 Cdo 146/99 (R 65/2000) – Absencia presného označenia veľkosti bytu či podielu nespôsobuje neplatnosť, ak je predmet určiteľný podľa objektívnych kritérií; súd má zachovať platnosť právneho úkonu. NS SR, uzn. 4 Cdo 210/2019 (26. 8. 2020) – Pri výklade zmluvy o budúcej zmluve je potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť; postačí, ak je predmet určiteľný, nie nevyhnutne úplne určený. ÚS SR, I. ÚS 242/2007 (3. 7. 2008) – Povinnosť súdov vykladať právne úkony materiálne, nie formalisticky; jazykový výklad je len východiskom. ÚS SR, I. ÚS 640/2014 (1. 4. 2015) – „Prehnaný formalizmus“ pri posudzovaní určitosti predmetu zmluvy je protiústavný. KS Bratislava, 4Co/345/2011 (24. 10. 2012) – Zmluva o budúcej kúpnej zmluve nemusí obsahovať všetky náležitosti realizačnej zmluvy, ak je predmet dostatočne určený alebo určiteľný. KS Žilina, 11Co/54/2023 (27. 6. 2023) – Pri posudzovaní určiteľnosti predmetu postačuje, ak je zmluva vzhľadom na okolnosti v čase uzavretia dostatočne určitá; detaily možno doplniť neskôr. Tieto rozhodnutia potvrdzujú, že požiadavka „podstatných náležitostí budúcej zmluvy“ je v rozpore s ustálenou slovenskou judikatúrou aj s princípmi súkromného práva. Judikatúra českých súdov Aj české súdy výslovne odmietajú formalizmus a vyžadujú len všeobecné určenie obsahu budúcej zmluvy: ÚS ČR, nález II. ÚS 2124/14 – Odmietnutie formalizmu; súdy musia rešpektovať vôľu strán a zachovať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na byt. NS ČR, 26 Cdo 2147/2016 (15. 2. 2018) – Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve postačí, ak je predmet istý alebo spoľahlivo určitelný, aj keď detaily nie sú známe. NS ČR, 33 Cdo 2667/2017 (12. 4. 2018) – Dôraz na materiálny prístup, zákaz formalizmu a ochranu vôle strán. Česká úprava (§ 1785 – 1788 NOZ) predstavuje vyvážený model, ktorý rešpektuje uvedené zásady: vyžaduje dohodu o obsahu len „alespoň obecným způsobem“, umožňuje súdu určiť obsah budúcej zmluvy podľa poctivosti a účelu, neviaže vznik záväzku na formu, a umožňuje zachovať platnosť zmluvy aj tam, kde sa obsah bude konkretizovať neskôr. Tento prístup lepšie zodpovedá hodnotovému jadru súkromného práva – ochrana dôvery, zachovanie záväzkov a rešpektovanie autonómie strán. Táto pripomienka je zásadná.

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.