§ 1667 · Predajná cena

Tradičné ustanovenia, ako napríklad § 384 rakúskeho občianskeho zákonníka (a podobne články 924 až 926 a ďalšie články talianskeho občianskeho zákonníka) sa zaoberajú iba právnymi otázkami súvisiacimi s prenasledovaním zvierat chovaných na cudzom území. Právna norma formulovaná rakúskym občianskym zákonníkom pre zvieratá sa nevzťahuje len na zvieratá, ale na všetok hnuteľný majetok. To sa odrazilo aj v niektorých kodifikáciách občianskeho práva. Možno uviesť občianske zákonníky Nemecka (§ 1005), Holandska (článok 5:23) a Québecu (článok 989 a nasl.). Pokiaľ ide o domáce zvieratá, prijíma sa štandardné ustanovenie väčšiny európskych občianskych zákonníkov, ktoré stanovuje právo vlastníka zvieraťa prenasledovať zviera na pozemku inej osoby. Takéto ustanovenie v súčasnom zákone chýba a to môže byť zdrojom nezhôd v budúcnosti. Súčasný občiansky zákonník v § 1667 vôbec neupravuje, prienik chovaného zvieraťa na cudzí pozemok. Z navrhovanej úpravy, majiteľ nesmie dovoliť, aby akékoľvek zvieratá vstúpili na cudzí pozemok z jeho vlastného pozemku, bez ohľadu na to, či ich chová, alebo či takéto zvieratá žijú voľne na jeho pozemku (napr. hlodavce, hmyz atď.). Nápravným opatrením je prekročenie úrovne primeranej miestnym podmienkam; absolútny zákaz je nemožný vzhľadom na prirodzené správanie niektorých zvierat, ako sú domáce holuby alebo mačky. To je predmetom úpravy zákazu imisií v predchádzajúcich ustanoveniach. Druhým aspektom je ochrana vlastníckych práv majiteľa zvieraťa. To sa rieši tým, že majiteľovi sa udeľuje právo vstúpiť na cudzí pozemok a tam prenasledovať svoje domáce zviera. Domáce zviera sa rozumie akékoľvek zviera vo vlastníctve majiteľa, či už ide o domáce zviera alebo divoké zviera, ktoré bolo chytené alebo skrotené. Výslovne formulované právne predpisy týkajúce sa rojov včiel sú odôvodnené, pretože všeobecné ustanovenia o zvieratách nemožno uplatňovať na jednotlivé včely. Let jednotlivých včiel na cudzí pozemok sa posudzuje podľa ustanovení o imisiách. Spravidla pôjde o nepriamu imisiu posudzovanú z hľadiska prípustnosti podľa kritéria miery primeranej miestnym podmienkam. Výslovne novo formulované právne predpisy týkajúce sa včelích rojov sú oprávnené, pretože všeobecné ustanovenia týkajúce sa zvierat nemožno uplatňovať na jednotlivé včely. Let jednotlivých včiel na cudzí pozemok sa posudzuje podľa ustanovení o imisiách. Spravidla sa bude jednať o nepriame imisie posudzované z hľadiska prípustnosti podľa kritérií primeraných miestnym podmienkam. Priame imisie by nastali v prípade, ak by úle boli umiestnené na samom okraji pozemku vlastníka a smerovali by k pozemku suseda. Vlastník včiel samozrejme nemôže naháňať jednotlivé včely na cudzom pozemku. Jednotlivé včely na cudzom pozemku sa považujú za nič, alebo skôr za zviera, ktoré nikomu nepatrí, takže aj keby ich sused zabil, neporušil by tým susedove vlastnícke práva. Na druhej strane, let roja včiel sa nepovažuje za imisiu. Dané ustanovenie je v rozpore s § 1681 ods. 1 Táto pripomienka je zásadná.

Navrhujeme slová „bez zbytočného odkladu“ nahradiť slovami „ak je to možné bez zbytočného odkladu“. Ustanovenie totiž upravuje prípad, ak sa na pozemku ocitne cudzia hnuteľná vec, vlastník pozemku ju vydá bez zbytočného odkladu jej vlastníkovi, alebo tomu, kto ju mal pri sebe, inak mu umožní vstúpiť na pozemok , vec vyhľadať a odniesť. Toto ustanovenie nereflektuje, napríklad stav, že sa na pozemku nachádza domáce zviera, ktoré nemusí cudziu osobu na pozemok vpustiť (pes). V nevýhode by bol v tomto znení ustanovenia vlastník pozemku.

Pôvodné znenie: „(1) Ak sa na pozemku ocitla cudzia hnuteľná vec, vydá ju vlastník pozemku bez zbytočného odkladu jej vlastníkovi alebo tomu, kto ju mal pri sebe, inak mu umožní vstúpiť na pozemok, vec vyhľadať a odniesť. Ak výkonom práva podľa prvej vety vznikne na pozemku škoda, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.“ Navrhované znenie: „(1) Ak sa na pozemku ocitla cudzia hnuteľná vec, vydá ju vlastník pozemku bez zbytočného odkladu jej vlastníkovi alebo tomu, kto ju mal pri sebe, inak mu umožní vstúpiť na pozemok, vec vyhľadať a odniesť. Rovnako tak môže vlastník prenasledovať chované zviera alebo roj včiel chovaných na pozemku inej osoby; ak však roj včiel vletí do obsadeného úľa inej osoby, vlastník úľa nadobúda vlastníctvo k roju bez povinnosti zaplatiť zaň náhradu. Ak výkonom práva podľa prvej vety vznikne na pozemku škoda, je ten, kto ju spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.“ Dôvod navrhovanej úpravy: Tradičné ustanovenia, ako napríklad § 384 rakúskeho občianskeho zákonníka (a podobne články 924 až 926 a ďalšie články talianskeho občianskeho zákonníka) sa zaoberajú iba právnymi otázkami súvisiacimi s prenasledovaním zvierat chovaných na cudzom území. Právna norma formulovaná rakúskym občianskym zákonníkom pre zvieratá sa nevzťahuje len na zvieratá, ale na všetok hnuteľný majetok. To sa odrazilo aj v niektorých kodifikáciách občianskeho práva. Možno uviesť občianske zákonníky Nemecka (§ 1005), Holandska (článok 5:23) a Québecu (článok 989 a nasl.). Pokiaľ ide o domáce zvieratá, prijíma sa štandardné ustanovenie väčšiny európskych občianskych zákonníkov, ktoré stanovuje právo vlastníka zvieraťa prenasledovať zviera na pozemku inej osoby. Takéto ustanovenie v súčasnom zákone chýba a to môže byť zdrojom nezhôd v budúcnosti. Súčasný občiansky zákonník v § 1667 vôbec neupravuje, prienik chovaného zvieraťa na cudzí pozemok. Z navrhovanej úpravy, majiteľ nesmie dovoliť, aby akékoľvek zvieratá vstúpili na cudzí pozemok z jeho vlastného pozemku, bez ohľadu na to, či ich chová, alebo či takéto zvieratá žijú voľne na jeho pozemku (napr. hlodavce, hmyz atď.). Nápravným opatrením je prekročenie úrovne primeranej miestnym podmienkam; absolútny zákaz je nemožný vzhľadom na prirodzené správanie niektorých zvierat, ako sú domáce holuby alebo mačky. To je predmetom úpravy zákazu imisií v predchádzajúcich ustanoveniach. Druhým aspektom je ochrana vlastníckych práv majiteľa zvieraťa. To sa rieši tým, že majiteľovi sa udeľuje právo vstúpiť na cudzí pozemok a tam prenasledovať svoje domáce zviera. Domáce zviera sa rozumie akékoľvek zviera vo vlastníctve majiteľa, či už ide o domáce zviera alebo divoké zviera, ktoré bolo chytené alebo skrotené. Výslovne formulované právne predpisy týkajúce sa rojov včiel sú odôvodnené, pretože všeobecné ustanovenia o zvieratách nemožno uplatňovať na jednotlivé včely. Let jednotlivých včiel na cudzí pozemok sa posudzuje podľa ustanovení o imisiách. Spravidla pôjde o nepriamu imisiu posudzovanú z hľadiska prípustnosti podľa kritéria miery primeranej miestnym podmienkam. Výslovne novo formulované právne predpisy týkajúce sa včelích rojov sú oprávnené, pretože všeobecné ustanovenia týkajúce sa zvierat nemožno uplatňovať na jednotlivé včely. Let jednotlivých včiel na cudzí pozemok sa posudzuje podľa ustanovení o imisiách. Spravidla sa bude jednať o nepriame imisie posudzované z hľadiska prípustnosti podľa kritérií primeraných miestnym podmienkam. Priame imisie by nastali v prípade, ak by úle boli umiestnené na samom okraji pozemku vlastníka a smerovali by k pozemku suseda. Vlastník včiel samozrejme nemôže naháňať jednotlivé včely na cudzom pozemku. Jednotlivé včely na cudzom pozemku sa považujú za nič, alebo skôr za zviera, ktoré nikomu nepatrí, takže aj keby ich sused zabil, neporušil by tým susedove vlastnícke práva. Na druhej strane, let roja včiel sa nepovažuje za imisiu.