Nový Občiansky zákonník
Dlžník môže poskytnúť veriteľovi na zabezpečenie svojho záväzku peňažnú zábezpeku.
Prepojenia na staršie predpisy · 13
Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.
V prípadoch uvedených v odseku 1 môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia a po uplynutí tejto lehoty môže od zmluvy odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty môže strana od zmluvy odstúpiť, ak na majetok druhej strany je vyhlásený konkurz.
Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas.
Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou. Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby odovzdania týchto dokladov. Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť. Oddiel 5 Nebezpečenstvo škody na tovare
Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
Na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.
Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.
Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.
Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.
Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že
obchodné tajomstvo existuje,
ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a
obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na
hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,
konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,
spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,
oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,
verejný záujem a
ochranu práv.
Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.
Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom nakladať, ak tento zákon neustanovuje inak.
S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov, adresu sídla a pridelené identifikačné číslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená, ak tento zákon neustanovuje inak. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v určených prípadoch oprávnený nakladať každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.
S vkladom na vkladnej knižke na meno alebo s jeho časťou, ku ktorému bolo zriadené záložné právo, je oprávnený nakladať aj záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo zriadené záložné právo, a to po predložení písomnej zmluvy o zriadení záložného práva na vklad na vkladnej knižke na meno alebo na jeho časť uzatvorenej medzi vkladateľom ako záložcom a záložným veriteľom banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorá vkladnú knižku na meno vystavila.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona,3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len „registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 386 · zoradené od najkonkrétnejších
Text pripomienkovaného ustanovenia: „Dôvodová správa B. Osobitná časť K § 382 – Zmena pomerov Ustanovenie upravuje klauzulu rebus sic stantibus, ktorá umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom v prípade, ak sa zmenia pomery. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu rovnako v prípade, ak niektorý rodič opakovane bráni druhému rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa, vrátane stretávania sa s dieťaťom.“ Návrh na úpravu: Navrhujeme preformulovať dôvodovú správu nasledovne: „Ustanovenie § 382 sleduje zachovanie princípu spoločnej rodičovskej zodpovednosti aj po rozvode rodičov. Súd môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave osobnej starostlivosti a stretávania s dieťaťom vtedy, ak zmena pomerov odôvodňuje zásah do doterajšieho usporiadania práv a povinností oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Od roku 2005 deti po rozvode manželstva zostávajú v spoločnej výchove oboch rodičov, pričom súd rozhoduje len o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Ak jeden rodič opakovane bráni druhému rodičovi v účasti na výchove dieťaťa, súd môže zasiahnuť z úradnej povinnosti, pričom takýto zásah má smerovať k obnoveniu spoločného výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie k jej obmedzeniu. Cieľom úpravy je zabezpečiť zachovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj predchádzať jednostrannému oslabovaniu rodičovských práv jedného z rodičov.“ Odôvodnenie: 1. Zmena spoločenských pomerov od roku 2005: Od novely zákona o rodine účinnej od roku 2005 je právnym štandardom spoločná rodičovská zodpovednosť oboch rodičov po rozvode (Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.). Súd rozhoduje len o forme osobnej starostlivosti (súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov), nie o výkone rodičovských práv ako takých. Dôvodová správa však naďalej implicitne predpokladá model „rodiča, ktorému je dieťa odňaté z jeho osobnej starostlivosti bez použitia § 383 až 389 Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“ a „stretávajúceho rodiča“, čo je prekonané a neodráža súčasnú prax ani legislatívnu filozofiu novej úpravy rodičovskej zodpovednosti (§ 858 Zákon č. 89/2012 Sb. „§ 858 (1) Rodičovská odpovědnost zahrnuje povinnosti a práva rodičů, která spočívají v a) péči o dítě, zahrnující zejména péči o jeho zdraví a péči o jeho tělesný, citový, rozumový a mravní vývoj bez tělesného trestání, duševního strádání a jiných ponižujících opatření, b) ochraně dítěte, c) udržování styku s dítětem, zahrnujícího osobní styk, nepřímý styk uskutečňovaný prostředky komunikace na dálku, vzájemné poskytování všech podstatných informací o dítěti mezi rodiči a poskytování všech podstatných informací o rodičích dítěti, d) zajišťování výchovy a vzdělání dítěte, e) určení místa bydliště dítěte, f) zastupování dítěte a g) spravování jmění dítěte. (2) Rodičovská odpovědnost vzniká narozením dítěte a zaniká, jakmile dítě nabude plné svéprávnosti. (3) Trvání a rozsah rodičovské odpovědnosti může změnit jen soud.“. 2. Zásah súdu bez návrhu musí rešpektovať zásadu rovnosti rodičov: Ak dôvodová správa umožňuje súdu zmeniť úpravu stretávania bez návrhu, musí zároveň výslovne uviesť, že cieľom takého zásahu nie je obmedzenie rodiča, ale ochrana práv dieťaťa a zachovanie rovnováhy vo výkone rodičovskej zodpovednosti oboch rodičov. 3. Ochrana ústavných práv: Doterajšia formulácia dôvodovej správy môže viesť k nesprávnemu výkladu, podľa ktorého je možné obmedziť jedného rodiča bez primeraného dôvodu, čím by došlo k porušeniu čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR (rovnosť rodičov pri výchove detí) a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na rodinný život). 4. Súlad s navrhovanou koncepciou § 907 OZ („§ 907 (1) Dohodnou-li se na tom rodiče, soud rozhodne, že dítě zůstává v péči obou rodičů, aniž by určoval rozsah péče o dítě každého z nich. (2) Nerozhodne-li soud podle odstavce 1, určí rozsah péče o dítě každého z rodičů, a to s uvážením zájmu dítěte. (3) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud určit podmínky péče rodiče o dítě, zejména místo, kde smí či nesmí rodič o dítě pečovat, nebo osoby, které smějí, popřípadě nesmějí být při péči přítomny. (4) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud upravit nepřímý styk rodiče s dítětem nebo právo rodiče na informace o dítěti po dobu, po kterou o dítě pečuje druhý rodič, popřípadě určit i podmínky tohoto styku.“): § 907 Zákona č. 89/2012 Sb. predpokladá, že dieťa po rozvode zostáva v péči oboch rodičov, a ak nie, súd určí len rozsah starostlivosti každého rodiča. Dôvodová správa k § 382 by preto mala byť zosúladená s touto filozofiou a zdôrazňovať princíp spoločnej výchovy dieťaťa aj starostlivosti o dieťaťa oboma rodičmi aj po rozvode. Záver: Dôvodová správa k § 382 by mala byť prepracovaná tak, aby: 1. reflektovala právny stav po roku 2005, 2. bola v súlade s navrhovaným § 907 OZ Zákona č. 89/2012 Sb., 3. zdôrazňovala ústavne garantovanú rovnosť rodičov, 4. vylučovala výklad vedúci k de facto obmedzeniu výkonu rodičovskej zodpovednosti bez preukázanej zmeny pomerov alebo závažného dôvodu.
Zásadná pripomienka K návrhu textu osobitnej časti dôvodovej správy k § 380 návrhu Občianskeho zákonníka (Tretia časť – Rodinné právo, Úprava stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom). Znenie dôvodovej správy: „Stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom.“ Návrh na úpravu textu dôvodovej správy: Navrhujeme vypustiť časť textu „alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“ a preformulovať ustanovenie takto: „Stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom, ak je to nevyhnutné na ochranu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, v súlade s ustanoveniami § 386 a § 387 Občianskeho zákonníka.“ Zároveň navrhujeme premiestniť úpravu zákazu stretávania sa z § 380 (Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti, Úprava stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom) do Štvrtého dielu - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti (Obmedzenie alebo pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti). Odôvodnenie: 1. Nesúlad medzi textom zákona a dôvodovou správou Dôvodová správa hovorí o „zákaze stretávania sa rodičov s dieťaťom“, zatiaľ čo samotné znenie § 380 ods. 5 uvádza, že „ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa obmedzením stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom a ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd zakáže stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom.“ Ide o významový rozdiel: zákaz stretávania rodičov s dieťaťom a zákaz stretávania dieťaťa s rodičom nie sú právne synonymné a majú odlišné právne dôsledky. V praxi to môže viesť k nesprávnemu výkladu a porušeniu zásady proporcionality zásahu do rodičovských práv. 2. Zákaz stretávania ako zásah do rodičovskej zodpovednosti Zákaz stretávania predstavuje najzávažnejší zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a svojou povahou je obmedzením alebo pozbavením výkonu rodičovskej zodpovednosti. Preto nemá mať miesto v § 380, ktorý upravuje len miernejšie formy úpravy kontaktu, ale patrí do štvrtého dielu, kde sú systematicky upravené zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 386 - Obmedzenie výkonu rodičovskej zodpovednosti, § 387 - Pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti). 3. Potrebná väzba na § 386 a § 387 Občianskeho zákonníka Zákaz stretávania nemožno aplikovať samostatne a musí byť podmienený rozhodnutím podľa § 386 alebo § 387 Občianskeho zákonníka, inak by išlo o svojvoľný a protiústavný zásah do rodičovských práv. Preto má byť v dôvodovej správe výslovne uvedené, že zákaz stretávania nesmie byť aplikovaný bez súčasného použitia týchto ustanovení. 4. Systémové a materiálne dôvody Uvedenie zákazu stretávania v § 380 narúša systematiku Občianskeho zákonníka, keďže táto časť sa týka úpravy bežného výkonu rodičovských práv, nie ich obmedzenia alebo odňatia. Zákaz stretávania sa má posudzovať ako mimoriadny a sankčný prostriedok, ktorý v demokratickom právnom štáte patrí skôr do Trestného zákona alebo osobitného verejnoprávneho predpisu, nie do civilnoprávnej úpravy výkonu rodičovskej zodpovednosti. 5. Ústavné a medzinárodnoprávne hľadisko Zákaz stretávania znamená faktické odňatie práva dieťaťa a rodiča na vzájomný kontakt, čím dochádza k zásahu do práva na rodinný život podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takýto zásah musí byť výnimočný, riadne odôvodnený a proporčný, a preto nemôže byť súčasťou bežnej úpravy stretávania. Záver: Navrhované znenie dôvodovej správy v časti k § 380 je nepresné, nesystémové a v rozpore so štruktúrou aj účelom návrhu Občianskeho zákonníka. Navrhujeme preto: 1. vypustiť pojem „zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“ z dôvodovej správy, 2. doplniť väzbu na § 386 a § 387 Občianskeho zákonníka, 3. a systematicky presunúť zákaz stretávania do časti „Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“.
Zásadná pripomienka k návrhu § 380 ods. 5 Občianskeho zákonníka TRETIA ČASŤ - RODINNÉ PRÁVO TRETIA HLAVA - VZŤAHY MEDZI RODIČMI, DEŤMI A OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti) Znenie návrhu § 380 ods. 5 „Ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa obmedzením stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom a ak je to potrebné v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, súd zakáže stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom.“ Pripomienka (zásadná) Návrh na úpravu textu: Ustanovenie § 380 ods. 5 navrhujeme presunúť z časti: Tretí diel - Úprava výkonu rodičovskej zodpovednosti do časti: Štvrtý diel - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti a legislatívne ho preformulovať nasledovne: „Ak rodič riadne nevykonáva rodičovskú zodpovednosť, zneužíva jej výkon alebo závažným spôsobom zanedbáva výchovu dieťaťa a ak nie je možné zabezpečiť najlepší záujem maloletého dieťaťa iným spôsobom, súd môže rozhodnúť o zákaze stretávania rodiča s dieťaťom podľa § 386 alebo § 387.“ Odôvodnenie Rozpor medzi textom zákona a dôvodovou správou Dôvodová správa uvádza, že „stanovujú sa pravidlá pre obmedzenie alebo zákaz stretávania sa rodičov s dieťaťom“. Naproti tomu text § 380 ods. 5 hovorí o „zákaze stretávania sa dieťaťa s rodičom“. Ide o zásadný právny a logický nesúlad - stretávanie je vzájomné právo a povinnosť, preto nemožno jednostranne zakázať „stretávanie sa dieťaťa s rodičom“, bez toho, aby išlo zároveň o zákaz stretávania sa rodiča s dieťaťom. Takto formulované ustanovenie je právne nepresné a vytvára priestor pre nesprávnu aplikačnú prax. Zákaz stretávania je faktickým zásahom do výkonu rodičovskej zodpovednosti Zákaz stretávania nemožno považovať za bežnú „úpravu výkonu rodičovskej zodpovednosti“ podľa § 380, ale za zásah do výkonu rodičovských práv, ktorý má charakter obmedzenia alebo pozbavenia výkonu rodičovskej zodpovednosti podľa § 386 a § 387 občianskeho zákonníka. Preto takéto ustanovenie nepatrí do časti o „úprave výkonu rodičovskej zodpovednosti“, ale do časti „Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“. Chýba väzba na ustanovenia § 386 a § 387 občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 380 ods. 5 v súčasnom znení umožňuje, aby súd zakázal stretávanie aj bez predchádzajúceho konštatovania zneužívania alebo zanedbávania rodičovskej zodpovednosti, čo je v rozpore s princípom proporcionality zásahu do rodičovských práv a so systematikou zákona. Ak má dôjsť k zákazu stretávania, musí to byť možné len po aplikácii § 386 alebo § 387 občianskeho zákonníka, teda po rozhodnutí o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovskej zodpovednosti. Právna kvalifikácia zákazu stretávania patrí do trestného práva Zákaz stretávania rodiča s dieťaťom má svoj charakter v podstate sankčného opatrenia, ktorým sa rodič zbavuje práva na osobný kontakt so svojím dieťaťom. Takýto zákaz je svojou povahou bližší trestnoprávnemu inštitútu zákazu stretávania podľa Trestného zákona (§ 51 ods. 3 písm. c) a § 51 ods. 4 písm. a)), a nie civilnoprávnej úprave výkonu rodičovských práv. Zaradenie tohto opatrenia do občianskeho zákonníka vedie k neprimeranému rozširovaniu súdnej diskrečnej právomoci a k riziku svojvoľných rozhodnutí. Ústavnoprávne hľadisko Každý zákaz stretávania zasahuje do základného práva dieťaťa aj rodiča na rodinný život podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto musí byť výslovne podmienený preukázaním závažných dôvodov a nemožnosti dosiahnuť účel miernejšími prostriedkami (zásada proporcionality). Systematické a legislatívno-technické hľadisko Ustanovenie o „zákaze stretávania“ logicky a systematicky patrí do štvrtého dielu občianskeho zákonníka - Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti, kde sú upravené aj obmedzenie (§ 386) a pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti (§ 387). Vloženie zákazu stretávania do § 380 narúša vnútornú logiku zákona a môže viesť k nesprávnej interpretácii, že ide o bežnú formu úpravy stretávania. Záver Navrhované znenie § 380 ods. 5 je právne, systematicky a koncepčne nesprávne. Umožňuje súdu zasiahnuť do výkonu rodičovských práv bez splnenia zákonných podmienok podľa § 386 a § 387 občianskeho zákonníka, čím vytvára priestor pre neprimerané zásahy do základných práv rodiča a dieťaťa. Navrhujeme preto: 1. vypustiť ustanovenie § 380 ods. 5 zo súčasného umiestnenia, 2. presunúť jeho obsah do časti Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti, 3. výslovne podmieniť jeho použitie aplikáciou § 386 alebo § 387 občianskeho zákonníka.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.