Nový Občiansky zákonník
Ak je peňažnou zábezpekou zabezpečený peňažný dlh, započíta sa tento dlh ku dňu svojej splatnosti do výšky peňažnej zábezpeky. V rozsahu započítania sa dlh považuje za splnený.
Peňažnú zábezpeku, ktorá nebola započítaná podľa odseku 1, môže veriteľ použiť na uspokojenie svojich práv z nesplnenia zabezpečeného dlhu (§ 519), ak za nesplnenie zodpovedá dlžník.
Prepojenia na staršie predpisy · 15
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.
Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.
Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú záložný pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma.
Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou. Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby odovzdania týchto dokladov. Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť. Oddiel 5 Nebezpečenstvo škody na tovare
Na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi má zasielateľ zádržné právo k zásielke, dokiaľ je zásielka u zasielateľa.
Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.
Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu, ak nejde o cenný papier, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v odseku 8 vzniká uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje. Takto vzniknuté záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať v registri záložných práv; to sa nevzťahuje na zriadenie zmluvného záložného práva k pohľadávke z úveru.
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne záložné práva vznikom najstaršie, ak ďalej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne na zálohu viac záložných práv a niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných práv, záložné práva registrované v registri záložných práv sa uspokoja prednostne podľa poradia ich registrácie pred ostatnými záložnými právami.
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená alebo ak nastane iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom ustanoveným zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2 sa nepoužijú.
Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie proti zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ je oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v mene záložcu a na svoj účet. Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči nadobúdateľovi nepôsobí.
Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu, ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie poradia záložného práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku alebo registrácie záložného práva. Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ môže namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti zabezpečenej pohľadávke alebo rovnocenný záloh použiť na jej vyrovnanie.
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorili tieto osoby:
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná rozvojová banka a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
iná osoba, ako je uvedená v písmenách a) až f), ak sú splnené tieto podmienky:
druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) a f),
záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávku z obchodov, ktorých vysporiadanie môže byť predmetom zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát podľa osobitného predpisu.3faa)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov poskytnutých spotrebiteľovi podľa osobitného zákona, to neplatí, ak účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa odseku 8 písm. b).
Vecné bremená
Skladovateľ má na zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvy o skladovaní zádržné právo na skladovaných veciach, dokiaľ sa u neho nachádzajú. Diel IX Zmluva o dielo Oddiel 1 Základné ustanovenia
Pripomienky z MPK
86 pripomienok · § 387 · zoradené od najkonkrétnejších
Text pripomienkovaného ustanovenia: „Dôvodová správa B. Osobitná časť K § 382 – Zmena pomerov Ustanovenie upravuje klauzulu rebus sic stantibus, ktorá umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom v prípade, ak sa zmenia pomery. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu rovnako v prípade, ak niektorý rodič opakovane bráni druhému rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa, vrátane stretávania sa s dieťaťom.“ Návrh na úpravu: Navrhujeme preformulovať dôvodovú správu nasledovne: „Ustanovenie § 382 sleduje zachovanie princípu spoločnej rodičovskej zodpovednosti aj po rozvode rodičov. Súd môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave osobnej starostlivosti a stretávania s dieťaťom vtedy, ak zmena pomerov odôvodňuje zásah do doterajšieho usporiadania práv a povinností oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Od roku 2005 deti po rozvode manželstva zostávajú v spoločnej výchove oboch rodičov, pričom súd rozhoduje len o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Ak jeden rodič opakovane bráni druhému rodičovi v účasti na výchove dieťaťa, súd môže zasiahnuť z úradnej povinnosti, pričom takýto zásah má smerovať k obnoveniu spoločného výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie k jej obmedzeniu. Cieľom úpravy je zabezpečiť zachovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj predchádzať jednostrannému oslabovaniu rodičovských práv jedného z rodičov.“ Odôvodnenie: 1. Zmena spoločenských pomerov od roku 2005: Od novely zákona o rodine účinnej od roku 2005 je právnym štandardom spoločná rodičovská zodpovednosť oboch rodičov po rozvode (Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.). Súd rozhoduje len o forme osobnej starostlivosti (súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov), nie o výkone rodičovských práv ako takých. Dôvodová správa však naďalej implicitne predpokladá model „rodiča, ktorému je dieťa odňaté z jeho osobnej starostlivosti bez použitia § 383 až 389 Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“ a „stretávajúceho rodiča“, čo je prekonané a neodráža súčasnú prax ani legislatívnu filozofiu novej úpravy rodičovskej zodpovednosti (§ 858 Zákon č. 89/2012 Sb. „§ 858 (1) Rodičovská odpovědnost zahrnuje povinnosti a práva rodičů, která spočívají v a) péči o dítě, zahrnující zejména péči o jeho zdraví a péči o jeho tělesný, citový, rozumový a mravní vývoj bez tělesného trestání, duševního strádání a jiných ponižujících opatření, b) ochraně dítěte, c) udržování styku s dítětem, zahrnujícího osobní styk, nepřímý styk uskutečňovaný prostředky komunikace na dálku, vzájemné poskytování všech podstatných informací o dítěti mezi rodiči a poskytování všech podstatných informací o rodičích dítěti, d) zajišťování výchovy a vzdělání dítěte, e) určení místa bydliště dítěte, f) zastupování dítěte a g) spravování jmění dítěte. (2) Rodičovská odpovědnost vzniká narozením dítěte a zaniká, jakmile dítě nabude plné svéprávnosti. (3) Trvání a rozsah rodičovské odpovědnosti může změnit jen soud.“. 2. Zásah súdu bez návrhu musí rešpektovať zásadu rovnosti rodičov: Ak dôvodová správa umožňuje súdu zmeniť úpravu stretávania bez návrhu, musí zároveň výslovne uviesť, že cieľom takého zásahu nie je obmedzenie rodiča, ale ochrana práv dieťaťa a zachovanie rovnováhy vo výkone rodičovskej zodpovednosti oboch rodičov. 3. Ochrana ústavných práv: Doterajšia formulácia dôvodovej správy môže viesť k nesprávnemu výkladu, podľa ktorého je možné obmedziť jedného rodiča bez primeraného dôvodu, čím by došlo k porušeniu čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR (rovnosť rodičov pri výchove detí) a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na rodinný život). 4. Súlad s navrhovanou koncepciou § 907 OZ („§ 907 (1) Dohodnou-li se na tom rodiče, soud rozhodne, že dítě zůstává v péči obou rodičů, aniž by určoval rozsah péče o dítě každého z nich. (2) Nerozhodne-li soud podle odstavce 1, určí rozsah péče o dítě každého z rodičů, a to s uvážením zájmu dítěte. (3) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud určit podmínky péče rodiče o dítě, zejména místo, kde smí či nesmí rodič o dítě pečovat, nebo osoby, které smějí, popřípadě nesmějí být při péči přítomny. (4) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud upravit nepřímý styk rodiče s dítětem nebo právo rodiče na informace o dítěti po dobu, po kterou o dítě pečuje druhý rodič, popřípadě určit i podmínky tohoto styku.“): § 907 Zákona č. 89/2012 Sb. predpokladá, že dieťa po rozvode zostáva v péči oboch rodičov, a ak nie, súd určí len rozsah starostlivosti každého rodiča. Dôvodová správa k § 382 by preto mala byť zosúladená s touto filozofiou a zdôrazňovať princíp spoločnej výchovy dieťaťa aj starostlivosti o dieťaťa oboma rodičmi aj po rozvode. Záver: Dôvodová správa k § 382 by mala byť prepracovaná tak, aby: 1. reflektovala právny stav po roku 2005, 2. bola v súlade s navrhovaným § 907 OZ Zákona č. 89/2012 Sb., 3. zdôrazňovala ústavne garantovanú rovnosť rodičov, 4. vylučovala výklad vedúci k de facto obmedzeniu výkonu rodičovskej zodpovednosti bez preukázanej zmeny pomerov alebo závažného dôvodu.
Zásadná pripomienka K návrhu textu osobitnej časti dôvodovej správy k § 380 návrhu Občianskeho zákonníka (Tretia časť – Rodinné právo, Úprava stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom). Znenie dôvodovej správy: „Stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom.“ Návrh na úpravu textu dôvodovej správy: Navrhujeme vypustiť časť textu „alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“ a preformulovať ustanovenie takto: „Stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom, ak je to nevyhnutné na ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, v súlade s ustanoveniami § 386 a § 387 Občianskeho zákonníka.“ Zároveň navrhujeme premiestniť úpravu zákazu stretávania sa z § 380 (Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti, Úprava stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom) do Štvrtého dielu - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti (Obmedzenie alebo pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti). Odôvodnenie: 1. Nesúlad medzi textom zákona a dôvodovou správou Dôvodová správa hovorí o „zákaze stretávania sa rodičov s dieťaťom“, zatiaľ čo samotné znenie § 380 ods. 5 uvádza, že „ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa obmedzením stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom a ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd zakáže stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom.“ Ide o významový rozdiel: zákaz stretávania rodičov s dieťaťom a zákaz stretávania dieťaťa s rodičom nie sú právne synonymné a majú odlišné právne dôsledky. V praxi to môže viesť k nesprávnemu výkladu a porušeniu zásady proporcionality zásahu do rodičovských práv. 2. Zákaz stretávania ako zásah do rodičovskej zodpovednosti Zákaz stretávania predstavuje najzávažnejší zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a svojou povahou je obmedzením alebo pozbavením výkonu rodičovskej zodpovednosti. Preto nemá mať miesto v § 380, ktorý upravuje len miernejšie formy úpravy kontaktu, ale patrí do štvrtého dielu, kde sú systematicky upravené zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 386 - Obmedzenie výkonu rodičovskej zodpovednosti, § 387 - Pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti). 3. Potrebná väzba na § 386 a § 387 Občianskeho zákonníka Zákaz stretávania nemožno aplikovať samostatne a musí byť podmienený rozhodnutím podľa § 386 alebo § 387 Občianskeho zákonníka, inak by išlo o svojvoľný a protiústavný zásah do rodičovských práv. Preto má byť v dôvodovej správe výslovne uvedené, že zákaz stretávania nesmie byť aplikovaný bez súčasného použitia týchto ustanovení. 4. Systémové a materiálne dôvody Uvedenie zákazu stretávania v § 380 narúša systematiku Občianskeho zákonníka, keďže táto časť sa týka úpravy bežného výkonu rodičovských práv, nie ich obmedzenia alebo odňatia. Zákaz stretávania sa má posudzovať ako mimoriadny a sankčný prostriedok, ktorý v demokratickom právnom štáte patrí skôr do Trestného zákona alebo osobitného verejnoprávneho predpisu, nie do civilnoprávnej úpravy výkonu rodičovskej zodpovednosti. 5. Ústavné a medzinárodnoprávne hľadisko Zákaz stretávania znamená faktické odňatie práva dieťaťa a rodiča na vzájomný kontakt, čím dochádza k zásahu do práva na rodinný život podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takýto zásah musí byť výnimočný, riadne odôvodnený a proporčný, a preto nemôže byť súčasťou bežnej úpravy stretávania. Záver: Navrhované znenie dôvodovej správy v časti k § 380 je nepresné, nesystémové a v rozpore so štruktúrou aj účelom návrhu Občianskeho zákonníka. Navrhujeme preto: 1. vypustiť pojem „zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“ z dôvodovej správy, 2. doplniť väzbu na § 386 a § 387 Občianskeho zákonníka, 3. a systematicky presunúť zákaz stretávania do časti „Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“.
Zásadná pripomienka k návrhu § 379 ods. 5 Občianskeho zákonníka Navrhujeme upraviť znenie § 379 ods. 5 nasledovne: „Súd pri rozhodovaní o odňatí maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti jedného z rodičov podľa § 387 dbá na to, že právo rodiča na úplné informovanie sa o maloletom dieťati je neodňateľné. Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa odňaté z osobnej starostlivosti, má neodňateľné právo na úplné informovanie sa o maloletom dieťati, a toto právo nemôže byť obmedzené ani rozhodnutím súdu.“ Odôvodnenie: 1. Nedostatky pôvodného návrhu: Navrhovaný text redukuje právo rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, na obmedzené a potenciálne súdom obmedziteľné „právo na informovanie sa“. Takéto riešenie je v rozpore s podstatou rodičovskej zodpovednosti, ktorá prináleží obidvom rodičom rovnako, pokiaľ neboli súdom pozbavení jej výkonu podľa § 387 (pozbavenie rodičovských práv a povinností). 2. Neodňateľnosť práva na informácie: Právo rodiča byť úplne informovaný o zdravotnom stave, vzdelávaní a celkovom vývine dieťaťa vyplýva priamo z rodičovskej zodpovednosti. Toto právo nemôže byť odňaté ani obmedzené bez formálneho rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv a povinností. Súčasná formulácia by mohla viesť k nesprávnemu výkladu, že súd môže takéto právo obmedziť aj bez naplnenia dôvodov uvedených v § 387. 3. Medzinárodný rámec a ústavná ochrana: • Listina základných práv a slobôd (čl. 32 ods. 4) garantuje rodičom právo starať sa o deti a vychovávať ich, čo implicitne zahŕňa aj právo na úplné informácie. • Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 a 27) vyžaduje, aby obaja rodičia spoločne niesli zodpovednosť za vývoj dieťaťa, čo je bez prístupu k informáciám nemožné. • Podľa článku 1:6 ods. 1 Princípov európskeho rodinného práva sú napríklad dôsledky, o ktorých by sa rodičia mali dohodnúť, ich rodičovská zodpovednosť, ak je to potrebné, vrátane bydliska a dohody o stretávaní sa s deťmi, výživné na dieťa, ak je to potrebné. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. (The consequences upon which the spouses should have reached an agreement are: their parental responsibility, where necessary, including the residence of and the contact arrangements for the children, child maintenance, where necessary. Such an agreement should be in writing.) Pinciples of European Family Law (3:10) zdôrazňujú, že rodičovská zodpovednosť nemá byť dotknutá rozvodom alebo rozlukou rodičov. Commission on European Family Law. Principles of European Family Law Regarding Divorce and Maintenance Between Former Spouses. Dostupné na: https://ceflonline.net/wp-content/uploads/Principles-PR-English.pdf http://ceflonline.net/wp-content/uploads/Principles-English.pdf : „Parental responsibilities should neither be affected by the dissolution or annulment of the marriage or other formal relationship nor by the legal or factual separation between the parents.“. 4. Judikatúra a odborná literatúra: Ako upozorňuje odborná literatúra (PTÁČEK, Lubomír. Komentář k § 858. in MELZER, Filip, Petr TÉGL a kol.: Občanský zákoník – velký komentář. Svazek IV. § 655 – 975. Praha: Leges, 2016, s. 1314-1324. ISBN: 978-80-7502-004-8, rozlišovanie „rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti“ a „druhého rodiča“ vedie k umelému znižovaniu práv jedného rodiča, hoci obsah jeho rodičovskej zodpovednosti zostáva rovnaký. Ústavný súd (napr. nález sp. zn. I. ÚS 2482/13) zdôrazňuje, že záujmom dieťaťa je starostlivosť obidvoch rodičov, čo predpokladá aj plnú informovanosť obidvoch rodičov. Záver: Navrhovaná úprava zabezpečí, že rodičovské právo na informovanie o dieťati bude rešpektované ako neodňateľná súčasť rodičovskej zodpovednosti, ktorá môže byť obmedzená len v prípadoch pozbavenia výkonu rodičovských práv podľa § 387. Zabránime tak praxi, ktorá umelo odlišuje „starajúceho“ a „druhého“ rodiča, a ochránime rovnosť rodičov aj najlepší záujem dieťaťa. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.