§ 1682 · Pozemok a vecné bremeno

K § 1682 (Žaloba na stanovenie nezistiteľných hraníc medzi pozemkami) K ustanoveniu, podľa ktorého „ak sú hranice medzi pozemkami nezistiteľné, každý sused má právo žiadať, aby ich stanovil súd podľa poslednej držby a ak to nie je možné, podľa vlastnej úvahy s ohľadom na okolnosti prípadu“, zásadne namietame zavedenie pojmu „nezistiteľné hranice medzi pozemkami“ a navrhujeme predmetné ustanovenie z návrhu zákona vypustiť, prípadne prepracovať v nadväznosti na odôvodnenie pripomienky. Odôvodnenie: Pojem „nezistiteľné hranice medzi pozemkami“ nie je v platnej legislatíve definovaný a jeho zavedenie je v rozpore s existujúcou právnou úpravou katastra nehnuteľností. Podľa § 3 ods. 1 katastrálneho zákona je pozemok definovaný ako časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou. Podľa § 3 ods. 2 katastrálneho zákona hranicu pozemku určujú lomové body a hranicou susedných pozemkov je hranica podľa skutočnej držby, ak je uznávaná vlastníkmi a nie je sporná. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona je v katastri evidovaný pozemok, ktorý je vymedzený hranicou, pričom kataster podľa § 7 písm. a) obsahuje údaje o geometrickom a polohovom určení nehnuteľností vrátane tvaru, rozmerov a priebehu hranice pozemku (§ 3 ods. 4 katastrálneho zákona). Všetky nehnuteľnosti sú navyše zobrazené na katastrálnej mape ako priemet svojich hraníc do zobrazovacej roviny (§ 3 ods. 10 katastrálneho zákona). Z uvedeného vyplýva, že každá hranica medzi pozemkami je v katastri nehnuteľností evidovaná a je možné ju objektívne určiť v teréne, t. j. je možné vždy objektívne určiť, kadiaľ vedie hranica. Vlastník pozemku má pritom podľa § 19 písm. a) a c) katastrálneho zákona povinnosť zabezpečiť, aby údaje o pozemku boli riadne evidované a aby lomové body hraníc boli v teréne označené. Ak si vlastníci nie sú istí priebehom hranice, môžu dať lomové body vytýčiť autorizovanou osobou. Zavedením pojmu „nezistiteľná hranica“ sa tak návrh zákona v tomto ustanovení dostáva do rozporu so zásadou hodnovernosti údajov katastra a otvára sa priestor pre spochybňovanie evidovaných hraníc, čo môže vyvolať neistotu vlastníkov v právny stav evidovaný v katastri nehnuteľností. Takáto koncepcia by mala závažné dopady na právnu istotu a aj vlastnícke vzťahy ako také. Na základe uvedeného považujeme navrhované ustanovenie za rozporné s právnou úpravou katastra nehnuteľností a odporúčame jeho vypustenie z návrhu zákona. Táto pripomienka je zásadná.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.

Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].