§ 1448 · Odstránenie častí stromu

Navrhujeme v § 1448 doplniť na začiatok prvej vety odseku 2, v duchu princípu autonómie vôle, nasledovné slová: „Ak sa objednávateľ a zhotoviteľ nedohodnú inak“. Ak má byť toto ustanovenie podľa úmyslu zákonodarcu kogentné, navrhujeme zároveň zvýšiť lehotu 30 dní na šesť mesiacov. Odôvodnenie:, V zmysle princípu autonómie vôle a zmluvnej slobody navrhujeme zdôrazniť, že pravidlo formulované v ods. 2 má dispozitívny charakter a je možné sa od neho dohodou odkloniť. 30-dňová lehota považujeme za príliš krátku, pričom jej zmeškanie by malo zásadné dôsledky na zhotoviteľa a potenciálne na osud celej stavby.

Navrhujem začlenenie tzv. správy cudzieho majetku (v rámci vecných práv, respektíve obmedzených vecných práv podľa NOZ), týkajúce sa tzv. Správcovské fondy (TRUST, fond) a to minimálne v rozsahu a po vzore úpravy podľa českého nového občianskeho zákonníka, č. 89/2012, v paragrafovom znení od § 1400 - § 1474 s dôrazom najmä na ust. § 1448 a nasledujúce zákona č. 89/2012 Českej republiky. V Slovenskom právnom prostredí absentuje akákoľvek úprava tohto inštitútu, ktorý je v zahraničí bežným prvkom právneho prostredia, čo potvrdzuje jeho prevzatie aj nového občianskeho zákonníka Českej republiky. Vo vzťahu podstate k tzv. Správcovského fondu a potrebe jeho začlenenia do nového občianskeho zákonníka, poukazujem ako odôvodnenie predmetnej pripomienky na časť Dôvodovej správy k českému občianskemu zákonníku, v nasledovnom znení: "Podstatou Správcovského fondu je, že jeho zakladateľ vyčlení určitú časť svojho majetku a zverí ju na konkrétny účel. Tým vzniká samostatné vlastníctvo, nad ktorým pôvodný vlastník už nemá žiadne vlastnícke práva. Tieto práva vykonáva správca, ale ani správca nie je vlastníkom trustového fondu, pretože nemá vlastnícku slobodu – naopak, je povinný zachovať a zvýšiť majetok Správcovského fondu, zabezpečiť splnenie jeho účelu a rešpektovať práva beneficientov. Správca je zodpovedný za úplnú správu oddelených aktív. Je v súlade s ekonomickou logikou a účelom trustového fondu, aby správca mohol investovať aktíva vo fonde, pretože inak by správcovský fond nefungoval. Z tohto dôvodu podlieha správca správcovského fondu povinnostiam uloženým správcovi aktív tretích strán podľa predchádzajúcich článkov. Správcovské fondy sú svojou povahou podobné nadáciám, od nich sa však líšia najmä tým, že nemajú právnu subjektivitu, sú dočasné, majú väčšiu variabilitu účelu a v zásade nie sú podrobené verejnému dohľadu. Správcovské fondy sa tiež častejšie zriaďujú na obmedzené obdobie, najmä v prípade fondov zriadených v prospech konkrétnej osoby alebo na iný súkromný účel. Správcovský fond môže byť zriadený bezodplatne na základe rozhodnutia zakladateľa darovať časť svojho majetku na konkrétny účel, ale zriadenie správcovského fondu môže byť dohodnuté aj za odmenu alebo inú protihodnotu (napr. od osoby, ktorá sa má stať príjemcom, ale aj od inej osoby). Od toho sa potom odvíja právne postavenie príjemcu." Zároveň sa pripájam k zásadnej pripomienka APZD (Asociácia priemyselných zväzov a dopravy) zo dňa 21.10.2025 a ich odôvodneniu, vo vzťahu k doplneniu právnej úpravy správy cudzieho majetku.

Navrhujeme ods. 3 začať v duchu princípu autonómie vôle nasledovne: „Ak sa objednávateľ a zhotoviteľ nedohodnú inak“. Odôvodnenie: Ak toto ustanovenie myslí zákonodarca ako kogentné, navrhujeme zvýšiť lehotu 30 dní na šesť mesiacov. V zmysle princípu autonómie vôle a zmluvnej slobody navrhujeme zdôrazniť, že pravidlo formulované v ods. 2 má dispozitívny charakter a je možné sa od neho dohodou odkloniť. 30-dňová lehota je príliš krátka, pričom jej zmeškanie by malo zásadné dôsledky na zhotoviteľa a potenciálne na osud celej stavby.