§ 1794 · Zrušenie odkazu dedičskou zmluvou

Nový Občiansky zákonník

Odkaz sa zrušuje neskoršou dedičskou zmluvou; to neplatí, ak sa v dedičskej zmluve dohodlo, že určité skoršie odkazy zostávajú zachované.

Prepojené materiály · 5

Slovensko Právne predpisy

nájdená súvislosť

§ 477

V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

nájdená súvislosť

§ 480

(1)

Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

(2)

Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

nájdená súvislosť

§ 461

(1)

Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

(2)

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

nájdená súvislosť

§ 217

(1)

Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

(2)

Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

nájdená súvislosť

§ 195

(1)

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

(2)

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

(3)

Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

(4)

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

(6)

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Pripomienky z MPK

77 pripomienok · § 1794 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. § 1794 Neakceptovaná Zásadná

    NK SR (Notárska komora Slovenskej republiky) · 28. 11. 2025

    Navrhujeme vypustiť inštitút Odkaz (§ 2019 až 2035) a všetky ustanovenia s tým súvisiace. Odôvodnenie: Navrhujeme nezaviesť do nového OZ staronový dedičský inštitút odkazu. Najväčším nedostatkom daného inštitútu je fakt, že odkazovník ako singulárny sukcesor nikdy nezodpovedá za dlhy poručiteľa, čo vyplýva ešte z čias rímskeho práva. Uvedenou pripomienkou sa taktiež potvrdzuje jedna zo zásad súkromného práva: „Kto má niesť prospech, musí taktiež znášať povinnosti“. Odkazovník pri zachovaní princípu zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa celým svojím majetkom až do hodnoty nadobudnutého dedičstva, t.j. princípu pro viribus hereditatis by bol neúmerne zvýhodnený oproti dedičovi. Inštitút by bol skôr opodstatnený pri zavedení princípu cum viribus hereditatis, teda zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa výlučne zdedeným majetkom, ktorý výrazne posilňuje pozíciu dediča oproti veriteľom vrátane aj odkazovníkov (najmä v prípade, ak poručiteľ odkáže odkazovníkovi peniaze a nie vec patriacu do dedičstva). Úlohou dedičského práva je aj napomáhať zachovaniu majetkových hodnôt v rodine. Je preto diskutabilné, či znovuzavedenie odkazov v našom právnom poriadku, by našlo opodstatnenie aj v súčasnosti, keď občania stratili s týmto inštitútom kontakt na dlhé roky a odkazmi sa v minulosti väčšinou pamätalo len na osoby mimo okruhu rodiny (napr. služobníctvo). Navyše v rímskom práve bol tento inštitút alternatívou k univerzálnemu dedičovi, kedy poručiteľ odkazoval určitú vec/veci odkazovníkovi. Teraz to môže urobiť závetom, závetný dedič je inštitút preverený rokmi ako funkčný model a nie je spoločenská potreba zavádzať takýto inštitút.

  2. Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu

    RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025

    Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.

  3. Celý návrh Akceptovaná Obyčajná k celému návrhu

    MINCRS (Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025

    Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].

Poznámky a komentáre

Načítavajú sa poznámky a komentáre…