Nový Občiansky zákonník
Spoločný prejav vôle viacerých osôb je uskutočnený akonáhle vôľu prejaví posledná z nich.
Prepojenia na staršie predpisy · 17
Bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.
Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne.
Ak má podľa zmluvy rozhodovať väčšina hlasov, patrí každému účastníkovi jeden hlas; veľkosť podielu nerozhoduje.
Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku.
Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.
V prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.
Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.
Viacerým osobám možno prokúru udeliť tak, že sú na zastupovanie a podpisovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pritom potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.
Prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.
Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
Hromadnou licenčnou zmluvou môže udeliť organizácia kolektívnej správy nadobúdateľovi súhlas na použitie viacerých diel nositeľov práv zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv.
Hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán. Ak je návrh na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy urobený prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, úkon nadobúdateľa, z ktorého možno vyvodiť jeho súhlas s podmienkami tohto návrhu, nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie tohto súhlasu dôjde organizácii kolektívnej správy.
Ak bola hromadná licenčná zmluva uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov vrátane webového sídla organizácie kolektívnej správy, organizácia kolektívnej správy je povinná nadobúdateľovi vydať na jeho písomnú žiadosť písomné potvrdenie o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy obsahujúce špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencie alebo ich druhové určenie a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Ak sa právo podľa prvej vety neuplatní v lehote 15 dní od uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy, nárok na vydanie tohto potvrdenia zaniká.
Hromadnú licenčnú zmluvu možno uzatvoriť len ako nevýhradnú. Ustanovenia § 65 až 69 sa na hromadnú licenčnú zmluvu použijú primerane.
Rozšírená hromadná licenčná zmluva
Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.
Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti len jednotlivému členovi právnickej osoby podľa odseku 1 od okamihu, keď s ňou písomne prejaví súhlas voči tejto právnickej osobe, ktorá je o tom povinná bezodkladne písomne informovať organizáciu kolektívnej správy.
Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu a možno ju uzatvoriť len ako nevýhradnú.
Ustanovenia § 65 až 69 sa použijú primerane.
Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom kalendárnom roku a prenajímateľ je oprávnený zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
pri skončení všetkých týchto dohôd,
pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Pripomienky z MPK
79 pripomienok · § 49 · zoradené od najkonkrétnejších
V prípade cenných papierov navrhujeme zosúladiť úpravu Občianskeho zákonníka (§ 1835)a zákona č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o pôsobenie záložného práva voči nadobúdateľovi. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. platí, že „Pri nakladaní so založeným cenným papierom pôsobí záložné právo aj voči nadobúdateľovi.“ Výnimka z tohto ustanovenia je upravené v rámci uplatnenia práva výkupu podľa § 118i ods. 13 zákona č. 566/2001 Z.z., kedy záložné právo zaniká. Prípadné zmeny oproti súčasnému stavu majú významný dopad na úpravu a vedenie evidencie a úpravu informačného systému centrálneho depozitára (zmeny pravidiel pri prevodoch, registrácií záložného práva). (pripomienku považujeme za zásadnú)
Zásadná pripomienka k návrhu § 380 ods. 5 Občianskeho zákonníka TRETIA ČASŤ - RODINNÉ PRÁVO TRETIA HLAVA - VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti) Znenie návrhu § 380 ods. 5 „Ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa obmedzením stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom a ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd zakáže stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom.“ Pripomienka (zásadná) Návrh na úpravu textu: Ustanovenie § 380 ods. 5 navrhujeme presunúť z časti: Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti do časti: Štvrtý diel - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti a legislatívne ho preformulovať nasledovne: „Ak rodič riadne nevykonáva rodičovskú zodpovednosť, zneužíva jej výkon alebo závažným spôsobom zanedbáva výchovu dieťaťa a ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa iným spôsobom, súd môže rozhodnúť o zákaze stretávania rodiča s dieťaťom podľa § 386 alebo § 387.“ Odôvodnenie Rozpor medzi textom zákona a dôvodovou správou Dôvodová správa uvádza, že „stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“. Naproti tomu text § 380 ods. 5 hovorí o „zákaze stretávania sa dieťaťa s rodičom“. Ide o zásadný právny a logický nesúlad - stretávanie je vzájomné právo a povinnosť, preto nemožno jednostranne zakázať „stretávanie sa dieťaťa s rodičom“, bez toho, aby išlo zároveň o zákaz stretávania sa rodiča s dieťaťom. Takto formulované ustanovenie je právne nepresné a vytvára priestor pre nesprávnu aplikačnú prax. Zákaz stretávania je faktickým zásahom do výkonu rodičovskej zodpovednosti Zákaz stretávania nemožno považovať za bežnú „úpravu výkonu rodičovskej zodpovednosti“ podľa § 380, ale za zásah do výkonu rodičovských práv, ktorý má charakter obmedzenia alebo pozbavenia výkonu rodičovskej zodpovednosti podľa § 386 a § 387 občianskeho zákonníka. Preto takéto ustanovenie nepatrí do časti o „úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti“, ale do časti „Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“. Chýba väzba na ustanovenia § 386 a § 387 občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 380 ods. 5 v súčasnom znení umožňuje, aby súd zakázal stretávanie aj bez predchádzajúceho konštatovania zneužívania alebo zanedbávania rodičovskej zodpovednosti, čo je v rozpore s princípom proporcionality zásahu do rodičovských práv a so systematikou zákona. Ak má dôjsť k zákazu stretávania, musí to byť možné len po aplikácii § 386 alebo § 387 občianskeho zákonníka, teda po rozhodnutí o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovskej zodpovednosti. Právna kvalifikácia zákazu stretávania patrí do trestného práva Zákaz stretávania rodiča s dieťaťom má svoj charakter v podstate sankčného opatrenia, ktorým sa rodič zbavuje práva na osobný kontakt so svojím dieťaťom. Takýto zákaz je svojou povahou bližší trestnoprávnemu inštitútu zákazu stretávania podľa Trestného zákona (§ 51 ods. 3 písm. c) a § 51 ods. 4 písm. a)), a nie civilnoprávnej úprave výkonu rodičovských práv. Zaradenie tohto opatrenia do občianskeho zákonníka vedie k neprimeranému rozširovaniu súdnej diskrečnej právomoci a k riziku svojvoľných rozhodnutí. Ústavnoprávne hľadisko Každý zákaz stretávania zasahuje do základného práva dieťaťa aj rodiča na rodinný život podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto musí byť výslovne podmienený preukázaním závažných dôvodov a nemožnosti dosiahnuť účel miernejšími prostriedkami (zásada proporcionality). Systematické a legislatívno-technické hľadisko Ustanovenie o „zákaze stretávania“ logicky a systematicky patrí do štvrtého dielu občianskeho zákonníka - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti, kde sú upravené aj obmedzenie (§ 386) a pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 387). Vloženie zákazu stretávania do § 380 narúša vnútornú logiku zákona a môže viesť k nesprávnej interpretácii, že ide o bežnú formu úpravy stretávania. Záver Navrhované znenie § 380 ods. 5 je právne, systematicky a koncepčne nesprávne. Umožňuje súdu zasiahnuť do výkonu rodičovských práv bez splnenia zákonných podmienok podľa § 386 a § 387 občianskeho zákonníka, čím vytvára priestor pre neprimerané zásahy do základných práv rodiča a dieťaťa. Navrhujeme preto: 1. vypustiť ustanovenie § 380 ods. 5 zo súčasného umiestnenia, 2. presunúť jeho obsah do časti Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti, 3. výslovne podmieniť jeho použitie aplikáciou § 386 alebo § 387 občianskeho zákonníka.
V rámci úpravy záložných práv navrhujeme jednoznačne upraviť registráciu záložného práva k výnosom z cenných papierov. Aj v súvislosti s úpravou § 1830 poukazujeme na osobitnú situáciu – záložné právo vo vzťahu k cenným papierom. Cenný papier predstavuje samostatným predmet právnych vzťahov, avšak s týmto cenným papierom sú spojené osobitné práva, vrátane práv, s ktorými je spojená „majetková“ zložka (napr. v prípade dlhopisov právo na výplatu výnosov a splatenie menovitej hodnoty dlhopisu, právo na výplatu dividendy). Konkrétne práva predstavujú súčasť cenného papiera ako predmetu právnych vzťahov. Centrálny depozitár registruje záložné právo k cenným papierom v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. (o cenných papieroch) (ďalej len „ZOCP“) a Občianskeho zákonníka (§ 151a a nasl.) v registri záložných práv vedenom podľa ZOCP. V zmysle súčasnej úpravy platí, že záložné právo sa vzťahuje aj na výnosy z cenných papierov (§ 51 ods. 3 ZOCP, resp. aj § 151d ods. 2 OZ). Výnosy z cenných papierov predstavujú právo vlastníka cenného papiera na výplatu (najmä menovitej hodnoty, úrokov, dividend) – teda pohľadávku, ktorá existuje už v čase nadobudnutia cenných papierov, vzniká spoločne so vznikom cenného papiera. V čase realizácie výplaty výnosov je dané právo (pohľadávka) premenené na majetkovú hodnotu vo forme vyplácaných finančných prostriedkov (spravidla na účet v banke). Výnosy teda existujú ako pohľadávka vlastníka vo vzťahu k emitentovi (pre splatením) alebo ako majetková hodnota na účte v banke (po splatení). Právna úprava v § 51 ods. 3 ZOCP uvádza, že záložné právo sa vzťahuje aj na „výnosy“. Z formulácie však nie je jednoznačné, či ide o právo na výplatu výnosov (ako pohľadávku) alebo až o skutočne vyplatené výnosy (peňažné prostriedky). Rovnako v tomto ustanovení nie je riešený samotný vznik/zánik záložného práva k výnosom. Z právnej úpravy nám vyplýva, že cenné papiere a výnosy z cenných papierov je potrené v súvislosti so záložným právom posudzovať do určitej miery oddelene, keďže: register záložných práv CDCP podľa ZOCP obsahuje výlučne údaje o záložnom práve k cenným papierom registrácia vzniku záložného práva je odlišná pre cenné papiere, práva, majetkové hodnoty a pod. (v rôznych registroch) (§ 151e súčasného Občianskeho zákonníka ale aj v zmysle novej navrhovanej úpravy) výnosy z cenných papierov sú predmetom právnych vzťahov aj po zániku cenných papierov (Napr. v prípade dlhopisov po splatení cenný papier zaniká, je vymazaný z evidencie CDCP, a teda zaniká aj súvisiace záložné právo. Na druhej strane vyplatené výnosy sú spôsobilé naďalej zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa) CDCP sa zaoberal aj súčasnou praxou, kedy zistil, že existuje prístup, kedy záložné právo k výnosom dotknuté osoby (záložný veriteľ, dlžník) samostatne zaregistrovali v Notárskom registri záložných práv (ako záložné právo k pohľadávke) – najmä v prípade zmluvných záložných práv (nemusí to však byť pravidlo pri všetkých zmluvných záložných právach). Zároveň existuje prístup, kedy vzniklo záložné právo k cennými papierom (v registri CDCP), pričom záložné právo k výnosom nebolo samostatne registrované v Notárskom registri záložných práv (a to aj napriek tomu, že záložné právo sa vzťahovalo na výnosy – podľa znenia rozhodnutia súdu, colného úradu, vychádzajúc z § 51 ods. 3 ZOCP). V kontexte vyššie uvedeného teda navrhujeme jednoznačne vymedziť akým spôsobom sa má registrovať záložné právo k výnosom, ktoré sa zriaďuje spoločne so záložným právom k cenným papierom ako takým (t.j. či je potrebné registrovať aj osobitne záložné právo na takúto pohľadávku v Notárskom registri záložných práv alebo postačuje registrácie záložného práva k cenným papierom ako takým v CDCP). Uvedené má dopad na právnu istotu pri výplate výnosov a prípadnom uplatňovaní práv zo strany záložných veriteľov, ktorý by mohol byť oprávnenou osobou pri distribúcií peňažných prostriedkov – t.j. komu je emitent oprávnený poskytnúť peňažné plnenie/splniť povinnosť (pohľadávku) vyplatiť výnosy. Ak je potrebné takéto záložné právo registrovať v Notárskom registri záložných práv, zápis v tomto registri by bol pri uplatnení práv veriteľa rozhodujúci.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.