§ 1537 · Zmena odkladu zrušenia spoluvlastníctva

Navrhujeme, aby bol špecifikovaný postup v prípade, ak na miesto poistníka vstupuje viacero osôb a nie je jednomyseľný záujem pokračovať v poistení. V prípade uplatnenia práva na výpoveď by sa malo prihliadať na záujem každej osoby, aby nedošlo k tomu, že poistením budú viazané osoby, ktoré nemajú na poistení záujem. Navrhujeme zapracovať, aby bola výpoveď možná vo vzťahu ku každej osobe, ktorá vstupuje poistenia osobitne a teda aby na miesto poistníka vstúpila len taká osoba, ktorá má reálny záujem na pokračovaní. Navrhované doplnenie ods. 4: ,,V prípade výpovede poistenia podľa ods. 3 koná každá osoba samostatne." Odôvodnenie: predpoklad jednomyseľnosti v rozhodovaním, ktorý je zakotvený v ods. 4 by sa mal aplikovať aj na výpoveď podľa odseku 3. Uvedený stav však nemusí byť žiaduci ani pre osoby, ktoré vstupujú na miesto poistníka a ani pre poisťovateľa. Preto navrhujeme, aby bola možnosť výpovede nastavená pre každú osobu samostatne.

Štvrtý diel - Odvážne zmluvy Navrhujeme upraviť názov oddielu a použiť skôr primeraný latinský názov ,,ALEATÓRNE ZMLUVY" Odôvodnenie: adresátom právnej normy je najširší okruh právnych subjektov, pričom drvivá väčšina nemá znalosti z právnej teórie. Pojem ,,odvážne zmluvy" preto v kontexte neprávnickej komunity, bez znalosti príslušnej právnej teórie pôsobí neprofesionálne a skôr komicky. Navrhujeme preto použitie latinského ekvivalentu, ktorý zabezpečí pomenovanie v súlade s vecnou podstatou, ktorá je v tejto časti obsiahnutá ale zároveň nebude pôsobiť pri neprávnickej verejnosti neprimerane nevhodným dojmom. § 1533 ods. 1 Navrhujeme v prvej vete upraviť znenie takto: ,,Poistnou zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje voči osobe, s ktorou poisťovateľ uzaviera poistnú zmluvu (poistník) poskytnúť v dohodnutom rozsahu.... Odôvodnenie: legislatívna skratka ,,poistník“ je v návrhu zadefinovaná až neskôr vo vete, hoci prvý krát sa použije v citovanej časti v úvode vety. Navrhujeme jej zavedenie pri prvom použití daného pojmu. Legislatívno technická pripomienka precizujúca text. Zároveň navrhujeme vypustiť poslednú vetu a možnosť uzavrieť PZ inak ako v písomnej forme. V aktuálnom stave elektronického uzatvárania PZ nevidíme reálne dôvod na to, aby sa zmluvy uzatvárali inak ako písomne. Touto úpravou by odpadla potreba upravovať povinné náležitosti poistky podľa § 1538 pre tieto typy zmlúv. Pre ostatné, kde by malo význam poistku vydávať sa môže zredukovať obsah povinných náležitostí. Tým, že sa v § 1538 definujú povinné náležitosti poistky, tak akýkoľvek benefit z uzatvárania poistnej zmluvy v inej ako písomnej podobe sa stráca. Ustanovenia vnímame ako nadbytočné, zbytočne zaťažujú legislatívny text potrebou nadväzujúcej úpravy. Navrhujeme obligatórne zakotviť povinnú písomnú formu PZ pri všetkých typoch. Dôvodová správa § 1533 Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností navrhujeme prvý odsek dôvodovej správy doplniť nasledovne: Poisťovateľ je zaviazaný na poskytnutie poistného plnenia voči poistníkovi, pričom je však na vôli zmluvných strán, či poistné plnenie bude poskytnuté poistníkovi alebo inej osobe dohodnutej v poistnej zmluve. Odôvodnenie: navrhujeme doplnenie tak, aby bolo zrejmé, že hoci záväzok poskytnúť poistné plnenie je v zmluve stanovený pre poisťovateľa voči poistníkovi, samotné poistné plnenie môže byť poskytnuté aj inému subjektu ako je poistník, ak je to v zmluve dohodnuté. Uvedené doplnenie doplní právnu textáciu tak, aby bolo explicitne uvedené, že takýto postup je v súlade s dispozičným oprávnením zmluvných strán. § 1535 ods. 2 Poistný záujem Navrhujeme doplniť ďalšiu vetu v odseku 2, ktorá znie: Skutočnosť, že poistný záujem pri uzavieraní poistnej zmluvy nebol daný musí poisťovateľ preukázať. Odôvodnenie: nakoľko neexistencia poistného záujmu má za následok neplatnosť poistnej zmluvy, čo môže mať ďalekosiahle následky na práva a právom chránené záujmy poisteného/poistníka, nedostatok poistného záujmu by mal byť jednoznačne preukázaný zo strany poisťovateľa, ak sa takejto neplatnosti dožaduje. § 1536 ods. 2 a zodpovedajúca časť dôvodovej správy Uzavretie PZ jej akceptovaním zaplatením poistného je prevažujúcim druhom uzavretia PZ, pričom však tento spôsob v praxi často predstavuje výkladové problémy spojené s pojmom ,,uhradené poistné". Za účelom zjednotenia postupu navrhujeme, aby bolo uzavretie PZ viazané na úhradu poistného zo strany poistníka. V praxi sa stáva, že ak posledný deň lehoty na prijatie návrhu nie je poistné pripísané na účet poisťovne, považuje sa návrh za neakceptovaný. Pri platbách na konci kalendárneho roka alebo počas sviatkov tak pri krátkych lehotách na akceptovanie môže byť problém so splnením požiadavky, aby bolo poistné v lehote pripísané na účet. Poistník tak ostáva často na pochybnostiach ohľadne toho, či zmluva vznikla, zvlášť v prípadoch, kedy spracovanie platby v systéme poisťovne trvá dlhší čas. Preto navrhujeme, aby v textovom znení, ako aj v dôvodovej správe bolo jasne stanovené, že ak k úhrade poistného zo strany poistníka došlo preukázateľne v lehote určenej na prijatie návrhu, tak je zmluva uzavretá a to bez ohľadu na dátum pripísania prostriedkov na účet poisťovateľa. Odôvodnenie: precizovanie textu a vyriešenie sporných prípadov v situáciách, kedy je vznik poistnej zmluvy viazaný na to, aby boli prostriedky poistného v stanovenej lehote na akceptáciu už pripísané na účet poisťovateľa. § 1537 ods. 3 a 4 Navrhujeme, aby bol špecifikovaný postup v prípade, ak na miesto poistníka vstupuje viacero osôb a nie je jednomyseľný záujem pokračovať v poistení. V prípade uplatnenia práva na výpoveď by sa malo prihliadať na záujem každej osoby, aby nedošlo k tomu, že poistením budú viazané osoby, ktoré nemajú na poistení záujem. Navrhujeme zapracovať, aby bola výpoveď možná vo vzťahu ku každej osobe, ktorá vstupuje poistenia osobitne a teda aby na miesto poistníka vstúpila len taká osoba, ktorá má reálny záujem na pokračovaní. Navrhované doplnenie ods. 4: ,,V prípade výpovede poistenia podľa ods. 3 koná každá osoba samostatne." Odôvodnenie: predpoklad jednomyseľnosti v rozhodovaním, ktorý je zakotvený v ods. 4 by sa mal aplikovať aj na výpoveď podľa odseku 3. Uvedený stav však nemusí byť žiaduci ani pre osoby, ktoré vstupujú na miesto poistníka a ani pre poisťovateľa. Preto navrhujeme, aby bola možnosť výpovede nastavená pre každú osobu samostatne. § 1538 Nakoľko sa upúšťa od všeobecnej povinnosti poskytovať poistku navrhujeme, aby bolo do ustanovenia doplnené, že poisťovateľ je povinný vydať poistku aj v prípade, ak o to poistník požiada. Poistka môže byť nahradená vydaním poistného certifikátu, ktorý preukazuje existenciu poistenia a obsahuje minimálne údaje v rozsahu podľa ods. 2 písm. a, b, c, f, j a výšku poistnej sumy, na ktorú bolo poistenie dojednané a dohodnutú spoluúčasť. Odôvodnenie: pri niektorých typoch poistenia sa od poistníka požaduje, aby vedel preukázať, že má platne uzavreté poistenie, pričom predkladať celú PZ nie je v týchto prípadoch efektívne. Ide najmä o prípady poistenia zodpovednosti za škodu, CMR, stavebného poistenia a pod., kedy poistený subjekt musí svojim klientom alebo iným, tretím osobám, preukázať, že má uzavreté poistenie, pričom podstatnou skutočnosťou je aj to, aká bola dojednaná poistná suma a spoluúčasť. Poisťovne k poisteniu vydávajú poistný certifikát, pričom je žiaduce, vzhľadom na podrobnú úpravu problematiky poistenia v návrhu, aby bol aj tento inštitút zakotvený v paragrafovom znení a poistený mal tak možnosť požadovať vydanie takéhoto dokladu od poisťovateľa. § 1538 ods. 2 Vo vymenovaných povinných náležitostiach poistky chýba poistná suma, ktorá bola v PZ dojednaná. Ak ide o pojem uvedený v písm. h) – určenie poistného plnenia, navrhujeme používať zaužívaný pojem poistná suma, ktorý sa používa aj ďalej v návrhu. Rovnako v obsahových náležitostiach absentuje aj spoluúčasť, čo sú podstatné skutočnosti, ktoré by v poistke mali byť. Zároveň uvádzame, že obsahové náležitosti poistky v podstate kopírujú štandardný obsah a rozsah poistnej zmluvy a návrh rozširuje rozsah údajov, ktoré sú doteraz uvádzané v poistke. Ak by sa upustilo od možnosti uzatvorenia PZ inak ako písomne (viď pripomienka vyššie), tak by bolo možné aj v tomto prípade zredukovať obsah poistky, ktorá by sa vydávala len pre prípad, kedy je to potrebné na uplatnenie práva. Väčší praktický význam má vydávanie poistných certifikátov, kde nie je vyžadovaný taký veľký rozsah údajov, ako je to uvedené v návrhu pri poistke. Odôvodnenie: precizovanie obsahových náležitostí poistky a návrh na zefektívnenie s ohľadom na praktickú stránku. § 1539 ods. 5 Možnosť znížiť poistné plnenie v prípade vedome nepravdivej alebo vedome neúplnej odpovede navrhujeme precizovať tak, že poisťovňa je povinná pri znížení poistného plnenia preukázať, na základe čoho vyhodnotila, že odpovede boli vedome nepravdivé alebo neúplné a zdôvodniť výšku zníženia poistného plnenia vzhľadom na dopad nepravdivých odpovedí na podmienky poistenia a následne na výšku poistného plnenia. Odôvodnenie: Opakovane sa v praxi stáva, že krátenie poistného plnenia nie je vo vzťahu k poistníkovi odôvodnené, nie je zrejmý výpočet krátenia ani konkrétne dôvody vedúce k výslednému určeniu poistného plnenia. Možnosť napadnúť závery likvidácie zo strany poisteného sú potom značne sťažené. Pri zavedení možnosti krátenia z dôvodu nepravdivých odpovedí navrhujeme, aby bola daná jasná zákonná povinnosť odôvodnenia a preukázania výpočtu krátenia poistného plnenia. Dôvodová správa k § 1539 Navrhujeme do dôvodovej správy doplniť informáciu o tom, ako musí poisťovateľ postupovať v prípade, ak poistná udalosť nastane v období od doručenia oznámenia poistníkovi o zmenených podmienkach do okamihu prípadného doručenia výpovede poistníka. V prípade, ak v tomto období nastane poistná udalosť a pre poistnú zmluvu už platia nové podmienky, nie je poisťovateľ oprávnený krátiť poistné plnenie podľa § 1539 ods. 5. Je však oprávnený započítať si voči poistnému plneniu zvýšené poistné, ktoré bolo určené v oznámení o zmene podmienok. Odôvodnenie: navrhujeme doplniť praktický dopad v prípadoch, ak nastane poistná udalosť vo vymedzenom období. §1541 v spojení s § 1542 Vzhľadom na rôzne možnosti nastavenia poistného obdobia a splátok poistného, ako aj na rôznu úpravu zániku poistnej zmluvy pri nezaplatení splátky poistného, resp. celého poistného navrhujeme legislatívny text zjednodušiť tak, aby bolo jasné, že poistné obdobie, je vždy celé obdobie, za ktoré je dohodnuté celé bežné poistné, bez ohľadu na to, či je bežné poistné splatné v jednej alebo viacerých splátkach. Aktuálny text je v navrhovanom znení nejasný, nakoľko bez dôvodovej správy zvádza k tomu, že ak je poistné rozdelené na 4 splátky, tak poistné obdobie je to, za ktoré je určená daná splátka (a nie celé obdobie splátok). Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností navrhujeme aby bol § 1541 ods. 2 doplnený tak, že bodka bude nahradená čiarkou a text sa doplní, bez ohľadu na skutočnosť, či bolo dohodnuté platenie bežného poistného v splátkach. Odôvodnenie: precizovanie textu za účelom vylúčenia pochybností a možného iného výkladu. § 1543 v spojení s § 1544 Vzhľadom na nové ustanovenia týkajúce sa zvýšenia poistného rizika a následkov spojených s neoznámením zvýšenia poistného rizika navrhujme, aby bol poisťovateľ povinný informovať klienta minimálne o dôvodoch, za ktorých by nebolo upisované riziko akceptované, resp. ktoré sú považované za podstatné zvýšenie poistného rizika. Nakoľko v tomto prípade ide o situácie, ktoré by mali byť dopredu jasné, mali by byť vopred aspoň rámcovo klientovi oznámené pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak totiž dôjde k poistnej udalosti, aby poisťovateľ mohol zamietnuť poistné plnenie, môže pri likvidácii tvrdiť, že takéto riziko by za pôvodných podmienok neakceptoval. Keďže už ale pôjde o stav, kedy poistná udalosť vznikla, tieto dôvody bude špecifikovať až pri jej riešení. Navrhujme preto, aby došlo k doplneniu povinnosti, kde pri uzatváraní poistnej zmluvy musí byť klient informovaný, minimálne výpočtom najčastejších prípadov, čo je považované pri poistnej zmluve za podstatné zvýšenie poistného rizika a čo sú pre poisťovateľa dôvody, pri ktorých by riziko preňho nebolo akceptovateľné Odôvodnenie: zakotvenie tejto informačnej povinnosti zabezpečí, že zmluvné strany budú mať vopred jasne stanovený rámec, ktorým sa pri zvýšení poistného rizika budú riadiť a z ktorého sa bude odvodzovať následne aj prípadný postup pri krátení alebo zamietnutí poistného plnenia. § 1544 Uvedené ustanovenie týkajúce sa oznámenia zvýšenia poistného rizika a následkov v prípade poistnej udalosti už nešpecifikuje, že musí ísť o podstatné zvýšenie poistného rizika. Navrhujeme v texte upraviť tak, aby nedochádzalo v praxi k zneužitiu, že pri akejkoľvek neoznámenej zmene bude poistné plnenie zamietnuté alebo krátené. Nakoľko krátenie poistného plnenia, resp. jeho zamietnutie je už teraz problematickou súčasťou poistenia, tieto nové ustanovenia dávajú pre poisťovateľa veľmi veľký manévrovací priestor na krátenie alebo zamietanie poistného plnenia. Ustanovenia sa javia s ohľadom na dopad na praktickú realizáciu ako nedostatočné, dávajúce neprimerane široký priestor pre poisťovateľa pri riešení poistných udalostí. Pri nesúhlase s krátením poistného plnenia má klient vždy veľmi zdĺhavú cestu, kým sa dopracuje k náprave, často končiacu na súde, kde konanie môže trvať roky. Do návrhu OZ sa dostali viaceré ustanovenia o krátení alebo zamietnutí poistného plnenia, ktoré doteraz boli zakotvené v zmluvných podmienkach a vnímame, že v mnohých prípadoch boli zneužité na neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov klientov. Samotný vzťah založený poistnou zmluvou objektívne nie je vzťah dvoch rovnocenných subjektov. Zakotvenie zákonných ustanovení rozširujúcich prípady, kedy môže byť krátené/zamietnuté poistné plnenie bez jasného precizovania textu a postupov vnímame ako neprimerané posilnenie pozície silnejšej zmluvnej strany Odôvodnenie: uvedené spresnenie navrhujeme za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov klienta a vyváženia postavenie zmluvných strán poistnej zmluvy. § 1545 Navrhujeme, aby bola vo vzťahu k ustanoveniam o poistnom riziku v poistnej zmluve obligatórne uvádzaná informácia, či je zmluva dohodnutá so štandardným alebo so zvýšeným poistným rizikom. Odôvodnenie: v mnohých PZ klient nevie určiť, pri určení výšky poistného bola použitá základná alebo zvýšená sadza. Ak túto informáciu nebude mať na PZ uvedenú, nebude sa môcť ani účinne domáhať postupu pri znížení poistného rizika, nakoľko nemá jasne stanovené, že v jeho prípade ide o poistenie so zohľadnením zvýšeného rizika. § 1551 ods. 3 Navrhujeme v druhej vete doplniť: V oznámení poisťovateľ uvedie a podrobne vysvetlí dôvody..., ktoré musia byť jasne dané poistnou zmluvou, ak k takému úkonu pristúpil. Odôvodnenie: na základe poznatkov z praxe a v súlade s odôvodnením uvedeným v dôvodovej správe navrhujeme, aby došlo k spresneniu legislatívneho textu tak, aby krátenie/zamietnutie bolo vždy odôvodnené podrobne - doterajšie všeobecné a strohé konštatovania často vedú k neprimerane dlhému zisťovaniu dôvodov a spôsobov krátenia plnenia zo strany osoby oprávnenej na poistné plnenie. Zároveň navrhujeme text doplniť tak, že krátenie/zamietnutie musí vychádzať z ustanovení poistnej zmluvy a preto každý dôvod pre krátenie alebo zamietnutie musí byť v odôvodnení takéhoto postupu jasne prepojený na konkrétne ustanovenie PZ (resp. VPP), na základe ktorých došlo k takémuto postupu. Dlhodobá prax ukazuje, že odôvodnenia krátenia sú často strohé, nie je možné ich priame prepojenie na ustanovenia PZ a takýto postup často sťažuje oprávnenej osobe využiť všetky prostriedky na ochranu svojich porušených práv a oprávnených záujmov. § 1551 ods. 1 a súvisiace ustanovenia Navrhujeme, aby pri oznámení poistnej udalosti bola zohľadnená aj skutočnosť, že hlásenie vykonávajú aj finanční agenti, ktorým pomoc klientovi pri poistných udalostiach vyplýva zo zákona č. 186/2008 Z.z. ale zároveň sú zmluvným partnerom poisťovateľa, preto nejde o priame poverenie zo strany poistníka (oprávnenej osoby). Navrhujeme v tomto, ako aj v súvisiacich ustanoveniach uviesť, že na oznámenie poistnej udalosti je oprávnený aj finančný agent podľa osobitného predpisu Odôvodnenie: zosúladenie s platnou právnou úpravou zakotvenou zákonom č. 186/2009 Z.z. a prepojenie na reálny výkon činností finančného agenta. § 1551 ods. 2 a súvisiace ustanovenia Navrhujeme doplniť text nasledovne: Poistník, poistený a osoba oprávnená na poistné plnenie poskytnú poisťovateľovi, alebo ním poverenej osobe súčinnosť...Odôvodnenie: úkony pri poistnej udalosti často za poisťovateľa vykonávajú externé subjekty, ktoré sú na výkon tejto činnosti poisťovňou poverené. Navrhujeme tento stav zakotviť aj v návrhu, pričom týmto vzniká oprávnenej osobe aj právo požadovať toto poverenie od príslušnej osoby vykonávajúcej úkony pri poistnej udalosti. § 1551 ods. 3 Navrhujeme štandardnú 3 mesačnú lehotu skrátiť na 2 mesiace Odôvodnenie: v prípade, ak nemožno uvedené ukončiť z dôvodov mimo poisťovateľa, tak sa aplikuje ods. 4 tohto paragrafu. 2 mesačná lehota na ukončenie šetrenia poistnej udalosti by mala byť v drvivej väčšine prípadov postačujúca. § 1551 ods. 8 Navrhujeme doplniť text nasledovne: Poisťovateľ je povinný vznik zvýšených nákladov preukázať a vyčísliť Odôvodnenie: navrhované doplnenie má zabezpečiť transparentnosť konania pri prípadnom krátení plnenia z dôvodov zvýšených nákladov. Takéto musia byť jednak preukázateľné a osobe oprávnenej na poistné plnenie aj preukázané a tiež presne vyčíslené, aby umožňovali jasnú možnosť kontroly zo strany osoby oprávnenej na poistné plnenie pri zásahu do jej práva na poistné plnenie. § 1554 Navrhujeme doplniť, že poistenie zaniká ku dňu zániku rizika podľa predchádzajúcej vety. Ak nie je možné deň zániku spoľahlivo určiť, zaniká najneskôr okamihom, kedy sa poistník o zániku rizika dozvedel. Odôvodnenie: V aplikačnej praxi sa stretávame s nevôľou poisťovateľa ukončiť poistný vzťah spätne ku dňu zániku rizika, hoci táto povinnosť vyplýva aj z doterajšej právnej úpravy. Odôvodnenie, že poistník oznámil poisťovateľovi zánik rizika neskoro alebo s veľkým časovým omeškaním nemá z pohľadu konceptu poistnej doby a nemožnosti poistnej udalosti opodstatnenie. Preto sa navrhuje spresniť, kedy dochádza k zániku poistenia, aby bolo zrejmé, že od momentu reálneho zániku poistenia, do momentu spracovania požiadavky/informácie, už poisťovateľovi nepatrí uhradené poistné a jeho nespotrebovanú časť je povinný vrátiť poistníkovi. Zánik teda nastáva ku dňu, kedy bola, napr. poistená vec zničená (napr. požiarom). Ak nie je možné spoľahlivo deň určiť (napr. pri krádeži motorového vozidla, ak poistník nie je dlhšie doma a nie je možné určiť presný okamih krádeže), tak je to deň, kedy sa poistník o zániku dozvedel. Informáciu o zániku je následne povinný oznámiť a preukázať poisťovateľovi. § 1555 a dôvodová správa k predmetnému § Navrhujeme text upraviť nasledovne: Poistenie zanikne, ak poistné alebo niektorá jeho dohodnutá splátka, nebolo zaplatené do 1 mesiaca od jeho splatnosti.;....Odôvodnenie: navrhujeme, aby zánik poistenia bol viazaný na uplynutie lehoty nielen v prípade nezaplatenia bežného poistného splatného ročne aj v prípade nezaplatenie niektorej z dohodnutých splátok, ak bolo v PZ dohodnuté platenie v splátkach. Navrhované ustanovenie a prepojenie na § o poistnej dobe, poistnom období a splatnosti poistného je pre bežného adresáta veľmi náročné a zároveň máme za to, že zánik poistenia viazaný na nezaplatenie splátky je efektívnejší a praktickejší spôsob riešenia. V prípade, ak by nedošlo k úprave, tak pri štvrťročných splátkach poistenie zanikne až 3 mesiace po splatnosti poslednej splátky, čo predstavuje viac ako rok trvajúci vzťah, za ktorý sa bude musieť hradiť dlžné poistné. Viazanie zániku pre nezaplatenie navrhujeme nastaviť aj na nezaplatenie dohodnutej splátky. Uvedené navrhujeme následne aj jasne popísať a doplniť do dôvodovej správy. Zároveň navrhujeme skrátenie lehoty na zánik ma 1 mesiac namiesto 3 mesiacov v návrhu. § 1557 Navrhujeme upraviť znenie tak, aby možnosť výpovede v 2 mesačnej lehote nebola viazaná na dohodu ale aby išlo o priamu zákonnú možnosť. Prípadne formuláciu upraviť tak, že ,,ak nie je výslovne dohodnuté inak, tak" má každá zo zmluvných strán právo vypovedať zmluvu do 2 mesiacov Odôvodnenie: ide o štandardný inštitút, ktorý by mal byť paušálne platný pre všetky zmluvy a nie je dôvod na to, aby to zákon viazal len na prípad, ak je to dohodnuté. § 1558 ods. 1 Navrhujeme viazať začiatok trojmesačnej výpovednej lehoty na moment, kedy je ukončené prešetrovanie poistnej udalosti podľa § 1551 ods. 3, resp. 4. Odôvodnenie: ak poistník chce reagovať výpoveďou na spôsob a závery likvidácie poistnej udalosti, v prípade ak sa bude začiatok výpovednej lehoty viazať na oznámenie PU, môže nastať situácia, že do ukončenia šetrenia už táto lehota uplynie, resp. bude neprimerane krátka vzhľadom na začiatok plynutia lehoty. Viazanie výpovednej lehoty na oznámenie PU považujeme za nevhodné, pričom nerieši mnohé reálne prípady, kedy je toto právo využívané. § 1559 písm. b) V prípade, ak dôjde k odňatiu povolenia na výkon poisťovacej činnosti poisťovateľa máme za to, že ide o takú situáciu, kedy je primárnou potrebou chrániť záujmy poistníka/poisteného, ktoré sú v takejto situácii už objektívne ohrozené. Preto navrhujeme, aby v prípade tohto výpovedného dôvodu nebola limitovaná výpovedná lehota na 2 mesiace ale bola bez obmedzenia alebo aspoň 6 mesiacov. Aj výpovedná doba 1 mesiac sa jví v tomto prípade ako neprimerane dlhá Odôvodnenie: uvedené ustanovenie rieši situáciu závažného ohrozenia práv poistencov/poistených a nie je žiaduce, aby v prípade, ak nestihnú lehotu na výpoveď zotrvali v právnom vzťahu so subjektom, ktorý nemôže poskytovať poisťovacie činnosti. Zároveň v tomto prípade sa javí aj mesačná výpovedná doba ako neprimeraná. § 1560 Navrhujeme doplniť poznámku pod čiarou k odvolávke na osobitný predpis a tam uviesť: napr. zákon č. 297/2008 Z.z., prípadne ďalšie platné predpisy, ktoré aktuálne zavádzajú pre poisťovateľa túto povinnosť Odôvodnenie: spresnenie a sprehľadnenie legislatívneho textu s prepojením na osobitnú právnu úpravu. § 1562 V prípade, ak k odstúpeniu od zmluvy podľa § 1562 dôjde v prípade životného poistenia so sporiacou zložkou (kapitálové poistenie alebo IŽP) navrhujeme, aby sumu zodpovedajúcu investičnej(sporiacej) zložke bol poisťovateľ povinný vrátiť poistníkovi Odôvodnenie: ak sa po dlhšej dobe (niekoľko rokov) preukáže dôvod na odstúpenie podľa § 1562 a zároveň je poistenie spojené so sporením, vnímame ako neprimerané, aby celá nasporená časť ostávala v prospech poisťovateľa. Takýto postup považujeme za neprimeranú sankciu za porušenie povinností, ktoré viedli k odstúpeniu od zmluvy. § 1563 ods. 2 Navrhujeme, aby informácia o zániku poistnej zmluvy podľa ods. 2 bola povinne zaslaná spolu s oznámením poisťovateľa o odmietnutí plnenia oprávnenej osobe, ak je osobou totožnou s poistníkom. Druhá veta potom bude doplnená tak, že bodka sa nahrádza čiarkou a veta sa dopĺňa: , ak je poistník osoba odlišná od osoby oprávnenej na poistné plnenie" Odôvodnenie: nakoľko poistenie v tomto prípade zaniká momentom dôjdenia oznámenia poisťovateľa a osoba oprávnená na poistné plnenie je vo väčšine prípadov totožná, navrhujeme spolu s oznámením doručiť aj informáciu o zániku poistenia. Dodatočná lehota na informovanie o zániku sa potom uplatní len pre prípad, kedy je poistník a osoba oprávnená na poistné plnenie odlišná. § 1563 ods. 3 Navrhujeme upraviť chybný odkaz na použitie § Odôvodnenie: oprava chyby v písaní § 1567 Navrhujeme aj v prípade podpoistenia dať zákonnú toleranciu jeho uplatnenia na 10% tak, ako je to v prípade nadpoistenia. Zmluvné strany si môžu túto toleranciu zvýšiť. Odôvodnenie: v praxi často dochádza k uplatneniu podpoistenia až po presiahnutí určitej hranice tolerancie. Navrhujeme, aby aj ustanovenie OZ paušálnym spôsobom upravovalo tento stav až od 10% rozdielu tak, ako sa ani pri nadpoistení nemôže poistník domáhať úpravy poistného do tejto hranice. § 1568 ods. 3 Odkaz na ustanovenie § 777 ods. 3 navrhujeme upraviť, lebo v navrhovanom znení má § 777 len 2 ods. Odôvodnenie: oprava chyby v písaní. § 1568 ods. 4 Poistnú zmluvu uzatvára poistník s poisťovateľom, pričom osoba žijúca s poistníkom v spoločnej domácnosti nie je zmluvnou stranou. Zakotvenie obmedzenia alebo vylúčenia poistného plnenia pre prípady porušenia povinností zo strany osoby žijúcej v spoločnej domácnosti môže byť v niektorých prípadoch neprimerané a obmedzí tak snahu poistníka o poistnú ochranu majetku a jeho zodpovedné konanie. Uvedené ustanovenie navrhujeme doplniť tak, že sa toto obmedzenie vzťahuje na konanie/opomenutie osoby žijúcej v spoločnej domácnosti len v prípade, ak poistník pri vynaložení primeranej starostlivosti nezabránil tejto osobe v konaní, ktoré viedlo k vzniku poistnej udalosti, hoci jej zabrániť mal a mohol Odôvodnenie: ak poistník žije v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá sa počas spolužitia stane závislá na alkohole/omamných látkach a do vyriešenia spoločnej bytovej situácie nemá poistník inú možnosť ako zdieľať s touto osobou spoločnú domácnosť, malo by byť poistné plnenie za konanie osoby žijúcej v spoločnej domácnosti krátené jedine v tom prípade, ak poistník nezabránil tejto osobe v takomto konaní, hoci tak urobiť mal a mohol. § 1593 ods. 1 Stanovenie lehoty 15 dní na zachovanie stavu paušálne pre poistenie akéhokoľvek majetku sa javí ako neprimerane dlhé. V prípade poistenia väčšiny prípadov je možné, aby sa takéto subsumovali pod závažné dôsledky uvedené v odseku 2. Avšak pri niektorých situáciách - napr. poškodenie poľnohospodárskeho stroja počas žatvy, kedy je potrebné odstrániť škodu čo najskôr, je 15 dňová lehota naozaj neprimerane dlhá. Navrhujeme buď lehotu vypustiť a nechať na dohodu v zmluvách alebo ju skrátiť aspoň na 7 dní. Navyše v mnohých prípadoch je možné aj po rozmontovaní poškodeného stroja zachovať poškodené časti a umožniť obhliadku počas prebiehajúcej opravy, čím nie je nutné čakať so začiatkom opravy. Na druhej strane, v mnohých prípadoch, aby mala obhliadka zmysel a bolo možné určiť presný rozsah poškodenia a príčinu škody sa musí s opravou začať, napr. rozobratím poškodeného majetku. Odôvodnenie: zavedenie takejto paušálnej povinnosti považujeme v mnohých prípadoch sa príliš rigidné, neprimerane obmedzujúce poisteného. § 1593 ods. 3 Navrhujeme na koniec vety doplniť: , alebo ak napriek nesplneniu povinnosti v odseku 1 alebo 2 je možné spoľahlivé zistenie stavu spôsobeného poistnou udalosťou aj po vykonaní jeho opravy alebo odstránenia zvyškov. Odôvodnenie: navrhované doplnenie zabraňuje poisťovateľovi krátiť poistné plnenie, ak poistník síce porušil príkaz zachovať vec alebo neoznámil naliehavé dôvody, pre ktoré musel začať s opravou alebo odstránením zvyškov ale napriek vykonaným krokov je možné spoľahlivo zistiť stav spôsobený PU (napr. bola zabezpečená dostatočná dokumentácia, ktorá umožňuje poisťovateľovi získať všetky potrebné údaje pre prešetrenie PU, boli zachované poškodené časti majetku, z ktorých je možné určiť rozsah aj príčinu vzniku škody a pod.). § 747 Navrhujeme doplniť nový odsek pre použitie VZP v prípade poistnej zmluvy a to nasledovne: ,,Jednostranná zmena všeobecných zmluvných podmienok pri zmluvách podľa štvrtého dielu, druhého oddielu tohto zákona zo strany poisťovateľa musí byť v poistnej zmluve alebo v príslušných všeobecných zmluvných podmienkach vopred jasne dohodnutá. V prípade vykonania takejto jednostrannej zmeny vo všeobecných zmluvných podmienkach je poisťovateľ povinný poistníkovi oznámiť, od akého okamihu je zmena účinná a presne špecifikovať tie časti všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sa zmenili." Odôvodnenie: v praxi sa stretávame s prípadmi, kedy si poisťovateľ do VPP zakotví možnosť jednostranne zmeniť poistné podmienky a to tak, že táto zmena môže byť aj v neprospech poistníka. Ten sa o zmene dozvie len nepriamo, odkazom na nový, niekoľko desiatok stranový dokument, kde je nútený sám hľadať zmeny, často v časovom strese, aby stihol dať výpoveď v lehote 6 týždňov. Takýto postup považujeme za neprijateľný a v prípade, ak si poisťovateľ takúto možnosť vo VPP dohodne, mal by byť zaviazaný povinnosťou informovať poistníka jednak odkedy sa zmenené podmienky na poistenie vzťahujú a tiež presne špecifikovať, k akým zmenám došlo. Uvedené ustanovenie navrhujeme doplniť aj do § 749, ak sú štandardizované podmienky aplikované na PZ.