§ 187 · Práva a povinnosti opatrovníka

K ustanoveniu: Návrh Občianskeho zákonníka § 187 ods. 2 Typ pripomienky: ZÁSADNÁ Legislatívny príkaz: Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím v celom § 187 ods. 2 Návrhu Občianskeho zákonníka navrhuje za slová „v záujme“ doplniť slová „a s ohľadom na vôľu a preferencie“. Odôvodnenie: Formulácia navrhovaného znenia § 187 ods. 2 Návrhu Občianskeho zákonníka vychádza z tradičného konceptu konania „v záujme“ opatrovanca, ktorý však nezodpovedá požiadavkám Článku 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Rovnosť pred zákonom). Dohovor a jeho Všeobecný komentár č. 1 ku Článku 12:Rovnosť pred zákonom výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím (CRPD/C/CG/1) zdôrazňujú, že centrálnym kritériom pri akomkoľvek rozhodovaní musia byť vôľa a preferencie osoby, nie abstraktne chápaný „najlepší záujem“, ktorý je pri osobách so zdravotným postihnutím považovaný za prekonaný koncept založený na substitučnom rozhodovaní. Doplnenie slov „a s ohľadom na vôľu a preferencie“ zabezpečuje súlad s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, keďže súd je tak povinný prioritne rešpektovať subjektívne rozhodnutia osoby. Zároveň sa zachováva primeraná ochrana v situáciách, v ktorých nie je možné vôľu a preferencie osoby zistiť, čím sa ustanovenie stáva funkčným aj v praktických prípadoch, teda ponechávame slová „v záujme“ s ohľadom na navrhované znenie § 182.

Navrhujeme vložiť nový § 171a, ktorý znie: „(1)Za nezvestnú sa považuje fyzická osoba, ktorá sa dlhšie než jeden rok nezdržiava v mieste svojho obvyklého pobytu, nepodáva o sebe správy a nejaví sa, že je známe, kde sa zdržiava, hoci boli vykonané primerané kroky na jej vypátranie. (2) Na návrh osoby, ktorá má na tom právny záujem, môže súd rozhodnutím vyhlásiť fyzickú osobu za nezvestnú. V rozhodnutí určí deň, od ktorého sa osoba považuje za nezvestnú. (3) Ak to vyžaduje ochrana práv alebo majetku nezvestnej osoby alebo jej blízkych, môže súd ustanoviť správcu majetku nezvestnej osoby a vo výroku rozhodnutia určí rozsah jeho oprávnení a povinností. (4) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, účinky rozhodnutia zanikajú; právne úkony vykonané správcom majetku v dobrej viere zostávajú zachované. Navrhujeme vložiť nový § 171b, ktorý znie: „(1) Ak je osoba vyhlásená za nezvestnú podľa § 171a a je potrebné chrániť jej majetok, zastupovať ju pri právnych úkonoch alebo plniť jej povinnosti, súd jej ustanoví opatrovníka podľa § 181 až 198. (2) Opatrovníkom môže byť najmä blízka osoba, obec alebo iná vhodná osoba; v odôvodnených prípadoch aj advokát. (3) Ak sa nezvestná osoba objaví alebo sa preukáže, že žije, opatrovníctvo zaniká; právne úkony vykonané opatrovníkom v dobrej viere zostávajú platné.“ Odôvodnenie: Slovenský návrh Občianskeho zákonníka neobsahuje žiadnu úpravu, hoci ide o štandardný inštitút vo väčšine moderných občianskych kodifikácií. Táto právna úprava existuje v: Česko, Rakúsko, Švajčiarsko, pôvodné slovenské právo – § 27 OZ síce umožňuje ustanoviť opatrovníka osobe s neznámym pobytom, ale nepracuje so statusom nezvestnej osoby. Rozdiel medzi nezvestnosťou a vyhlásením za mŕtveho (§ 171) musí byť právne jasný: Vyhlásenie za mŕtveho = fiktívna smrť (potrebné na dedenie, zánik manželstva). Nezvestnosť = osoba pravdepodobne žije, ale nie je známe kde, a je potrebné chrániť jej majetok, rodinu a právne vzťahy. Bez tejto úpravy vzniká právne vákuum v situáciách, keď: osoba zmizne, ale nie je dôvod tvrdiť, že je mŕtva, nie je komu vyplatiť dôchodok, zaplatiť daň, spravovať majetok alebo zastupovať ju v súdnom konaní. Zavedením § 171a a § 171b sa: vypĺňa táto medzera, chráni dobrá viera tretích osôb, umožňuje správa majetku nezvestného, predchádza sa predčasnému vyhlasovaniu za mŕtveho.