§ 1869 · Vyporiadanie dedičstva súdom

93. Pripomienka - § 1842 ods. 3, § 1845 ods. 2, § 1847 ods. 1 a 3, § 1848 ods. 1, § 1851 ods. 1, § 1852, § 1853 a § 1854 ods. 3 Zásadná pripomienka – sme toho názoru, že výkon záložného práva v súčasnej podobe by nemal byť inštitútom súkromnej exekúcie (vrátane dobrovoľnej dražby). Výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve predstavuje nikým nekontrolovateľný postup záložného veriteľa, ktorý celkom ľahko môže porušiť a prekročiť parametre dané zmluvou ako aj výkonom uspokojovať nároky, ktoré by nikdy neprešli súdnym prieskumom. Záložný dlžník tak vždy prichádza o značnú časť svojho majetku. Najčastejším spôsobom určeným v zmluve je priamy predaj, kedy sa záloh predáva výrazne pod cenu. Záložný dlžník nemá žiadny vplyv na výšku predajnej ceny ani príslušenstva pohľadávky a vypočítaniu rôznych zmluvných pokút a sankcií. Nepoctiví podnikatelia vedia ako sa vyhnúť akémukoľvek postihu alebo reparácie. Práva záložného dlžníka zostávajú iluzórne. Predaj na dobrovoľnej dražbe – vôbec sa nejedná o dobrovoľnú dražbu, ale o nástroj na dosahovanie neúmerného zisku. Nie je žiadnou výnimkou, že dražobné spoločnosti sú majetkovo alebo personálne prepojené so záložnými veriteľmi. Nie je neobvyklé ani úzka spolupráca správcov bytov a dražobných spoločností. Cestou dosahovania zisku je zabezpečenie nízkej východiskovej ceny – zvyčajne polovičnej oproti trhovej a opakovaný predaj je ešte za nižšiu cenu. Kupujúcim je spriaznená osoba, cez ktorú sa potom nehnuteľnosť predáva za trhovú cenu. Predaj zálohu v exekúcii – do dnešného dňa – teda za vyše dvadsať rokov, táto úprava v Exekučnom poriadku absentuje. Výkon záložného práva nemá na strane dlžníka upravené žiadne brzdy a protiváhy, ktoré by tento inštitútom súkromnej exekúcie korigovali v prospech rovnováhy vzájomných práv a povinností. Jedine predaj zálohu v exekúcii (spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe) zabezpečí dlžníkovi istotu, že jeho práva a majetok bude chránený pred nepoctivými osobami. Preto sa navrhuje, aby výkon záložného práva bol možný len prostredníctvom exekúcie. V nových exekúciách sa poverenie na vykonanie exekúcie vydáva maximálne do jedného týždňa. Povinný má možnosť sa brániť návrhom na zastavenie exekúcie, kedy exekučný súd rovnako promptne zabezpečuje súdnu ochranu. Na strane druhej, v prípade výkonu záložného práva mimo exekúcie – tak ako doteraz – sa dlžník môže brániť napr. určovacou žalobou a návrhom na nariadenie na neodkladné opatrenie, kedy sa spor môže tiahnuť roky. Teda navrhovaný postup výkonu záložného práva výlučne len v exekúcii prináša výhody rovnako aj záložnému veriteľovi. Rozvrh výťažku bude uskutočnený podľa zásady priority, teda podľa času vzniku záložného práva bez ohľadu ktorý záložný veriteľ inicioval začatie exekučného konania. Pre nesplatné pohľadávky bude tiež rozvrhnutá podstata a uložená v depozite exekútora. Predaný záloh sa prevádza bez záložných práv. Pri pluralite záložných veriteľov sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť na všetkých záložných veriteľov. Aj tí, ktorí sú v poradí za vykonávajúcim záložným veriteľom majú mať právo vedieť v akom právnom režime sa nachádza záloh. V tejto súvislosti je potrebné novelizovať Exekučný poriadok o exekúciu výkonu záložného práva. Preto sa navrhuje nasledovné : V § 1842 ods. 3 znie : „(3) V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť v exekúcii spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe v exekúcii, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“. V § 1845 ods. 2 znie : „(2) V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie výšku nesplatenej zabezpečenej pohľadávky, vyzve dlžníka na jej splnenie do 30 dní od doručenia oznámenia, inak začne výkon záložného práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj zálohu na dražbe v exekúcii. V oznámení tiež uvedie náklady výkonu.“. V § 1845 sa za ods. 3 vkladá ods. 4, ktorý znie : „(4) Ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku ani v dodatočnej lehote podľa odseku 3, záložný veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.“. V § 1847 ods. 1 a 3 sa za slovo „záloh“ vkladajú slová „v exekúcii“. V § 1848 ods. 1 sa slovo „zmeniť“ vkladajú slová „v exekúcii“ a slová „alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov“ sa vypúšťajú. V § 1851 ods. 1, § 1852, § 1853 a § 1854 ods. 3 sa slová „záložný veriteľ“ nahrádzajú slovami „súdny exekútor“. Za § 1853 sa vkladá nový § 1854, ktorý vrátane názvu paragrafu znie : „§ 1854 Nezaťažený predaj zálohu Pri výkone záložného práva záložným veriteľom sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.“. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1854 ods. 1 sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo“. V § 1854 ods. 2 znie : „(2) V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie deň, do ktorého ak nebude splnená jeho zabezpečená pohľadávka, začne výkon záložného práva v exekúcii a uvedie spôsob určený v zmluve, akým sa uspokojí alebo predaj zálohu na dražbe v exekúcii.“. Vypúšťa sa § 1855 až § 1859. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1860 sa vypúšťajú slová „podľa § 1858“. Za § 1861 sa vkladá nový § 1862, ktorý vrátane názvu paragrafu znie : „§ 1862 Rozvrh výťažku Súdny exekútor v exekúcii spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe v exekúcii uspokojuje zabezpečené pohľadávky záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie. Nesplatné pohľadávky uloží do exekútorskej úschovy.“. Ostatné paragrafy sa prečíslujú. V § 1848 a § 1869 sa v texte prečíslujú ustanovenia paragrafov.

K návrhu Občianskeho zákonníka (ďalej len „návrh zákona“), ktorý ste zaslali na pripomienkové konanie oznamom č. S-MSSR-003618/2025 z 30. septembra 2025, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky uplatňuje tieto pripomienky. I. K návrhu zákona - všeobecne - Z: Občiansky zákonník je kľúčovým predpisom občianskeho práva a základom úpravy súkromnoprávnych vzťahov. O potrebe prijatia nového kódexu všeobecného súkromného práva niet pochýb. V súčasnosti platný Občiansky zákonník je z ešte roku 1964, pričom bol ku dnešnému dňu najmä s ohľadom na politicko spoločenské zmeny, ku ktorým došlo po novembri 1989, celkom šesťdesiatšesťkrát novelizovaný (vrátane nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016 z 10. októbra 2016). Predmetom právnej úpravy platného Občianskeho zákonníka pritom nie sú všetky základné súkromnoprávne vzťahy; právna úprava obchodných záväzkových vzťahov, ako aj právna úprava vzťahov medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi je predmetom osobitných právnych úprav. Návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka schváleného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) uznesením č. 13 zo 14. januára 2009 (ďalej len „legislatívny zámer“). Legislatívny zámer, ktorému predchádzalo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, predstavuje záväzný právny rámec pre vypracovanie paragrafového znenia zákona [čl. 12 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválené uznesením vlády č. 561 z 25. septembra 2024 (ďalej len „legislatívne pravidlá“)]. Od schválenia tohto legislatívneho zámeru začali práce na paragrafovom znení nového Občianskeho zákonníka. Za tým účelom bolo ku dnešnému dňu zriadených niekoľko komisií pre rekodifikáciu, resp. kodifikáciu súkromného práva a vypracovaných niekoľko návrhov paragrafového znenia Občianskeho zákonníka, resp. jeho častí. V roku 2015 bol zverejnený paragrafový návrh Občianskeho zákonníka vypracovaný komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Antona Duláka, PhD.; tento návrh však nebol predložený vláde na schválenie. V roku 2018 bolo novou komisiou pre rekodifikáciu súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc. predložené na neformálne verejné pripomienkové konanie paragrafové znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony, a to v rozsahu záväzkového práva a niektorých otázok všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. V roku 2020 sa obnovili rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku, a to v dvoch pracovných skupinách; skupina pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením JUDr. Milana Hlušáka, PhD. a skupina pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. JUDr. Lucie Žitňanskej, PhD. Legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností schválila vláda uznesením č. 242 z 12. mája 2021. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa rekodifikačné práce na novom Občianskom zákonníku obnovili, a to na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválenom uznesením vlády č. 590 z 13. novembra 2023 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025 schváleného uznesením vlády č. 11 z 15. januára 2025. Ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky bola vytvorená nová Komisia pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva pod vedením prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc., výsledkom prác ktorej je návrh zákona predložený dňa 30. septembra 2025 na medzirezortné pripomienkové konanie pod číslom legislatívneho procesu LP/2025/486. Toto pripomienkové konanie má byť ukončené 1. decembra 2025. Podľa návrhu zákona navrhovaný Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027 (§ 2136). Návrh zákona, ktorý má 524 strán a 2136 paragrafov, možno považovať za najrozsiahlejšiu legislatívnu úpravu za posledné desaťročia. Tento návrh okrem inštitútov obsiahnutých aj v súčasne platnom a účinnom Občianskom zákonníku inkorporuje aj právnu úpravu viacerých súkromnoprávnych predpisov (súčasťou nového Občianskeho zákonníka má byť zákon o rodine, právna úprava obchodných záväzkových vzťahov a nekalej súťaže, tiež právna úprava osobitných ustanovení o vecných právach k bytom a nebytovým priestorom a právna úprava licenčnej zmluvy podľa autorského zákona). Návrh zákona zavádza do právneho poriadku nové inštitúty (napríklad zrušenie právneho úkonu, podporované rozhodovanie, inštitút nesporového rozvodu, inštitút jednorazového príspevku na mimoriadne výdavky, zodpovednosť za nepoctivé rokovanie, odkaz, príkaz a správca dedičstva v rámci dedičského práva), nové zmluvné typy (napríklad zmluva o franšíze, zmluva o zaopatrovacej rente, zmluva o poskytovaní digitálneho plnenia, dedičská zmluva v rámci dedičského konania), mení zaužívané inštitúty (napríklad úpravu bezdôvodného obohatenia, navrhovaná právna úprava nerozlišuje podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo, upúšťa od súčasnej koncepcie predkupného práva), mnohé inštitúty precizuje (napríklad poručníctvo, opatrovníctvo a náhradnú starostlivosť). Aj keď práce na novom kódexe trvali niekoľko rokov, predkladateľ návrhu zákona prekvapil neprijateľne krátkou lehotou na pripomienkovanie tak rozsiahleho materiálu. Vzhľadom na vyššie uvedené na riadne oboznámenie sa s návrhom zákona, následné jeho pochopenie v celom jeho kontexte, keďže je potrebné prihliadať na vzájomnú súvislosť jednotlivých ustanovení, a na kvalitnú oponentúru, rozhodne nepostačuje predkladateľom stanovená lehota dvoch mesiacov. Takto stanovenú lehotu považujeme za neprípustne krátku, v ktorej nie je objektívne možné kvalifikovane pripomienkovať predložený návrh zákona. Predkladané pripomienky sú v zásade len zlomkom „narýchlo“ spísaných pripomienok, ku ktorému sa dalo dospieť v tak krátkej lehote. Na jednej strane vnímame pozitívne skutočnosť, že predkladateľ zužitkoval desiatky rokov práce na novom kódexe všeobecného súkromného práva v podobe predloženého návrhu zákona. Na strane druhej namietame, že motivácia dosiahnuť schválenie návrhu zákona v tomto volebnom období Národnej rady Slovenskej republiky neodôvodňuje neprípustne krátku lehotu na jeho pripomienkovanie a odbornú medzirezortnú diskusiu v legislatívnom procese. Je na škodu veci, že pri najdôležitejšom predpise súkromného práva predkladateľ ešte pred tým, ako sa rozhodol predložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ho nepredložil na neverejné pripomienkové konanie. Rozsiahla diskusia by v každom prípade mohla viesť k pozitívnym výsledkom pri príprave tak takej závažnej úlohy, ako je kodifikácia súkromného práva. Mohli sa tak ešte pred samotným medzirezortným pripomienkovým konaním odstrániť legislatívno-technické nedostatky návrhu zákona, zrejmé nesprávnosti, chyby v písaní, namietané rozpory a najmä by sa mohol docieliť čo najširší konsenzus s návrhom zákona. Z návrhu zákona je podľa nášho názoru zrejmá časová tieseň, v dôsledku ktorej návrh zákona nerešpektuje požiadavky kladené na tvorbu právnych predpisov tak, ako ich predpokladá zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z. z.“) a legislatívne pravidlá. Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam (§ 3 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z.). Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku (§ 3 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z.). Vyššie uvedené kritériá predložený návrh zákona nespĺňa. Ako príklady nezrozumiteľnosti, resp. zmätočnosti uvádzame: - § 1371 ods. 3 posledná veta, ktorá nedáva zmysel, - nezrozumiteľnosť, resp. zmätočnosť § 181 a § 1655 ods. 2 posledná veta, - zmätočnosť spôsobená nesprávnymi vnútornými odkazmi, napríklad v § 77 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1993, v § 232 nesprávny odkaz na § 228 a 229, v § 289 ods. 1 nesprávny odkaz na § 296, v 321 ods. 1 nesprávny odkaz na § 324, v § 321 ods. 3 nesprávny odkaz na § 328, v § 576 nesprávny odkaz na § 1869 ods. 7, v § 606 nesprávny odkaz na § 658, v § 700 ods. 1 nesprávny odkaz na § 699 ods. 3, v § 804 nesprávny odkaz na § 805, v § 1032 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1048 ods. 3 písm. c), v § 1161 nesprávny odkaz na § 609, v § 1169 nesprávny odkaz na § 711, v § 1301 nesprávny odkaz na § 1293, v § 1350 ods. 2 nesprávny odkaz na § 1339, v § 1401 nesprávny odkaz na § 127 ods. 1, v § 1868 nesprávny odkaz na § 1821 až 1841, - napriek tomu, že návrh zákona v § 1911 ods. 11 nepreberá definíciu spoločných zariadení domu [§ 2 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov] pri úprave zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu návrh zákona v § 1484 a nasl. spoločné zariadenia domu používa. V návrhu zákona absentuje zavedenie legislatívnych skratiek, ktorých použitie upravujú legislatívne pravidlá (body 9.1 až 9.5 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám). Ak bol zámer predkladateľa, že povahu legislatívnych skratiek majú mať slová alebo slovné spojenia uvedené v okrúhlych zátvorkách, je potrebné poukázať na ich právnu nedokonalosť a tiež na to, že tieto skratky nie sú dôsledne používané v celom ďalšom texte návrhu zákona. Napríklad v ustanovení § 300 ods. 1 sa vyhlásenie o uzavretí manželstva označuje „vyhlásením“. Vyhlásenie je však pojmovou súčasťou aj iných ustanovení nesúvisiacich s uzavretím manželstva (napríklad § 269 ods. 2, § 1928 ods. 1, § 2124 ods. 2). Tým sa celá navrhovaná právna úprava zneprehľadňuje. Ako príklady terminologickej nejednotnosti uvádzame: - v celej tretej časti sa nesprávne používa pojem „spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu“, hoci v ustanovení § 168 ods. 2 v spojení s § 173 všeobecnej časti sa zavádza pojem „plná spôsobilosť na právne úkony“, - pojem orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa niekedy používa v dlhom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (napr. § 384 ods. 1 a 2, § 412, § 413 ods. 6, § 419 ods. 5), inokedy len v skrátenom tvare - ako orgán sociálnoprávnej ochrany (napr. § 415 ods. 5, § 417 ods. 2, § 422 ods. 2, § 446 ods. 4), - nedôsledne sa používajú pojmy „dieťa“ a „maloleté dieťa“, pretože v mnohých ustanoveniach hoci sa uvádza pojem „dieťa“, z jeho kontextu však jednoznačne vyplýva, že ide o „dieťa maloleté“ § 425 ods. 2 a 3, § 430 ods. 5, § 432 ods. 1); navyše, napríklad, v ustanoveniach § 121, § 174, § 308, § 809 sa uvádza (nezadefinovaný) pojem „maloletý“, na iných miestach pojem „plnoleté dieťa“ (§ 362) či „neplnoleté dieťa“; ide o mätúce pojmoslovie; potvrdzuje to aj fakt, že podľa čl. 3 ods. 3 sa v rodinnoprávnych vzťahoch prihliada predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, kým v ustanovení § 364 ods. 1 sú obsiahnuté hľadiská najlepšieho záujmu „maloletého“ dieťaťa, - v súvislosti s nadobudnutím plnoletosti sa niekedy používa pojem „dovŕšenie plnoletosti“ (v ustanoveniach § 173 ods. 1 a § 377 ods. 1), inokedy „dosiahnutie plnoletosti“ (§ 426 ods. 5, § 432 ods. 1 a 6 a § 437 ods. 6), - nejednotné terminologické vyjadrenie potreby úradne osvedčenej pravosti podpisu; na tento účel návrh zákona používa osvedčenie pravosti podpisu (§ 75 ods. 4), pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená (§ 119 ods. 3, § 305 ods. 2, § 331 ods. 4, § 344 ods. 6, § 2063 ods. 1 a 2), podpisy musia byť osvedčené (§ 982), pravosť podpisu musí byť osvedčená podľa osobitného predpisu (§ 1897 ods. 2) a pravosť podpisu osvedčená notárom (§ 1980 ods. 3), - návrh zákona nejednotne používa označenie účastníkov zmluvy, resp. dohody; v niektorých ustanoveniach sú označení ako strany (napr. § 71 ods. 2, § 92 ods. 1, § 603 ods. 1 a 5, § 635, § 638, § 640 ods. 2, § 642, § 717) a v iných ako zmluvné strany (napr. § 512, § 949, § 1027, § 1036 ods. 4, § 1042 ods. 1, § 1058 ods. 1, § 1114, § 1118 ods. 1). Návrh zákona z hľadiska systematiky nezodpovedá legislatívnemu zámeru. Základné systematické členenie by malo zodpovedať hodnotovej a metodologickej orientácii vecného riešenia a zmenenému obsahu, pričom jednotlivé časti by mali na seba obsahovo a logicky nadväzovať a byť proporciálne vyvážené. S poukazom na to nám nie je zrejmé, z akého dôvodu predkladateľ za tretiu časť upravujúcu rodinné právo, v rozpore s legislatívnym zámerom, nezaradil vecné právo s dominujúcim vlastníckym právom a úpravou absolútnych práv a následne dedičské právo, ktoré logicky a obsahovo nadväzuje na vecné právo, ale aj na rodinné právo. Tieto časti (vecné právo a dedičské právo) mali byť systematicky začlenené pred záväzkové právo upravujúce relatívne práva, ktoré by malo byť v návrhu zákona upravené ako posledné. Návrh zákona nerešpektuje legislatívny zámer, keďže neprevzal platnú právnu úpravu ochrany pokojného stavu (§ 5 Občianskeho zákonníka). Zrušenie možnosti domáhať sa ochrany na obci nepovažujeme za správne a navrhujeme zachovať doterajší právny režim, ktorý vychádza z toho, že obce poznajú lepšie miestne pomery, sú väčšine subjektov bližšie ako súdy, takže môžu v určitých prípadoch oprávneným subjektom poskytnúť v skrátenom konaní právnu ochranu rýchlejšie a účinnejšie ako súdy. Tiež poukazujeme na to, že logickému usporiadaniu právnych noriem nezodpovedá, ak prvá hlava prvej časti návrhu zákona označená ako „Osoby“ upravuje aj podnikanie (§ 8), podnik (§ 9), organizačnú zložku podniku (§ 10), prevádzkareň (§ 11), obchodné meno (§ 12), používanie obchodného mena (§ 13), prevod obchodného mena (§ 14), ochranu obchodného mena (§ 15), obchodné dokumenty (§ 16). Navyše rovnaké označenie tejto hlavy (prvá hlava prvej časti) s označením druhej časti návrhu zákona (tiež ako Osoby) je mätúce a právnu úpravu zneprehľadňuje. Predložený návrh zákona obsahuje enormné množstvo legislatívno-technických nedostatkov v spojení s mnohými gramatickými chybami (napríklad absencia čiarok alebo ich nadbytočnosť, nesprávne gramatické tvary), čím sa znehodnocuje, resp. neguje akýkoľvek, čo aj ušľachtilý cieľ predkladateľa návrhu. Návrh zákona napríklad nerešpektuje používanie spojky „a“ ak majú právne následky alebo podmienky nastať spoločne ani spojky „alebo“, ak podmienky môžu, ale nemusia nastať spoločne (body 5.1 a 5.2 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám), napríklad v § 694 ods. 1 písm. a). V návrhu zákona sa z nášho pohľadu zbytočne zavádza nová terminológia, napríklad „dôjdenie“ (§ 54). Podľa platnej právnej úpravy pritom nie je sporným, že zásielka sa považuje za doručenú (po novom dôjdenú) konkrétnemu adresátovi, keď mu prejav dôjde a že týmto okamihom je okamih, keď sa prejav vôle dostal do dispozície adresáta, napríklad do jeho poštovej alebo emailovej schránky a že adresát sa s týmto prejavom oboznámil alebo mohol oboznámiť. Napriek novému termínu „dojdenie“ však návrh zákona naďalej používa pojem „doručenie“ (napríklad v § 289 ods. 2, § 377 ods. 2, § 603, § 713 ods. 2, § 967, § 1017, § 1042 ods. 2), čím sa úplne stráca zmysel zmeny terminológie. Z návrhu zákona vyplýva, že nová právna úprava súkromnoprávnych vzťahov vyvolá legislatívne zmeny vo veľkom počte všeobecne záväzných právnych predpisoch. Možno predpokladať, že tieto legislatívne zmeny budú realizované (analogicky ako pri civilných procesných kódexoch) samostatným uvádzacím zákonom, ktorý nateraz nie je predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Ako príklad možno uviesť novým Občianskym zákonníkom vyvolanú veľkú novelizáciu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorá prinesie derogáciu celých častí zákona, pričom však v čase pripomienkovania návrhu Občianskeho zákonníka nie je možné posúdiť, či daná derogácia bude korešpondovať s dikciou uvedenou v návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý vybrané ustanovenia prvej časti prvej hlavy a druhej časti Obchodného zákonníka inkorporuje už dnes. Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Takto stanovený dátum účinnosti považujeme za nereálny aj v prípade, ak by si prijatie nového Občianskeho zákonníka nevyžadovalo následnú novelizáciu ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Aj keď legisvakačnú lehotu v súčasnosti ešte nie je možné presne určiť, ak predpokladáme, že nakoniec bude v trvaní približne jedného roka, ide pri takom rozsiahlom kódexe a hlavne pri ním vyvolaných zmenách v aplikačnej praxi o neprípustne krátku lehotu. Pokiaľ má nadobudnutiu účinnosti nového Občianskeho zákonníka ešte predchádzať legislatívny proces zmien súvisiacich právnych predpisov, je zrejmé, že tento by bol sprevádzaný enormnou časovou tiesňou, čo by sa nepochybne opäť odzrkadlilo na precíznosti, resp. kvalite takto predkladaných a prijímaných právnych predpisov. Prijatie nového kódexu bez prijatia nevyhnutných zmien súvisiacich právnych predpisov v tak krátkej legisvakančnej lehote, by pravdepodobne aj zmarilo, resp. značne sťažilo aj jeho následnú interpretáciu a aplikáciu. Navyše je nevyhnutné, aby právnické profesie aplikujúce Občiansky zákonník, ako napríklad sudcovia, notári, advokáti mali možnosť sa v dostatočnom časovom predstihu riadne oboznámiť nielen s novou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, ale aj so zmenami s ním súvisiacich, resp. na neho nadväzujúcich právnych predpisov. Bez zmien týchto právnych predpisov nie je nový Občiansky zákonník fakticky aplikovateľný v praxi. V návrhu nového Občianskeho zákonníka nie je dostatočným spôsobom reflektovaná úloha mediácie a dohôd uzatváraných v rámci mediácie, hoci princíp autonómie vôle (čl. 2 návrhu zákona) je práve v mediácii najvýraznejšie uplatňovaný. Mediácia umožňuje účastníkom sporu slobodne dohodnúť riešenia v neformálnom a nestrannom prostredí, kde mediátor vytvára podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, no sám spor nerieši ani nerozhoduje. Návrh zákona neuvádza možnosť uzatvárania dohôd prostredníctvom mediátora v kľúčových ustanoveniach, napríklad pri zmluve o spoločnom imaní manželov (§ 327), rozvode manželstva (§ 344), dohode spoluvlastníkov (§ 1753), či pri dohode o vyporiadaní dedičstva (§ 2094). Všetky tieto inštitúty sa viažu výhradne na formálne postupy, bez zahrnutia mediácie ako akceptovaného spôsobu uzatvárania dohôd v sporných prípadoch. Je preto žiaduce dané aspekty uzavierania dohôd preskúmať a prípadne doplniť rámcové ustanovenia o možnosti uplatnenia mediácie, čím by sa mediácia ako plnohodnotný a efektívny prostriedok uplatnenia princípu autonómie vôle a zmierlivého riešenia sporov ustálila aj v podmienkach právnej úpravy nového Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujeme za opodstatnenú pripomienku, aby návrh zákona bol predkladateľom dôsledne prepracovaný, a to bez pokračovania v tomto legislatívnom procese (LP/2025/486) a následne po jeho prepracovaní opätovne predložený do nového (druhého) medzirezortného pripomienkového konania. Pre úplnosť uvádzame, že aj v Českej republike bol v súčasnosti platný Občiansky zákonník (zákon č. 89/2012 Sb.) predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dvakrát. Táto pripomienka je zásadná.

V § 458 odporúčame, aby bolo uvedené, tak ako je v aktuálnej úprave v § 491 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) „Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.“ V štvrtej časti odporúčame zmeniť názov druhého oddielu na „Mnohostranné záväzky“. V § 470 odporúčame na konci pripojiť za slovami ,,§ 469“ slová „ods. 1“. V § 471 odporúčame za slová „ z dlžníkov“ vložiť slová „nie vlastným zavinením“. V § 472 odporúčame za slová „§ 469“ vložiť slová „ods. 1“. V § 480 odporúčame predĺžiť lehotu na jeden rok. V štvrtej časti odporúčame zmeniť názov tretieho oddielu a § 486 a § 488 spôsobom, že slovo „nedielne“ nahradí slovom „nedeliteľné“. V § 483 odporúčame vypustiť nadbytočné slovo „tie“. V § 486 odporúčame slovo „pokiaľ“ nahradiť slovom „ak“. Rovnako v § 603 ods. 8, § 788 ods. 1, § 802 ods. 2, § 881 ods. 1, § 882 ods. 2, § 907 ods. 1, § 924 ods. 1, § 1057 ods. 3, § 1095 ods. 3. V § 492 odporúčame, aby bola zachovaná písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávky a rovnako v § 498, aby oznámenie o postúpenie malo povinnú písomnú formu. V § 494 ods. 2 odporúčame za slovo „existujúcich“ doplniť slovo „pohľadávok“. V § 501 odporúčame zmeniť poradie odsekov 2 a 3 a následne zmeniť potom aj odkaz v pôvodnom odseku 2, ktorý sa zmení na odsek 3. V § 501 ods. 3 písm. a) odporúčame na konci vypustiť slovo „alebo“. V § 514 ods. 3 odporúčame za slová „medzi nimi nie“ vložiť slovo „je“. V § 522 ods. 3 odporúčame slovo „platia“ doplniť slovo „právne“ obdobne ako je to v upravené v § 512 ods. 2. V § 524 ods. 2 odporúčame za slová „budúci záväzok“ vložiť slová „ktorý je zreteľný, jasný, špecifikovaný a určitý“. Odporúčame doplniť definíciu pojmu „obvyklá cena“ (používaná napríklad. § 527, § 680, § 691 a podobne). V § 576 druhá veta odporúčame upraviť odkaz na § 1869 ods. 7. Podľa nášho názoru je predmetný odkaz nesprávny. V § 584 sa ustanovuje plnenie prostredníctvom inej osoby a v § 585 sa ustanovuje plnenie prostredníctvom tretej osoby, avšak zo znenia predmetných ustanovení, ako ani z dôvodovej správy nie je zrejmý rozdiel medzi týmito osobami. Navrhujeme uvedené upresniť aspoň v rámci dôvodovej správy. V § 604 ods. 8 písm. c) prvom bode slová „druhá veta a 671“ odporúčame nahradiť slovami „druhej vety a § 671“. V § 612 odporúčame nahradiť slová „poštovej poukážky“ slovami „poštového poukazu“. V § 646 ods. 2 odporúčame uviesť, že „dohoda musí byť písomná aj vtedy, keď bol záväzok, ktorého urovnanie sa týka uzavretý písomne.“. V § 658 ods. 6 odporúčame za slová „však nezakladá“ vložiť slová „nárok na vydanie bezdôvodného“. v § 670 ods. 1 odporúčame za slová „alebo jeho časť“ vložiť slovo „včas“. V § 698 a celom texte odporúčame vypustiť slovo „ustanovenie“ pred citáciou paragrafu. V § 691 nie je definovaný „dar nízkej hodnoty“, vzhľadom na to odporúčame zadefinovať v zákone alebo dôvodovej správe s presným finančným vyčíslením. V § 700 ods. 1 je uvedený odkaz na § 699 ods. 3, avšak § 699 má len 2 odseky, navrhujeme opraviť odkaz. V § 718 ods. 4 odporúčame slovo „odseku“ nahradiť slovom „odsekov“. Rovnako v § 753 ods. 3. V § 724 ods. 2 odporúčame za slová „odseku 1 druhej vety“ vložiť slová „na súde“. V celom texte odporúčame slová „za účelom“ naradiť slovami „na účely“. V § 775 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „podľa odseku“, pretože § 767 sa nečlení na odseky. V § 768 ods. 2 odporúčame za slová „v odseku“ vložiť číslo „1“. V § 787 ods. 2 odporúčame slovo „zásad“ nahradiť slovom „zásah“. V § 787 ods. 4 a § 788 ods. 2 je použitý pojem „ospravedlniteľného vzrušenia mysle“, ktorý odporúčame vysvetliť aspoň v dôvodovej správe. V § 793 ods. 1 odporúčame nahradiť slová „použitým pomocníkom“ iným vhodným výrazom. V § 793 ods. 2, § 805 ods. 2, § 806 ods. 3, § 809 ods. 3 odporúčame slová „sa vyviní“ nahradiť slovami „sa zbaví zodpovednosti za škodu“. V § 795 ods. 1 odporúčame slová „ Kto vykonáva prevádzku dopravy“ nahradiť vhodnejším slovným spojením, napríklad slovami „Kto prevádzkuje dopravu“, resp. „Prevádzkovateľ dopravy“. V § 795 ods. 3 odporúčame slová „než podľa“ nahradiť slovami „ako sú uvedené v“. V § 804 odporúčame slová „hromadnej dopravy“ ako zastaralý pojem nahradiť slovami „verejnej osobnej doprave“, prípadne iným vhodným slovným spojením. V § 808 ods. 1 odporúčame slová „Kto pri svojej činnosti použije splnomocnenca, zamestnanca alebo iného pomocníka“ nahradiť iným vhodným výrazom. V § 836 ods. 1 odporúčame slová „Dobromyseľný obohatený“ nahradiť slovným spojením „Dobromyseľne obohatený“ a upraviť aj v ďalšom texte rovnako. K § 840 ods. 1 - upozorňujeme, že pojmy ako „ukrátený“ a „obohatený“ je potrebné upraviť v rámci ustanovení, kde sa tieto pojmy používajú po prvý raz, a to v § 833. V § 840 ods. 2 odporúčame za slovo „predpokladať,“ vložiť slovo „že“. V § 847 odporúčame slová „príjemcovi plnenia“ nahradiť slovom „obohatenému“. V § 862 ods. 1 písm. a), § 863 písm. a), § 864, § 865, § 866 odporúčame slovo „klamanie“ nahradiť slovami „klamlivé zavádzanie“. V § 865 písm. b) odporúčame za slovo „poškodiť“ vložiť slovo „ekonomicky“ alebo „hospodársky“ . V § 867 ods. 2 písm. c) odporúčame slovo „osobného nešťastia“ nahradiť slovami „nepriaznivého osobného stavu“. V § 867 ods. 2 písm. d) odporúčame slovo „predávajúci“ nahradiť slovom „obchodník“. V § 868 odporúčame slová „vyhnutia sa skutočnej súťaži“ nahradiť slovami „zmarenia skutočnej súťaže“. V § 870 vo všetkých odsekoch odporúčame slovo „ťaženie“ nahradiť slovami „získanie výhody“ alebo „získanie prospechu“. V § 874 ods. 2 písm. b), § 875 ods. 2 písm. b) a § 876 odporúčame slovo „zákazník“ vo všetkých tvaroch nahradiť slovom „spotrebiteľ“ v príslušnom tvare. V § 877 ods. 1 odporúčame za slovo „ospravedlnením“ vložiť slovo „sa“. V § 878 odporúčame slovo „dokým“ nahradiť slovami „dovtedy, kým“. V § 886 ods. 6 odporúčame slová „odsekov 1 až 4“ nahradiť slovami „odsekov 1 až 3“, pretože ods. 4 už upravuje peňažnú náhradu. V § 886 ods. 7 odporúčame upraviť odkaz, pretože v predmetnom ustanovení sa uvádza, že pri uložení nápravného opatrenia sa prihliada na okolnosti podľa § 885 ods. 5, ktorý však upravuje peňažnú náhradu a nie nápravné opatrenie, je potrebné uvedené zosúladiť. V § 894 odporúčame slovo „prva“ nahradiť slovom „práva“. V § 924 odporúčame slovo „Výluka“ nahradiť slovom „Výnimka“ ako vhodnejšie. V § 925 ods. 2 odporúčame upraviť slová „Ak kupujúci nesplní záväzok zabezpečiť záväzok zaplatiť kúpnu cenu“ z dôvodu nezrozumiteľnosti. V § 944 ods. 2 odporúčame na konci pripojiť tieto slová „pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú dĺžku skúšobnej doby.“. V § 969 ods. 1 odporúčame, aby bola ohraničená primeraná doba, do kedy maximálne trvá. V § 991 ods. 1 druhá veta odporúčame slová „o prevzatí sa spíše“ nahradiť slovami „o prevzatí podniku sa vyhotoví písomná“. V § 993 v ods. 1 odporúčame slová „osobitného registra“ nahradiť slovami „obchodného registra“. V § 995 odporúčame za slová „najneskôr v zápisnici o prevzatí veci“ vložiť slová „práv a iných majetkových hodnôt“. V § 997 odporúčame opraviť slovo „predmetom“ na slovo „predmetov“. V § 998 odporúčame pripojiť na konci tieto slová „pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inak.“. V § 1006 ods. 1 odporúčame za slovo „príkazom“ vložiť slová „konať, zdržať sa určitého konania alebo niečo strpieť“. Odôvodnenie: Bez konkrétnej špecifikácie pojmu príkaz je nejasné čo sa pod týmto pojmom myslí, pričom jeho obsah nevyplýva ani z nasledovných ustanovení. Vysvetľuje to len dôvodová správa, ktorá nemá záväzný charakter. V § 1009 písm. b) odporúčame pred slovo „stave“ doplniť chýbajúcu predložku „v“. V § 1011 ods. 2 odporúčame za slovo „obdarovanému“ vložiť slová „jeho nevďak“. V § 1013 písm. a) odporúčame za slovo „dohodnutej“ doplniť slovo „dobe“. K § 1023 až 1112: Navrhovaná úprava nájomných vzťahov, osobitne týkajúca sa nájmu bytu, nezohľadňuje opatrenia navrhované v dokumentoch štátnej bytovej politiky schválených vládou SR, nezabezpečuje vyrovnanejšie postavenie prenajímateľa a nájomcu (čo bolo účelom zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov) a preberá prvky zahraničných právnych úprav bez pochopenia štruktúry slovenského trhu s bývaním. V dokumente „Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030“, schválenom vládou SR, ktorý nadväzuje na dokument „Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020“ sme opakovane poukazovali na potrebu úpravy regulácie nájomných vzťahov v oblasti bývania s tým, že dôjde k legislatívnemu posilneniu postavenia prenajímateľa vo vzťahu k nájomníkovi. Silná ochrana nájomníka v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov je totiž jednou z bariér rozvoja súkromného nájomného sektora na Slovensku. Samotní inštitucionálni prenajímatelia (zamestnávatelia, obce, štátom podporované nájomné bývanie) sú podľa §1068 ods. 5 návrhu vyňatí na osobitný režim. Prenajímateľov na slovenskom realitnom trhu potom v drvivej väčšine tvoria fyzické osoby – jednotlivci, ktorí takto prenajímajú jeden byt, navyše zaťažený hypotékou. Splátku hypotéky financujú práve z vyberaného nájomného. Vzhľadom na to nájomník, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti a neplatí nájomné, predstavuje významné riziko pre ich rodinný rozpočet. Nízka flexibilita pri ukončovaní nájmu ženie prenajímateľov k tomu, že svoje byty prenajímajú bez uzatvorenia platných nájomných zmlúv alebo platnú právnu úpravu obchádzajú rôznymi kreatívnymi spôsobmi. Na tento problém upozorňujeme dlhodobo a bol to aj jeden z dôvodov pre prijatie zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov. Aj keď súhlasíme s potrebou zjednotiť úpravu nájomných vzťahov do jedného právneho predpisu kódexového typu, po preštudovaní navrhovanej právnej úpravy sa domnievame, že podstatné prvky režimu nájomných vzťahov podľa zákona č. 98/2014 Z. z. neboli do návrhu Občianskeho zákonníka inkorporované v dostatočnom rozsahu. Z dôvodovej správy tiež vyplýva, že navrhovatelia sa inšpirovali právnou úpravou v zahraničí, osobitne je spomínaná napríklad rakúska právna úprava. Štáty západnej Európy však majú úplne inú štruktúru bytového fondu čo sa týka rozsahu súkromného nájomného sektora a jeho účastníkov. Rakúsko, Nemecko, Holandsko alebo aj Francúzsko sú všetko štáty s vysokým podielom nájomného bývania, kde kľúčovú úlohu hrajú inštitucionálni poskytovatelia a značný rozsah nájomného bývania bol podporený z verejných zdrojov. To všetko odôvodňuje silnejšiu regulačnú ochranu nájomcu oproti prenajímateľovi, ktorá je v právnych systémoch týchto štátov, prítomná. Štruktúra bytového fondu na Slovensku je iná, má viacej podobných prvkov so štátmi bývalého východného bloku. Je tu prítomný výrazný podiel vlastníckeho bývania a veľmi nízky podiel nájomných bytov. Prenajímateľov tvoria predovšetkým fyzické osoby. Navyše návrh ani nepočíta s regulovaním verejného a semi-verejného nájomného sektora. Nízky podiel nájomného bývania však znižuje mobilitu pracovnej sily a zvýrazňuje cenové pohyby na realitnom trhu. Cieľom štátnej bytovej politiky je preto zvyšovanie podielu nájomného bývania. Jedným zo spôsobov je práve zatraktívnenie nájomného bývania pre prenajímateľov a vybudovanie rovnocennejšieho postavenia medzi účastníkmi a to aj v súvislosti s nízkou vymožiteľnosťou záväzkov z dôvodu dlhého trvania súdnych sporov, ako aj nedostatkom zdrojov dlžníkov na následnú úhradu záväzkov po získaní exekučného titulu prenajímateľa. Môžeme súhlasiť s tým, že ambíciou zákonodarcu pri prijímaní moderného Občianskeho zákonníka by malo byť prijať právnu normu použiteľnú v 21. storočí a preto je správne, že sa inšpiroval modernejšími úpravami v zahraničí. V oblasti nájomných vzťahov, osobitne pri prenájme bytu však tento princíp spôsobuje viac škody ako úžitku, ako nám ukázala aj nedávna prax, ktorá vyústila do prijatia zákona č. 98/2014 Z. z. V § 1031 ods. 5 odporúčame upraviť odkaz na § 1045, pretože podľa nášho názoru je tento odkaz nesprávny. V § 1032 ods. 2 odporúčame opraviť nesprávny odkaz na § 1048 ods. 3 písm. c), pretože § 1048 ods. 3 nemá písmená. V § 1033 ods. 2 odporúčame slová „v zmysle“ nahradiť slovom „podľa“. Rovnako v § 1055 ods. 2. V § 1035 ods. 1 odporúčame vypustiť slová „to neplatí, ak je predmetom nájmu byt, v ktorom nájomník býva“. Odôvodnenie: Nepovažujeme za spravodlivé a dostatočne odôvodnené, prečo by nový vlastník bytu nemal mať možnosť z dôvodu zmeny vlastníctva vypovedať existujúce nájomné vzťahy, zatiaľ čo vlastník inej nehnuteľnosti toto právo má. Odporúčame preto vypustiť výnimku z tohto práva nového vlastníka v prípade, ak je predmetom nájmu byt. Ak sa chce cielene posilniť postavenie doterajšieho nájomcu na úkor nového vlastníka, alternatívne potom nech je výnimka z práva vypovedať existujúce nájomné vzťahy. V § 1041 odporúčame slová „Ustanovenia odsekov 2 a 3“ nahradiť slovami „Odseky 1 a 2“. V § 1044 ods. 1 odporúčame slová „za účelom“ nahradiť slovami „na účely“. V § 1045 ods. 1 odporúčame na koniec prvej vety doplniť tieto slová „v súlade s účelom nájmu“. V § 1050 ods. 2 odporúčame slová „v zmysle tohto odseku“ iným vhodným slovným spojením. Rovnako v § 1101 ods. 4. V § 1052, 1340, 1541 odporúčame slovo „deň“ nahradiť slovom „dátum“. V § 1054 ods. 3 odporúčame vypustiť slovo „resp.“, prípadne nahradiť iným vhodným slovom. V § 1063 odporúčame vypustiť nadbytočné slovo „(nájomníci)“. Bod 3 prílohy č. 1 k legislatívnym pravidlám vlády SR. V § 1068 ods. 5 odporúčame slovo „stanoví“ nahradiť slovom „ustanoví“. V § 1072 odporúčame upraviť predmetné ustanovenie, vzhľadom na rozpornosť jeho znenia. Zároveň však upozorňujeme, že štylizácia textu je nepresná, za slovom „dobromyseľne“ vypadlo slovo „platí“. Odôvodnenie: Zo znenia úpravy podľa nášho názoru nevyplýva vyvrátiteľná právna domnienka o uzatvorení zmluvy v súlade s právom. Naopak rieši situáciu vady nájomnej zmluvy, ktorá sa konvaliduje uplynutím 2-ročného dobromyseľného prenajímania. Navrhujeme vypustiť § 1082. V nadväznosti na zásadu, že všeobecne známe skutočnosti nie je potrebné dokazovať, navrhujeme neupravovať prijímanie návštev v prípade nájmu. Predmetné ustanovenie vzhľadom na jeho bežný a samozrejmý charakter považujeme za irelevantné. Povolenie/nepovolenie návštev by malo byť upravené nájomnou zmluvou. V § 1089 ods. 3 odporúčame slová „bytov trvalo určených ako služobné byty, bytov osobitného určenia, bytov v domoch osobitného určenia a sociálnych bytov“ upraviť do jednotného čísla. V § 1103 odporúčame na konci pripojiť tieto slová: „nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomníkom alebo písomnou výpoveďou“. Odôvodnenie: V navrhovanom znení absentuje, či je výpoveď zo strany nájomníka obligatórne písomná a plynutie dĺžky výpovednej lehoty, t. j. nie je zrejmé, odkedy plynie výpovedná lehota, resp., či je v niektorých prípadoch možné určiť dlhšiu výpovednú lehotu. V § 1104 ods. 2 odporúčame slová „v zmysle predchádzajúceho odseku“ nahradiť slovami „podľa odseku 1“. V § 1116 ods. 1 odporúčame slová „jedného mesiaca“ nahradiť slovami „15 dní“. V § 1169 ods. 3 odporúčame nahradiť slová „alebo 2“ slovami „alebo odseku 2“. V § 1199 ods. 3 odporúčame slovo „odseku 1“ nahradiť správny odkazom. Odsek 1 § 1199 neustanovuje dôvody, pretože tie sú uvedené v § 1198. V § 1217 v písm. i) odporúčame vypustiť slová „ods. 1“ (uvedené ustanovenie nemá odseky). V § 1224 ods. 2 odkazuje na § 1244, ktorý upravuje Náhradu nákladov predávajúceho. Ak bolo úmyslom uviesť to, že pri odstúpení od zmluvy platia primerane ustanovenia § 1244, tak odporúčame doplniť vetu alebo preformulovať napríklad takto „Pri odstúpení od zmluvy vzniká právo na náhradu nákladov podľa § 1244.“. Ak je to však zlý odkaz (1244), odporúčame opraviť. V § 1273 ods. 2 odporúčame uviesť konkrétny odsek k odkazu na § 1247. V § 1245 ods. 1 odporúčame slovo „záležitosť“ nahradiť slovami „vec a záležitosť“. V § 1257 ods. 5 sa používa pojem „vážny dôvod“, ktorý nie je definovaný. Odporúčame doplniť definíciu, prípadne minimálne v rámci dôvodovej správy uviesť, čo sa považuje za vážny dôvod. V § 1273, § 1317, § 1640 ods. 2, § 1641 ods. 2 odporúčame slovo „stanovené“ nahradiť slovom „ustanovené“. V § 1301 poslednej vete odporúčame slová „osobitná odmena“ nahradiť slovami „právo na náhradu nákladov“. V § 1315 odporúčame za slovo „ostatnými“ vložiť slovo „všeobecne“. § 1318 odporúčame upraviť, pretože nie je zrejmé, či odstúpiť môžu obidve zmluvné strany zároveň odporúčame na konci pripojiť túto vetu „Poskytovateľ je povinný vykonať všetky úkony nevyhnutné, aby nedošlo k poškodeniu zdravia, alebo zhoršeniu zdravotného stavu.“. V § 1340 ods. 1 písm. a) a písm. b) odporúčame upraviť predmetné ustanovenia, aby v nich boli upravené aj údaje právnických osôb. Uvedené platí aj pre § 1376 písm. a) a b). V § 1371 ods. 3 druhej vete navrhujeme slovo „nemusel“ nahradiť slovami „nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť“. V § 1443 odporúčame doplniť náležitosti potvrdenia objednávky, ako tomu je v aktuálnom znení Občianskeho zákonníka v § 632, t. j. „Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.“ V dôvodovej správe sa uvádza, že sa preberá § 632 Občianskeho zákonníka, avšak nie v rovnakej podobe. V § 1448 odporúčame uviesť lehotu v akej sa musí podať návrh na súd. V § 1473 ods. 2 odporúčame nahradiť slová „spôsobené oneskorením skúšky“ slovami „vynaložené na jej vykonanie“. K § 1474 odporúčame do dôvodovej správy osobitnej časti uviesť, že kto sa považuje za nestrannú dôveryhodnú osoba. V § 1551 ods. 7 odporúčame slová „§ 1601 ods. 4“ nahradiť správnym odkazom, pretože uvedené ustanovenie má len dva odseky. V § 1538 ods. 2 písm. c) odporúčame slová „jedná sa“ nahradiť slovom „ide“ a v písmene e) je uvedená „karenčná doba“, ktorá je vysvetlená až v § 1549. V § 1557 odporúčame nahradiť pojem „osemdennou“ slovom „osemdňovou“. V § 1563 ods. 3 je zle uvedené číslo paragrafu. V § 1570 ods. 2 je tzv. plávajúca veta, odporúčame ju uviesť v samostatnom odseku. V § 1586 ods. 2 odporúčame doplniť lehotu na uplatnenie nároku. V § 1602 odporúčame slová „§ 1591 a 1592“ nahradiť slovami „§ 1595 ods. 3“. V § 1614 ods. 3 odporúčame slovo „povahu“ nahradiť slovom „formu“. V § 1634 odporúčame doplniť aj iné plnenie.