Nový Občiansky zákonník
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh niektorej zo strán usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä zriadiť k pozemku za primeranú náhradu služobnosť, ktorá je nevyhnutná na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Prepojenia na staršie predpisy · 4
Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z vecného bremena.4)
Pokiaľ ide o nájom, ktorý vznikol z práva užívania nebytových priestorov podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona na poskytovanie služieb zdravotníckych, sociálnych, spojov, na zabezpečenie činnosti politických strán, pracovísk základného výskumu, umeleckej tvorivej činnosti, na vykonávanie divadelnej, koncertnej a osvetovej činnosti, možno ho vypovedať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru.
Správne konania začaté podľa doterajších právnych predpisov o hospodárení s nebytovými priestormi sa k začiatku účinnosti tohto zákona zastavujú.
Tento zákon sa nevzťahuje na nebytové priestory užívané podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení zákona č. 95/1988 Zb. a zákona č. 114/1990 Zb.
Pripomienky z MPK
89 pripomienok · § 1465 · zoradené od najkonkrétnejších
Žiadame doplniť do prvej vety slovné spojenie „ak sa strany nedohodnú inak“. Odôvodnenie: Navrhované znenie striktne určuje, že pri veciach, ktoré sú predmetom údržby, opravy alebo úpravy, neprechádza vlastnícke právo ani nebezpečenstvo škody na zhotoviteľa. Takto formulovaná úprava nereflektuje rôznorodosť praxe. V mnohých typoch je bežné, že sa strany dohodnú na odlišnom rozdelení rizík. Bez možnosti zmluvne upraviť prechod vlastníctva či nebezpečenstvo škody by strany nemohli flexibilne reagovať na povahu konkrétnej zákazky a spravodlivo nastaviť zodpovednosť za vzniknuté škody. Z celého textu materiálu nám totiž jednoznačne nevyplýva, ktoré ustanovenia sú kogentné a ktoré dispozitívne. Žiadame preto buď v návrhu zákona jednoznačne uviesť alebo vo všetkých ustanovenia v ktorých sa nachádza pojem „ak sa strany nedohodnú inak“ vypustiť a zaviesť pravidlo, že všetky ustanovenia sú dispozitívne.
Žiadame doplniť ustanovenie tak, aby malo dispozitívny charakter a aby rovnaký režim, aký sa v poslednej vete vzťahuje na stavbu, bolo možné zmluvne dohodnúť aj pri iných predmetoch diela, napríklad pri montáži veľkých technologických celkov. Odôvodnenie: V praxi vznikajú situácie, keď sa u objednávateľa montujú rozsiahle a hodnotné technologické zariadenia, ktoré síce nie sú stavbou, ale ktoré majú v praxi podobnú dôležitosť a nesú so sebou podobné riziká. Súčasné znenie však spôsobuje, že ak sa vec zhotovuje na pozemku objednávateľa, automaticky na neho prechádza vlastníctvo aj nebezpečenstvo škody, hoci pri technológii to vôbec nemusí byť vhodné ani logické. Pri stavbách zákon výslovne umožňuje, aby riziko škody do odovzdania niesol zhotoviteľ. Tento režim je praktický, bežne používaný a odráža reálne rozdelenie rizík v zmluvných vzťahoch. Problémom je, že posledná veta odseku sa vzťahuje len na stavby, takže rovnaký postup nemožno použiť pri technológiách, hoci povaha zákazky to často vyžaduje. Preto považujeme za dôležité, aby bolo ustanovenie formulované viac dispozitívne a aby umožňovalo, aby sa strany dohodou priblížili režimu, ktorý je dnes vyhradený len pre stavby. Z celého textu materiálu nám totiž jednoznačne nevyplýva, ktoré ustanovenia sú kogentné a ktoré dispozitívne. Žiadame preto buď v návrhu zákona jednoznačne uviesť alebo vo všetkých ustanovenia v ktorých sa nachádza pojem „ak sa strany nedohodnú inak“ vypustiť a zaviesť pravidlo, že všetky ustanovenia sú dispozitívne.
Ustanovenie § 1695 je mechanickým prepisom súčasnej právnej úpravy o vydržaní. Máme za to, že je žiadúce tento inštitút viac rozpracovať. V českom občianskom zákonníku nachádzajúci sa inštitút „Mimoriadneho vydržania“ je inšpirujúci a jeho zavedenie v modifikovanej podobe by bolo prospešné v prípadoch, kedy dochádza ku stretu dvoch vlastníckych práv u nehnuteľností, ktoré nie je možné riešiť premiestnením jednej z vecí. Zmyslom a účelom vydržania je zosúladiť faktický stav s právnym. V prípade stretu vlastníckych práv u nehnuteľností a narušeniu pokojného výkonu vlastníckeho práva je zabezpečenie jednoty vlastníctva a tým zabezpečenie harmonického stavu o to viac žiadúce a potrebné. V týchto prípadoch je dokazovanie právneho dôvodu formalistické, bez vzťahu ku podstate a zmyslu inštitútu vydržania. Inštitút vydržania uvedený v ust. § 1695 navrhujeme rozpracovať na pozemok pod stavbou, pričom vydržacia lehota v takom prípade ostane pôvodná. Takouto úpravou sa vyvažuje a modifikuje v novom Občianskom zákonníku ponechaná zásada superficies solo non cedit. Preto navrhujeme do ust. § 1695 doplniť odsek so znením : Vlastník stavby zriadenej na cudzom pozemku vydrží vlastnícke právo k pozemku, i keď nepreukáže právny dôvod, na ktorom sa držba jeho alebo jeho právneho predchodcu zakladá. To neplatí ak sa mu preukáže nepoctivý úmysel.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.