§ 1894 · Spôsobilosť na právne úkony

Navrhujeme nahradiť slová „stávajú súčasťou spoločného imania manželov“ slovami „ostávajú v tomto režme“. Odôvodnenie: Ustanovenie § 2122 ods. 1 mení právny režim majetku manželov — zavádza pojem „spoločné imanie manželov“ namiesto „bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)“ a zároveň retroaktívne (ex lege) premieňa už existujúce majetkové vzťahy na nový režim. Navrhovaná úprava mení právny režim existujúceho majetku manželov. Aj keď nedochádza k prechodu vlastníctva na iný subjekt, mení sa: (i) obsah právneho postavenia spoluvlastníkov (manželov), (ii) spôsob nakladania s majetkom a (iii) pravidlá jeho vyporiadania. Takáto zmena teda zasahuje do vlastníckeho práva z hľadiska jeho obsahu a rozsahu. Navyše ide o pravú retroaktivitu, pretože nová úprava mení právny režim už existujúcich právnych vzťahov (majetok, ktorý vznikol za účinnosti predchádzajúcej úpravy [BSM], sa „automaticky“ mení na iný druh spoluvlastníctva). Uvedené ustanovenie môže byť v rozpore s Ústavou SR, keďže: (i) zavádza pravú retroaktivitu – mení právny režim už existujúcich vlastníckych vzťahov, (ii) zasahuje do obsahu vlastníckeho práva manželov bez ich súhlasu, (iii) nie je zrejmý verejný záujem, ktorý by takýto zásah odôvodnil, (iv) porušuje princíp právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

Oceňujeme rozšírenie rozsahu spoločného majetku, hoci nám nie je zrejmé, prečo podľa dôvodovej správy naďalej pohľadávky nebudú súčasťou SIM, a stanú sa ním až ich vyplatením. Za krok späť a navyše nesprávnym smerom považujeme navrhovaný ods. 3, podľa ktorého do SIM má patriť len hodnota obchodného podielu. Dôvodová správa odkazuje na judikatúru, tá však v súčasnosti nesporne zahŕňa do BSM nielen hodnotu obchodného podielu, ale priamo celý obchodný podiel. To považujeme za správne riešenie a návrh vracia stav o dekádu do minulosti. Patrí však do SIM podnik (otázka má zmysel len vtedy, ak sa podnik považuje za niečo odlišné od jednotlivých jeho súčastí)? Najmä nám nie je zjavné, aká je pridaná hodnota zahrnutia dlhov do spoločného manželského majetkového režimu. Nie je pritom jasné, či sa dotýka aj obligačnej stránky (stanú sa manželia spoločne obligačne zaviazaní pri týchto dlhoch? Budú mať postavenie zmluvných strán?). Dôvodová správa hovorí o tom, kto za dlhy zodpovedá, ale ak ide len o to, z akého majetku sa dlhy uspokojujú, to je upravené už aj v dnešnej úprave. Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva to, že zahrnutie spoločných dlhov do majetkového vysporiadania nevedie k tomu, že by mohli byť vysporiadané priradením len jednému z bývalých manželov. Aj výber kritérií, rozhodujúcich o tom, či ide o dlh spoločný alebo výlučný, sa javí ako nedokonalý. Zároveň nám nie je zrejmý dôvod prioritizácie uspokojovania dlhov (§ 333) a javí sa nám z pohľadu exekúcie ako komplikovaný. Spôsob, akým sa mení režim dlhov predstavuje výrazný zásah do práv veriteľov. Zahrnutie dlhov do SIM si preto vyžaduje podrobnú diskusiu. Potrebné je aj premyslenie intertemporálnych účinkov automatickej zmeny BSM na SIM, a to najmä s ohľadom na ochranu veriteľov (§ 2122).