§ 195 · Forma predbežného prehlásenia

K ustanoveniu: Návrh Občianskeho zákonníka, § 195 ods. 2 Typ pripomienky: ZÁSADNÁ Legislatívny príkaz: Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím navrhuje, aby v ustanovení § 195 ods. 2 Návrhu Občianskeho zákonníka bola doplnená veta v znení “Ak je to možné, súd umožní opatrovancovi zúčastniť sa na tomto pojednávaní.” Odôvodnenie: Navrhované znenie § 195 ods. 2 Návrhu Občianskeho zákonníka výslovne nerieši účasť opatrovanca na pojednávaní v konaní o kontrole výkonu opatrovníctva. Absencia tejto úpravy môže viesť k tomu, že súd bude rozhodovať o situácii osoby bez jej osobnej prítomnosti, bez jej vyjadrenia a bez možnosti priamo reagovať na otázky týkajúce sa výkonu opatrovníctva. Doplnenie navrhovanej vety posilňuje procesné práva opatrovanca a plne rešpektuje princíp jeho účasti v konaní, ako to vyžaduje čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého má byť osoba zapojená do konaní ovplyvňujúcich jej práva „v najvyššej možnej miere“. Zároveň návrh zodpovedá aj Článok 13 Dohovoru, ktorý štátom ukladá povinnosť zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti vrátane poskytnutia primeraných úprav umožňujúcich osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať ich procesné práva. Doplnením ustanovenia sa zabezpečí, že kontrola výkonu opatrovníctva bude prebiehať transparentne, s dôrazom na participáciu opatrovanca.  

Navrhujeme vložiť nový § 171a, ktorý znie: „(1)Za nezvestnú sa považuje fyzická osoba, ktorá sa dlhšie než jeden rok nezdržiava v mieste svojho obvyklého pobytu, nepodáva o sebe správy a nejaví sa, že je známe, kde sa zdržiava, hoci boli vykonané primerané kroky na jej vypátranie. (2) Na návrh osoby, ktorá má na tom právny záujem, môže súd rozhodnutím vyhlásiť fyzickú osobu za nezvestnú. V rozhodnutí určí deň, od ktorého sa osoba považuje za nezvestnú. (3) Ak to vyžaduje ochrana práv alebo majetku nezvestnej osoby alebo jej blízkych, môže súd ustanoviť správcu majetku nezvestnej osoby a vo výroku rozhodnutia určí rozsah jeho oprávnení a povinností. (4) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, účinky rozhodnutia zanikajú; právne úkony vykonané správcom majetku v dobrej viere zostávajú zachované. Navrhujeme vložiť nový § 171b, ktorý znie: „(1) Ak je osoba vyhlásená za nezvestnú podľa § 171a a je potrebné chrániť jej majetok, zastupovať ju pri právnych úkonoch alebo plniť jej povinnosti, súd jej ustanoví opatrovníka podľa § 181 až 198. (2) Opatrovníkom môže byť najmä blízka osoba, obec alebo iná vhodná osoba; v odôvodnených prípadoch aj advokát. (3) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, opatrovníctvo zaniká; právne úkony vykonané opatrovníkom v dobrej viere zostávajú platné.“ Odôvodnenie: Slovenský návrh Občianskeho zákonníka neobsahuje žiadnu úpravu, hoci ide o štandardný inštitút vo väčšine moderných občianskych kodifikácií. Táto právna úprava existuje v: Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, pôvodné slovenské právo – § 27 OZ síce umožňuje ustanoviť opatrovníka osobe s neznámym pobytom, ale nepracuje so statusom nezvestnej osoby. Rozdiel medzi nezvestnosťou a vyhlásením za mŕtveho (§ 171) musí byť právne jasný: Vyhlásenie za mŕtveho = fiktívna smrť (potrebné na dedenie, zánik manželstva). Nezvestnosť = osoba pravdepodobne žije, ale nie je známe kde, a je potrebné chrániť jej majetok, rodinu a právne vzťahy. Bez tejto úpravy vzniká právne vákuum v situáciách, keď: osoba zmizne, ale nie je dôvod tvrdiť, že je mŕtva, nie je komu vyplatiť dôchodok, zaplatiť daň, spravovať majetok alebo zastupovať ju v súdnom konaní. Zavedením § 171a a § 171b sa: vypĺňa táto medzera, chráni dobrá viera tretích osôb, umožňuje správa majetku nezvestného, predchádza sa predčasnému vyhlasovaniu za mŕtveho.