§ 1857 · Skončenie správy dedičstva

Pripomienky k návrhu nového Občianskeho zákonníka (2025): DEDIČSKÉ PRÁVO 1. k § 1964 ods. 1 Z navrhovaného znenia ustanovenia, ani z dôvodovej správy nie je zrejmý rozdiel medzi druhou zmluvnou stranou alebo treťou osobou, ktorá môže byť poručiteľom dedičskou zmluvou povolaná za dediča. Predsa vždy druhá strana zmluvy je osobou odlišnou od osoby poručiteľa, preto je nadbytočné uvádzať pojem „tretia osoba“ osobitne v situácii, ak sa dedičskou zmluvou môže povolať len jeden dedič. Mal by preto zostať termín len „druhá zmluvná strana“. 2. k § 2071 ods. 4 Navrhované znenie neobsahuje odkaz na poznámku pod čiarou, ktorý konkrétny osobitný predpis určí odmenu správcu dedičstva. Súčasná (CMP), ale aj predchádzajúca (CSP) právna úprava komplexne neupravuje právnu normu, podľa ktorej sa má postupovať pri určení, priznaní odmeny, resp. aj iných účelne vynaložených výdavkov správcu dedičstva. Súčasný právny stav sčasti rieši odmenu, ak ním je notár (§ 15 - § 17 vyhl. č. 31/1993 Z. z.) alebo advokát (§ 10 ods. 7 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Opomenutými sú správcovia dedičstva, ak ide o osoby odlišné od notára a advokáta. Navrhované znenie neodkazuje na žiadny konkrétny právny predpis, podľa ktorého by sa malo v týchto prípadoch postupovať. Neprijatie súvisiacej právnej normy alebo jej oneskorené prijatie bude naďalej vytvárať neriešiteľný problém pri rozhodovaní o odmene správcu dedičstva mimo spomenutých dvoch profesií. 3. k § 2077 Ide o zjavne zrejmú nesprávnosť, keď súd vykoná súpis majetku podľa Civilného sporového poriadku. Správne má byť podľa „Civilného mimosporového poriadku“, na čo poukazuje aj samotná dôvodová správa k tomuto ustanoveniu. 4. k § 2081 ods. 3 Nie je zrejmé zo znenia ustanovenia, v akom konaní má možnosť dedič požadovať náhradu (regres) od iného dediča, ak dedič splnil pozostalostný dlh pred potvrdením dedičstva. Požadovať jeho úhradu bude možné priamo v dedičskom konaní alebo mimo neho, keďže dedičské konanie je nesporovým konaním? Bude prípustné regres vyriešiť v konaní o dedičstva vo forme záväzku – zaplatenia v určitej lehote alebo sa na takúto požiadavku nebude v konaní o dedičstve prihliadať? Z regresu môže, ale aj nemusí vzniknúť spor dvoch dedičov o jeho preplatení dedičom, za ktorého (spolu)dedič plnil. 5. k § 2085 Notárska a súdna prax doposiaľ celkom zreteľne ukázala, že prioritou ukončenia dedičského konania je pri viacerých dedičoch prerozdeliť dedičstvo dohodou. Často sa vyskytujú prípady, keď pri väčšom počte dedičov ako účastníkov konania čo i len jeden z nich nesúhlasí s dohodou (veľakrát aj bezdôvodne). Je preto nemysliteľné, aby napr. pri počte 20 dedičov 19 z nich chce konkrétne prerozdeliť dedičstvo, avšak posledný z nich (20-ty) nie. Je preto na škodu veci, v neprospech drvivej väčšiny dedičov, aby títo boli poškodení, vytrestaní pre jedného z nich. Podmieňovať platnosť a účinky dedičskej dohody iba na súhlas všetkých dedičov je v konečnom dôsledku v neprospech väčšiny. Pri celkovej (absolútnej) nedohode dedičov následne prejsť na prerozdeľovanie dedičstva do spoluvlastníctva a pod. (§ 2086 - § 2088) je neúmerné povahe veci a záujmu väčšiny dedičov. Realita praxe ukázala, že akékoľvek rozhodnutie v dedičskej veci s potvrdením dedičstva je oveľa horšou alternatívou pred možnosťou uzavrieť dohodu. Jednoznačne by bolo potrebné uzavretie dohody nepodmieňovať súhlasom všetkých dedičov, ale len jej väčšiny. Obdobný prístup záväzku, odsúhlasenie už v právnom poriadku SR existuje, a to napr. v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 14b ods. 1, ods. 2, ods. 6) alebo aj v základnom zákone štátu – Ústave SR č. 460/1992 Zb. (Čl. 84). Z uvedeného dôvodu je potrebné upraviť a zmeniť spôsob uzavretia dohody v dedičskom konaní tak, že na jej prijatie (platnosť a účinnosť – záväznosť) bude potrebná napr. 2/3-inová väčšina. Navrhované znenie: Dopĺňa sa § 2085 ods. 4 o druhú vetu: „Na prijatie a platnosť dohody o vyporiadaní dedičstva je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých dedičov.“ 6. k § 2097 Tak ako aj v bode 5. súdna a notárska prax ukazuje, že pri väčšom počte veriteľov poručiteľa je problematické dosiahnuť uzavretie dohody o prenechaní dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov. Cieľom predsa je, aby bol rešpektovaný prejav vôle väčšiny zúčastnených, preto aj v tomto ustanovení sa žiada, aby dohoda dedičov a veriteľov bola platná a účinná, ak ju príjme väčšina z nich. Z uvedeného dôvodu navrhujem ustáliť na platnosť takejto dohody pomer 2/3-ín. Navrhované znenie: Mení a dopĺňa sa § 2097 ods. 2, ktorý znie: „Dohodu uzavierajú veritelia, ktorí na výzvu súdu prihlásili svoje pohľadávky. Na prijatie a platnosť dohody o prenechaní dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých dedičov a dvojtretinovej väčšiny veriteľov, ktorí si na výzvu súdu prihlásili svoje pohľadávky. Zabezpečovacie práva veriteľov, ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky nie sú dohodou dotknuté.“ 7. k § 2133 Predmetné ustanovenie je nadbytočné, mätúce. Je zrejmé, že ak niekto zriadi tieto úkony pre prípad smrti v čase, keď ich ani samotný zákon nedefinuje, nepozná (ani ich nie je možné s odkazom na neplatný a neúčinný zákon spísať – zriadiť), potom je logickým úsudkom každému zrejmé, že sa na ne ani nemôže prihliadať v konaní o dedičstve. Tieto úkony pre prípad smrti nemajú povahu tzv. „nepomenovaných zmlúv“, ktoré možno zriadiť, uzavrieť aj keď nie sú konkrétnym typom zmluvy podľa zákona. JUDr. Peter Neštepný Okresný súd Liptovský Mikuláš

Zásadná pripomienka: Navrhujeme posilniť uzatváranie dohôd dedičov aj mimo súdneho konania (resp. konania pred notárom ako súdnym komisárom) Súčasný návrh zákona: § 2085 Dohoda o vyporiadaní dedičstva (1) Ak je viac dedičov, môžu na súde uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva. Navrhujeme vypustiť slová „na súde“. Nové znenie § 2085 Dohoda o vyporiadaní dedičstva (1) Ak je viac dedičov, môžu uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva. Odôvodnenie pripomienky: Návrh NOZ deklaruje podporu autonómie vôle, čím sa rozumie aj preferencia zmierlivého riešenia sporov dohodou. Nie je odôvodnené, aby dohoda dedičov bola uzatváraná výlučne na súde. Úloha mediácie je podporovať dohody účastníkov ako zákonom uznaná možnosť alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporov, a tak zabezpečovať lepší prístup k spravodlivosti. Mediátor je odborne spôsobilá osoba, ktorá ma oprávnenie na mediačnú činnosť vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR práve za účelom podpory uzatvárania konsenzuálnych dohôd. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby sa dohody dedičov mohli uzatvárať aj vo forme dohody o mediácii podľa zákona o mediácii č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súd by následne túto dohodu iba schvaľoval.

Pripomienky k návrhu nového Občianskeho zákonníka (2025): DEDIČSKÉ PRÁVO 1. k § 1964 ods. 1 Z navrhovaného znenia ustanovenia, ani z dôvodovej správy nie je zrejmý rozdiel medzi druhou zmluvnou stranou alebo treťou osobou, ktorá môže byť poručiteľom dedičskou zmluvou povolaná za dediča. Predsa vždy druhá strana zmluvy je osobou odlišnou od osoby poručiteľa, preto je nadbytočné uvádzať pojem „tretia osoba“ osobitne v situácii, ak sa dedičskou zmluvou môže povolať len jeden dedič. Mal by preto zostať termín len „druhá zmluvná strana“. 2. k § 2071 ods. 4 Navrhované znenie neobsahuje odkaz na poznámku pod čiarou, ktorý konkrétny osobitný predpis určí odmenu správcu dedičstva. Súčasná (CMP), ale aj predchádzajúca (CSP) právna úprava komplexne neupravuje právnu normu, podľa ktorej sa má postupovať pri určení, priznaní odmeny, resp. aj iných účelne vynaložených výdavkov správcu dedičstva. Súčasný právny stav sčasti rieši odmenu, ak ním je notár (§ 15 - § 17 vyhl. č. 31/1993 Z. z.) alebo advokát (§ 10 ods. 7 vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Opomenutými sú správcovia dedičstva, ak ide o osoby odlišné od notára a advokáta. Navrhované znenie neodkazuje na žiadny konkrétny právny predpis, podľa ktorého by sa malo v týchto prípadoch postupovať. Neprijatie súvisiacej právnej normy alebo jej oneskorené prijatie bude naďalej vytvárať neriešiteľný problém pri rozhodovaní o odmene správcu dedičstva mimo spomenutých dvoch profesií. 3. k § 2077 Ide o zjavne zrejmú nesprávnosť, keď súd vykoná súpis majetku podľa Civilného sporového poriadku. Správne má byť podľa „Civilného mimosporového poriadku“, na čo poukazuje aj samotná dôvodová správa k tomuto ustanoveniu. 4. k § 2081 ods. 3 Nie je zrejmé zo znenia ustanovenia, v akom konaní má možnosť dedič požadovať náhradu (regres) od iného dediča, ak dedič splnil pozostalostný dlh pred potvrdením dedičstva. Požadovať jeho úhradu bude možné priamo v dedičskom konaní alebo mimo neho, keďže dedičské konanie je nesporovým konaním? Bude prípustné regres vyriešiť v konaní o dedičstva vo forme záväzku – zaplatenia v určitej lehote alebo sa na takúto požiadavku nebude v konaní o dedičstve prihliadať? Z regresu môže, ale aj nemusí vzniknúť spor dvoch dedičov o jeho preplatení dedičom, za ktorého (spolu)dedič plnil. 5. k § 2085 Notárska a súdna prax doposiaľ celkom zreteľne ukázala, že prioritou ukončenia dedičského konania je pri viacerých dedičoch prerozdeliť dedičstvo dohodou. Často sa vyskytujú prípady, keď pri väčšom počte dedičov ako účastníkov konania čo i len jeden z nich nesúhlasí s dohodou (veľakrát aj bezdôvodne). Je preto nemysliteľné, aby napr. pri počte 20 dedičov 19 z nich chce konkrétne prerozdeliť dedičstvo, avšak posledný z nich (20-ty) nie. Je preto na škodu veci, v neprospech drvivej väčšiny dedičov, aby títo boli poškodení, vytrestaní pre jedného z nich. Podmieňovať platnosť a účinky dedičskej dohody iba na súhlas všetkých dedičov je v konečnom dôsledku v neprospech väčšiny. Pri celkovej (absolútnej) nedohode dedičov následne prejsť na prerozdeľovanie dedičstva do spoluvlastníctva a pod. (§ 2086 - § 2088) je neúmerné povahe veci a záujmu väčšiny dedičov. Realita praxe ukázala, že akékoľvek rozhodnutie v dedičskej veci s potvrdením dedičstva je oveľa horšou alternatívou pred možnosťou uzavrieť dohodu. Jednoznačne by bolo potrebné uzavretie dohody nepodmieňovať súhlasom všetkých dedičov, ale len jej väčšiny. Obdobný prístup záväzku, odsúhlasenie už v právnom poriadku SR existuje, a to napr. v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 14b ods. 1, ods. 2, ods. 6) alebo aj v základnom zákone štátu – Ústave SR č. 460/1992 Zb. (Čl. 84). Z uvedeného dôvodu je potrebné upraviť a zmeniť spôsob uzavretia dohody v dedičskom konaní tak, že na jej prijatie (platnosť a účinnosť – záväznosť) bude potrebná napr. 2/3-inová väčšina. Navrhované znenie: Dopĺňa sa § 2085 ods. 4 o druhú vetu: „Na prijatie a platnosť dohody o vyporiadaní dedičstva je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých dedičov.“ 6. k § 2097 Tak ako aj v bode 5. súdna a notárska prax ukazuje, že pri väčšom počte veriteľov poručiteľa je problematické dosiahnuť uzavretie dohody o prenechaní dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov. Cieľom predsa je, aby bol rešpektovaný prejav vôle väčšiny zúčastnených, preto aj v tomto ustanovení sa žiada, aby dohoda dedičov a veriteľov bola platná a účinná, ak ju príjme väčšina z nich. Z uvedeného dôvodu navrhujem ustáliť na platnosť takejto dohody pomer 2/3-ín. Navrhované znenie: Mení a dopĺňa sa § 2097 ods. 2, ktorý znie: „Dohodu uzavierajú veritelia, ktorí na výzvu súdu prihlásili svoje pohľadávky. Na prijatie a platnosť dohody o prenechaní dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých dedičov a dvojtretinovej väčšiny veriteľov, ktorí si na výzvu súdu prihlásili svoje pohľadávky. Zabezpečovacie práva veriteľov, ktorí si neprihlásili svoje pohľadávky nie sú dohodou dotknuté.“ 7. k § 2133 Predmetné ustanovenie je nadbytočné, mätúce. Je zrejmé, že ak niekto zriadi tieto úkony pre prípad smrti v čase, keď ich ani samotný zákon nedefinuje, nepozná (ani ich nie je možné s odkazom na neplatný a neúčinný zákon spísať – zriadiť), potom je logickým úsudkom každému zrejmé, že sa na ne ani nemôže prihliadať v konaní o dedičstve. Tieto úkony pre prípad smrti nemajú povahu tzv. „nepomenovaných zmlúv“, ktoré možno zriadiť, uzavrieť aj keď nie sú konkrétnym typom zmluvy podľa zákona. JUDr. Peter Neštepný Okresný súd Liptovský Mikuláš