§ 1676 · Uspokojenie veriteľa

Ustanovenia týkajúce sa bytov a nebytových priestorov 1) nezrušuje sa zákon 182/1993 Z.z., a teda úprava bude duplicitná Zásadná pripomienka: navrhujeme novelizovať zákon 182/1993 Z.z., ideálne väčšou novelou po rozsiahlej odbornej diskusii, po vyjadrení správcovských spoločností a SVB, namiesto štiepenia úpravy medzi OZ a ZoVB. 2) Výraz „správa“ sa používa v odlišnom význame v ZoVB a OZ, bez nadväznosti na právnu úpravu správcov bytových domov, čo povedie k interpretačnému chaosu. ZoVB nepozná pojem "osoba zodpovedná za správu". 3) Pri súčasnom stave, keď je množstvo bytových domov postavených na nevysporiadaných pozemkoch, nie je účelné ani bezpečné deliť dom na základe dohody vlastníkov pozemku. Vlastníci domu a bytov sa stanú štatistami a rukojemníkmi vlastníkov pozemku? 4) § 1932 (aj ďalšie ustanovenia) koliduje s katastrálnym zákonom 5) § 1931 s odkazom na 1926 – prečo v náležitostiach zmluvy označenie zhotoviteľa? Kto dnes pozná zhotoviteľa paneláku z 1980-teho roku? 6) Vyhlásenie a naň nadväzujúce ustanovenia navrhujeme priliehavejšie pomenovať „dohoda“. Vyhlásenie je dlhoročne vžité na označenie jednostranného právneho úkonu a nie je logický ani iný dôvod tento zaužívaný zmysel pojmu meniť. 7) Ihrisko ani nádvorie nie je stavbou (§1911) . Kolízia so stavebným zákonom, potenciál kolízie s katastrálnym zákonom (ktorý sa tiež nenovelizuje ani neruší) 8) v § 1912 začlenenie napr. altánu priliehajúceho k terase bytu do spoločných častí nesie so sebou aj povinnosť jeho údržby zo spoločných prostriedkov. 9) Právo „výlučne užívať spoločne“ sa navzájom vylučuje. Výlučné vlastníctvo vo vžitom, zákonne ukotvenom aj judikatúrnom význame je opakom spoločného (vlastníctva, užívania...) 10) § 1933 povinnosť spravovať byt má správca alebo SVB, nie vlastník. Kolízia s 182/1993 Z.z. 11) Chýba väzba medzi 182/1993 Z.z a príslušnými ustanoveniami OZ 12) § 1942 je v príkrej kolízii s GDPR, absentuje právny základ, kritérium nevyhnutnosti 13) § 1920 ods. 2: „zjavne nespravodlivé“ je subjektívny termín bez obsahu a čo i len indikatívneho vymedzenia. Zakladá možnosť nárastu sporov, ktorými sa v podstate budú riešiť nie objektívne zmeny, ale subjektívne pocity vlastníkov bytov a NP o spravodlivosti. 14) Ak stavby priliehajúce k domu (s výhradami v bode 7) majú súpisné číslo a vlastnícke pomery usporiadané inak ako dom, aký vlastnícky režim budú mať podľa NOZ? 15) Táto časť neobsahuje zmluvu o vstavbe, ktorá sa frekventovane používa práve pri bytových domoch, je upravená v § 1484, hoci systematicky patrí práve do časti o bytoch, a nie k zmluvám kúpnej, o dielo a pod. 16) V súčasnej podobe je predpoklad, že zákon nezlepší postavenie vlastníkov bytov ani správu bytov, ale zvýši nároky na výkon správy (správcom alebo SVB), povedie k zhoršeniu vzťahov medzi vlastníkmi bytov v dome pre až hraničné, do úvahy pripadajúce, možnosti interpretácie.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.

Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].