Nový Občiansky zákonník
Odkazom sú zaťažení všetci dedičia.
Ustanovenia o zodpovednosti dedičov za pozostalostné dlhy sa použijú primerane.
Prepojenia na staršie predpisy · 7
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov.
Ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.
Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Primerané náklady spojené s pohrebom sa určia podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúceho náhradu nákladov pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.1)
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky²) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 1797 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 1797 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme doplniť „Vlastník dotknutého pozemku nemá právo od vlastníka nehnuteľnej veci, v prospech ktorého bola nevyhnutná cesta zriadená, požadovať navrátenie pozemku do pôvodného stavu.“ Odôvodnenie: Z dôvodu jednoznačnosti by príslušné ustanovenie malo obsahovať informáciu aj o tom, či existuje alebo neexistuje povinnosť osoby, v prospech ktorej bola nevyhnutná cesta zriadená, vrátiť pozemok do pôvodného stavu.
Navrhujeme vypustiť inštitút Odkaz (§ 2019 až 2035) a všetky ustanovenia s tým súvisiace. Odôvodnenie: Navrhujeme nezaviesť do nového OZ staronový dedičský inštitút odkazu. Najväčším nedostatkom daného inštitútu je fakt, že odkazovník ako singulárny sukcesor nikdy nezodpovedá za dlhy poručiteľa, čo vyplýva ešte z čias rímskeho práva. Uvedenou pripomienkou sa taktiež potvrdzuje jedna zo zásad súkromného práva: „Kto má niesť prospech, musí taktiež znášať povinnosti“. Odkazovník pri zachovaní princípu zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa celým svojím majetkom až do hodnoty nadobudnutého dedičstva, t.j. princípu pro viribus hereditatis by bol neúmerne zvýhodnený oproti dedičovi. Inštitút by bol skôr opodstatnený pri zavedení princípu cum viribus hereditatis, teda zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa výlučne zdedeným majetkom, ktorý výrazne posilňuje pozíciu dediča oproti veriteľom vrátane aj odkazovníkov (najmä v prípade, ak poručiteľ odkáže odkazovníkovi peniaze a nie vec patriacu do dedičstva). Úlohou dedičského práva je aj napomáhať zachovaniu majetkových hodnôt v rodine. Je preto diskutabilné, či znovuzavedenie odkazov v našom právnom poriadku, by našlo opodstatnenie aj v súčasnosti, keď občania stratili s týmto inštitútom kontakt na dlhé roky a odkazmi sa v minulosti väčšinou pamätalo len na osoby mimo okruhu rodiny (napr. služobníctvo). Navyše v rímskom práve bol tento inštitút alternatívou k univerzálnemu dedičovi, kedy poručiteľ odkazoval určitú vec/veci odkazovníkovi. Teraz to môže urobiť závetom, závetný dedič je inštitút preverený rokmi ako funkčný model a nie je spoločenská potreba zavádzať takýto inštitút.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.