§ 188 · Obmedzenie výkonu funkcie opatrovníka

Navrhujeme aby subjektom ustanoveným súdom za verejného opatrovníka vznikol nárok na odmenu resp. aspoň účelne vynaložené trovy (napr. mzdové prostriedky a podobne). Z uvedeného dôvodu navrhujeme v § 188 úvodnú vetu označiť ako odsek 1. a zaň vložiť odsek 2. v znení: (2) Verejný opatrovník má nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s výkonom funkcie opatrovníka od súdu. Odôvodnenie: Z aplikačnej praxe v oblasti sociálnych vecí je zrejmé, že u niektorých osôb by bol dôvod v rozsahu § 181 na ustanovenie opatrovníka, avšak niet subjektu, ktorý by takýto návrh, aj v záujme dotknutej osoby, podal. Dôvodom je, že by bol navrhovateľ považovaný z subjekt najvhodnejší na ustanovenie do funkcie opatrovníka. Výkon takejto funkcie však nevyhnutne má v prípade verejnej správy svoje náklady, a práve . Osoby u ktorých vecne existuje dôvod tak ostávajú plne spôsobilé na právne úkony a často krát aj zneužité na podvody, práve preto, že neexistuje pre verejného opatrovníka rozpočtovo neutrálny výkon funkcie.

Navrhujeme vložiť nový § 171a, ktorý znie: „(1)Za nezvestnú sa považuje fyzická osoba, ktorá sa dlhšie než jeden rok nezdržiava v mieste svojho obvyklého pobytu, nepodáva o sebe správy a nejaví sa, že je známe, kde sa zdržiava, hoci boli vykonané primerané kroky na jej vypátranie. (2) Na návrh osoby, ktorá má na tom právny záujem, môže súd rozhodnutím vyhlásiť fyzickú osobu za nezvestnú. V rozhodnutí určí deň, od ktorého sa osoba považuje za nezvestnú. (3) Ak to vyžaduje ochrana práv alebo majetku nezvestnej osoby alebo jej blízkych, môže súd ustanoviť správcu majetku nezvestnej osoby a vo výroku rozhodnutia určí rozsah jeho oprávnení a povinností. (4) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, účinky rozhodnutia zanikajú; právne úkony vykonané správcom majetku v dobrej viere zostávajú zachované. Navrhujeme vložiť nový § 171b, ktorý znie: „(1) Ak je osoba vyhlásená za nezvestnú podľa § 171a a je potrebné chrániť jej majetok, zastupovať ju pri právnych úkonoch alebo plniť jej povinnosti, súd jej ustanoví opatrovníka podľa § 181 až 198. (2) Opatrovníkom môže byť najmä blízka osoba, obec alebo iná vhodná osoba; v odôvodnených prípadoch aj advokát. (3) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, opatrovníctvo zaniká; právne úkony vykonané opatrovníkom v dobrej viere zostávajú platné.“ Odôvodnenie: Slovenský návrh Občianskeho zákonníka neobsahuje žiadnu úpravu, hoci ide o štandardný inštitút vo väčšine moderných občianskych kodifikácií. Táto právna úprava existuje v: Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, pôvodné slovenské právo – § 27 OZ síce umožňuje ustanoviť opatrovníka osobe s neznámym pobytom, ale nepracuje so statusom nezvestnej osoby. Rozdiel medzi nezvestnosťou a vyhlásením za mŕtveho (§ 171) musí byť právne jasný: Vyhlásenie za mŕtveho = fiktívna smrť (potrebné na dedenie, zánik manželstva). Nezvestnosť = osoba pravdepodobne žije, ale nie je známe kde, a je potrebné chrániť jej majetok, rodinu a právne vzťahy. Bez tejto úpravy vzniká právne vákuum v situáciách, keď: osoba zmizne, ale nie je dôvod tvrdiť, že je mŕtva, nie je komu vyplatiť dôchodok, zaplatiť daň, spravovať majetok alebo zastupovať ju v súdnom konaní. Zavedením § 171a a § 171b sa: vypĺňa táto medzera, chráni dobrá viera tretích osôb, umožňuje správa majetku nezvestného, predchádza sa predčasnému vyhlasovaniu za mŕtveho.