Nový Občiansky zákonník
Povinnosť dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo poskytnutím ručenia spôsobilým ručiteľom.
Prepojenia na staršie predpisy · 24
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny.
Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.
Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.
Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.
Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.
Vklady v peňažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky.
Ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.
Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.
Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.
Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v záručnej listine. Banka môže voči veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.
Na bankovú záruku nemá účinok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.
Ak bolo dohodnuté zabezpečenie záväzku zaplatiť kúpnu cenu, je kupujúci povinný v dohodnutej dobe, inak včas pred dobou dojednanou na dodanie tovaru, odovzdať predávajúcemu doklady preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou. Ak kupujúci nesplní túto povinnosť, môže predávajúci odoprieť dodanie tovaru do doby odovzdania týchto dokladov. Ak kupujúci nezabezpečí zaplatenie kúpnej ceny v dodatočne primeranej lehote určenej predávajúcim, môže predávajúci od zmluvy odstúpiť. Oddiel 5 Nebezpečenstvo škody na tovare
Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet, ktorý im zamestnávateľ zveril podľa odseku 1, pre prípad straty a zničenia, a okruh zamestnancov, ktorým poistí predmet zverený podľa odseku 1 pre prípad straty a zničenia.
Rozsah a spôsob náhrady škody
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
Ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne alebo dostatočne zabezpečí plnenie druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.
V prípadoch uvedených v odseku 1 môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia a po uplynutí tejto lehoty môže od zmluvy odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty môže strana od zmluvy odstúpiť, ak na majetok druhej strany je vyhlásený konkurz.
Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprieť plnenie alebo odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že záväzok druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas.
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi. Diel VII Zánik záväzku jeho splnením Oddiel 1 Spôsob plnenia
Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.
Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.
Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že
obchodné tajomstvo existuje,
ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a
obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na
hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,
konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,
spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,
oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,
verejný záujem a
ochranu práv.
Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.
Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
štátny orgán,
obec,
vyšší územný celok,
právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 383 · zoradené od najkonkrétnejších
§ 383 ods. 2 Občianskeho zákonníka (TRETIA ČASŤ – Rodinné právo, TRETIA HLAVA – Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými, Štvrtý diel – Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti) Zásadná pripomienka k § 383 ods. 2 návrhu Občianskeho zákonníka Znenie návrhu: „Zásahom súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti je aj uloženie výchovného opatrenia podľa osobitného zákona.“ Návrh na úpravu textu: Navrhujeme preformulovať § 383 ods. 2 takto: „Zásahom súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti je aj uloženie výchovného opatrenia podľa tohto zákona; súd zruší alebo zmení uložené výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel alebo ak neplní účel. Pri hodnotení účinnosti výchovného opatrenia súd prihliada na zásadu proporcionality, najlepší záujem maloletého dieťaťa a zásadu minimalizácie zásahov do výkonu rodičovských práv.“ Zároveň navrhujeme vypustiť časť dôvodovej správy, ktorá uvádza, že všetky výchovné opatrenia sa majú presunúť do zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, pretože takýto krok je systémovo, ústavne aj odborne nesprávny. Odôvodnenie: 1. Nesúlad s účelom občianskoprávnej úpravy a s koncepciou rodičovskej zodpovednosti Od roku 2005 (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine) zostávajú deti aj po rozvode manželstva vo výchove oboch rodičov; súd rozhoduje výlučne o osobnej starostlivosti, nie o výchove. Výchovné opatrenia preto predstavujú civilnoprávny korektívny zásah do výkonu rodičovských práv, nie opatrenie sociálnej kurately. Ich presun do zákona o sociálnoprávnej ochrane by spôsobil nežiaduci posun právnej povahy – od súdneho výkonu rodičovskej zodpovednosti k správnej ingerencii štátu. 2. Rozpor s ústavným rámcom a princípom súdnej ochrany Podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd: „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Výchovné opatrenie je obmedzením rodičovského výkonu práv, a preto o ňom musí rozhodovať súd. Prenesenie tejto právomoci na orgán sociálnoprávnej ochrany by znamenalo neprípustnú delegáciu súdnej kompetencie na správny orgán, v rozpore s čl. 46 a 142 Ústavy SR. 3. Terminologický a aplikačný nesúlad medzi zákonmi Zákon o rodine (§ 37 ods. 8) používa formuláciu „ak splnilo svoj účel“, zatiaľ čo zákon č. 305/2005 Z. z. hovorí o situácii „ak neplní alebo nesplnilo účel“. Ide o dva protikladné pojmy, ktoré však nový návrh Občianskeho zákonníka nereflektuje, čím vytvára potenciál pre rozpornú prax. Jednotná formulácia musí byť súčasťou občianskoprávnej normy, pretože práve súd je zárukou právnej istoty a ochrany práv rodičov aj detí. 4. Systémová a logická väzba na iné ustanovenia Výchovné opatrenia logicky patria do okruhu § 386 (obmedzenie) a § 387 (pozbavenie výkonu rodičovskej zodpovednosti) ako miernejší zásah pred ich aplikáciou. Ich úplné vypustenie z občianskoprávneho rámca naruší graduálny systém zásahov súdu, ktorý doteraz fungoval — od preventívnych opatrení po najzávažnejšie obmedzenia. 5. Ochrana právneho postavenia rodičov Ak by sa výchovné opatrenia riešili výlučne podľa zákona č. 305/2005 Z. z., rodičia by prišli o procesné záruky civilného konania (napr. prístup k odvolaniu, dôkazné štandardy, verejnosť konania). Takýto presun by znížil právnu istotu a vytvoril riziko administratívneho paternalizmu namiesto spravodlivého súdneho posúdenia. Záver: Prenesenie výchovných opatrení výlučne do zákona č. 305/2005 Z. z. je nesystémové, neústavné a v rozpore s historickou praxou od roku 2005. Výchovné opatrenia musia zostať v Občianskom zákonníku ako nástroj súdu na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom ich aplikácia a zrušenie musia byť viazané na súdne rozhodnutie.
Text pripomienkovaného ustanovenia: „Dôvodová správa B. Osobitná časť K § 382 – Zmena pomerov Ustanovenie upravuje klauzulu rebus sic stantibus, ktorá umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom v prípade, ak sa zmenia pomery. Súd tak môže urobiť aj bez návrhu rovnako v prípade, ak niektorý rodič opakovane bráni druhému rodičovi zúčastňovať sa na výchove dieťaťa, vrátane stretávania sa s dieťaťom.“ Návrh na úpravu: Navrhujeme preformulovať dôvodovú správu nasledovne: „Ustanovenie § 382 sleduje zachovanie princípu spoločnej rodičovskej zodpovednosti aj po rozvode rodičov. Súd môže zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovskej zodpovednosti alebo o úprave osobnej starostlivosti a stretávania s dieťaťom vtedy, ak zmena pomerov odôvodňuje zásah do doterajšieho usporiadania práv a povinností oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Od roku 2005 deti po rozvode manželstva zostávajú v spoločnej výchove oboch rodičov, pričom súd rozhoduje len o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Ak jeden rodič opakovane bráni druhému rodičovi v účasti na výchove dieťaťa, súd môže zasiahnuť z úradnej povinnosti, pričom takýto zásah má smerovať k obnoveniu spoločného výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie k jej obmedzeniu. Cieľom úpravy je zabezpečiť zachovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť oboma rodičmi podľa čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj predchádzať jednostrannému oslabovaniu rodičovských práv jedného z rodičov.“ Odôvodnenie: 1. Zmena spoločenských pomerov od roku 2005: Od novely zákona o rodine účinnej od roku 2005 je právnym štandardom spoločná rodičovská zodpovednosť oboch rodičov po rozvode (Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.). Súd rozhoduje len o forme osobnej starostlivosti (súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov), nie o výkone rodičovských práv ako takých. Dôvodová správa však naďalej implicitne predpokladá model „rodiča, ktorému je dieťa odňaté z jeho osobnej starostlivosti bez použitia § 383 až 389 Zásahy súdu do výkonu rodičovskej zodpovednosti“ a „stretávajúceho rodiča“, čo je prekonané a neodráža súčasnú prax ani legislatívnu filozofiu novej úpravy rodičovskej zodpovednosti (§ 858 Zákon č. 89/2012 Sb. „§ 858 (1) Rodičovská odpovědnost zahrnuje povinnosti a práva rodičů, která spočívají v a) péči o dítě, zahrnující zejména péči o jeho zdraví a péči o jeho tělesný, citový, rozumový a mravní vývoj bez tělesného trestání, duševního strádání a jiných ponižujících opatření, b) ochraně dítěte, c) udržování styku s dítětem, zahrnujícího osobní styk, nepřímý styk uskutečňovaný prostředky komunikace na dálku, vzájemné poskytování všech podstatných informací o dítěti mezi rodiči a poskytování všech podstatných informací o rodičích dítěti, d) zajišťování výchovy a vzdělání dítěte, e) určení místa bydliště dítěte, f) zastupování dítěte a g) spravování jmění dítěte. (2) Rodičovská odpovědnost vzniká narozením dítěte a zaniká, jakmile dítě nabude plné svéprávnosti. (3) Trvání a rozsah rodičovské odpovědnosti může změnit jen soud.“. 2. Zásah súdu bez návrhu musí rešpektovať zásadu rovnosti rodičov: Ak dôvodová správa umožňuje súdu zmeniť úpravu stretávania bez návrhu, musí zároveň výslovne uviesť, že cieľom takého zásahu nie je obmedzenie rodiča, ale ochrana práv dieťaťa a zachovanie rovnováhy vo výkone rodičovskej zodpovednosti oboch rodičov. 3. Ochrana ústavných práv: Doterajšia formulácia dôvodovej správy môže viesť k nesprávnemu výkladu, podľa ktorého je možné obmedziť jedného rodiča bez primeraného dôvodu, čím by došlo k porušeniu čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR (rovnosť rodičov pri výchove detí) a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (právo na rodinný život). 4. Súlad s navrhovanou koncepciou § 907 OZ („§ 907 (1) Dohodnou-li se na tom rodiče, soud rozhodne, že dítě zůstává v péči obou rodičů, aniž by určoval rozsah péče o dítě každého z nich. (2) Nerozhodne-li soud podle odstavce 1, určí rozsah péče o dítě každého z rodičů, a to s uvážením zájmu dítěte. (3) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud určit podmínky péče rodiče o dítě, zejména místo, kde smí či nesmí rodič o dítě pečovat, nebo osoby, které smějí, popřípadě nesmějí být při péči přítomny. (4) Je-li to nutné v zájmu dítěte, může soud upravit nepřímý styk rodiče s dítětem nebo právo rodiče na informace o dítěti po dobu, po kterou o dítě pečuje druhý rodič, popřípadě určit i podmínky tohoto styku.“): § 907 Zákona č. 89/2012 Sb. predpokladá, že dieťa po rozvode zostáva v péči oboch rodičov, a ak nie, súd určí len rozsah starostlivosti každého rodiča. Dôvodová správa k § 382 by preto mala byť zosúladená s touto filozofiou a zdôrazňovať princíp spoločnej výchovy dieťaťa aj starostlivosti o dieťaťa oboma rodičmi aj po rozvode. Záver: Dôvodová správa k § 382 by mala byť prepracovaná tak, aby: 1. reflektovala právny stav po roku 2005, 2. bola v súlade s navrhovaným § 907 OZ Zákona č. 89/2012 Sb., 3. zdôrazňovala ústavne garantovanú rovnosť rodičov, 4. vylučovala výklad vedúci k de facto obmedzeniu výkonu rodičovskej zodpovednosti bez preukázanej zmeny pomerov alebo závažného dôvodu.
- § 383 Neakceptovaná Obyčajná
AmCham Slovakia (Americká obchodná komora v Slovenskej republike) · 1. 12. 2025
Navrhujeme vypustiť slovo "nespôsobilý". Nespôsobilosť uskutočniť právny úkon by mala byť riešená na úrovni všeobecných ustanovení o právnych úkonoch a právnej spôsobilosti, takáto príliš detailná úprava v osobitných častiach robí predpis neprehľadným a vyvoláva zbytočné otázky.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.