§ 1409 · Žrebovanie a primerané použitie ustanovení o stávke

Napriek tomu, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné jednoznačne a s právnou istotou určiť rozsah a okruh právnych vzťahov, na ktoré sa bude návrh nového Občianskeho zákonníka aplikovať, je potrebné poukázať na osobitný charakter právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. Ide o zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedené právne predpisy majú osobitnú povahu, keďže v nich dochádza k prelínaniu prvkov súkromnoprávnej úpravy a verejnoprávnej úpravy, a to vzhľadom na špecifické postavenie subjektov, na ktoré sa tieto právne úpravy vzťahujú (sporiteľ, účastník, zamestnávateľ, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska). Právne predpisy sociálneho poistenia osobitne nedefinujú niektoré pojmy, ale priamo používajú ich definíciu z občianskoprávnych predpisov. Uvedený pohľad sa rovnako vzťahuje aj na celú oblasť správneho práva, ktorá je silne previazaná s príslušnými ustanoveniami v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Zastávam preto názor, že v rekodifikačnom konaní občianskoprávnych vzťahov je nevyhnutný koordinovaný postup celého spektra ministerstiev. Zásadná rekodifikácia Občianskeho zákonníka minimálne aspoň otvára priestor na posúdenie a zváženie možnosti uplatnenia novo zavádzaných inštitútov (a to v rôznych oblastiach práva), čo si žiada ich dôslednú analýzu a možnosť ich detailného prekonzultovania s kompetentnými odborníkmi predovšetkým s predkladateľom, ale aj naprieč dotknutými ministerstvami, pretože zmeny určitých právnych vzťahov sa môžu tiež navzájom ovplyvniť (napr. zmena daňových právnych vzťahov môže mať vplyv aj na právne vzťahy sociálneho poistenia). So zreteľom na súčasný stav informovanosti, nakoľko nie je úplne jednoznačné, v akých ustanoveniach dôjde k čiastočnému alebo úplnému nahradeniu, resp. k zrušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, resp. v akom rozsahu by mohlo dôjsť k súbehu alebo prekrývaniu právnych úprav oboch kódexov, najmä v oblastiach, kde návrh nového Občianskeho zákonníka preberá len niektoré inštitúty, poukazujem na tie ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sú významné z hľadiska pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. K § 5 a 6 Pri výklade pojmov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 5 (Spotrebiteľ) a § 6 (Obchodník) nového Občianskeho zákonníka sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom tieto definície reflektujú vývoj v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ide o právne pojmy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie. Vychádzam z predpokladu, že v prípade uvedených ustanovení pôjde o všeobecné definície súkromnoprávnej povahy a táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na obchodno-záväzkové vzťahy, to znamená aj na subjekty a vzťahy upravené osobitnými predpismi, a to v prípade zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sporiteľa a poberateľa dôchodku, a v prípade zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a poberateľa dávky. K § 29 a 37 V návrhu nového Občianskeho zákonníka v § 29 (Podnik ako právny predmet) je podnik definovaný ako právny predmet, pričom podľa § 37 (Prevoditeľnosť právnych predmetov) je právny predmet prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 predstavuje nóvum v slovenskom právnom poriadku, keďže nemá v súčasne účinnej právnej úprave ekvivalent. Napriek tomu, že návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že z prevoditeľnosti právnych predmetov môžu existovať zákonné výnimky, bude potrebné posúdenie, či táto koncepcia nevyvolá potrebu legislatívnej úpravy zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 41 až 134 Návrh nového Občianskeho zákonníka v § 41 až 134 (Právne úkony) predstavuje rekodifikáciu právnych úkonov, ich platnosti, výkladu a následkov neplatnosti, ako aj všeobecných zásad kontraktačného procesu. Nové znenie viacerých ustanovení prináša odklon od tradičného poňatia právneho úkonu podľa doterajšej právnej úpravy a v mnohých častiach ide o modernizáciu v súlade s európskymi civilnými kódexami. Po nadobudnutí platnosti predkladaného návrhu bude nevyhnutné dôsledné posúdenie návrhu ustanovení o právnych úkonoch z hľadiska právnej istoty, súladu a aplikovateľnosti so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napr. ustanovenie § 47 predstavuje oproti v súčasnosti platnému ustanoveniu reštriktívnejšie znenie, keď nie každý rozpor so zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo predstavuje významný posun smerom k zachovaniu platnosti právnych úkonov, tiež ustanovenie § 49 predstavuje explicitné zakotvenie domnienky platnosti právneho úkonu, čím reaguje na existujúcu ústavnoprávnu judikatúru, ďalej ustanovenia § 52, 53, 55, 56 a 88 ktoré nemajú ekvivalent v doterajšom práve, ustanovenie § 62 o zániku návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenie § 63 o lehote na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tu bude potrebné posúdenie vplyvu na úpravu záväzkových vzťahov v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zároveň je potrebné upozorniť, že napr. v prípade zmluvy o poistení dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, možno túto zmluvu uzavrieť na základe ponuky v ponukovom liste. Táto ponuka je záväzná tridsať dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná (lehota na prijatie návrhu je stanovená kogentne, avšak ponukový list vydáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sporiteľovi v systéme starobného dôchodkového sporenia, ktorý má postavenie fyzickej osoby súkromného práva). Významný dopad na zmluvy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, v ktorých je ustanovený „osobitný režim zániku zmlúv“ budú mať ustanovenia § 100 až 105 týkajúce sa zrušenia právneho úkonu, ktoré v doterajšom práve nemajú ekvivalent. V súvislosti s navrhovanou úpravou bude potrebné posúdiť, či postačuje uplatnenie pravidla lex specialis derogat legi generali. Do návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v § 116 a 117 preberá pôvodné znenie právnej úpravy inštitútu prokúry z Obchodného zákonníka. Tu upozorňujem na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie, menovanie, oprávnenia a povinnosti prokuristu v rámci dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností ako osobitných subjektov finančného trhu. K § 135 až 167 Návrh nového Občianskeho zákonníka v ustanovení § 136 zavádza definície pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ak sú tieto pojmy spojené s uplatnením práva, vykonaním právneho úkonu alebo splnením povinnosti. Vzhľadom na používanie uvedených pojmov v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení bude potrebné vykonať analýzu ich aplikačného rozsahu, hlavne v nadväznosti na procesné aspekty a právne účinky spojené s uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci navrhovaných pojmov. Zároveň je potrebné upozorniť na význam rozlišovania uvedených pojmov v závislosti od právneho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka. Vo vyššie uvedených predpisoch v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené rozlíšenie nadobúda osobitný význam nielen v prípadoch, keď ide o vzťah medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, resp. medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ale aj v situáciách, keď povinnosť konať bez zbytočného odkladu smeruje voči subjektu verejného práva, napríklad Národnej banke Slovenska. Na tento subjekt sa vzťahuje verejnoprávny (správny) režim. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ide o presah verejnoprávnej regulácie finančného trhu do súkromnoprávnych vzťahov. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby bola predmetná problematika posúdená aj z pohľadu aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností, a to s prihliadnutím na špecifiká ich povinností, lehoty a spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci. Zároveň bude potrebné posúdiť navrhovanú právnu úpravu aj z dôvodu definovania pojmu „doba“ a rozlišovania medzi „dobou“ a „lehotou“, ako aj z hľadiska možného presahu ustanovení návrhu nového Občianskeho zákonníka do oblasti osobitných právnych predpisov. Dôvodom pre vyššie uvedené je aj zásadná zmena koncepcie inštitútu premlčania, v dôsledku ktorej má po novom podliehať preklúzii širší okruh práv, ako napr. právo zrušiť právny úkon, právo vypovedať zmluvu, právo odstúpiť od zmluvy atď. V tejto súvislosti bude potrebné analyzovať aj prípadný dopad koncepcie premlčania a preklúzie na príslušné ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení najmä v častiach, ktoré odkazujú na všeobecnú úpravu súkromnoprávnych vzťahov podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka. Opätovne uvádzam, že podľa uvedených zákonov sa na niektoré zmluvné typy subsidiárne vzťahuje súčasne platný Občiansky zákonník (napr. na zmluvu o poistení dôchodku, účastnícku zmluvu alebo zamestnávateľskú zmluvu). Na iné typy zmlúv, ako sú napr. zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte, sa naopak subsidiárne uplatní režim Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bude potrebné dôsledne preskúmať, či a v akom rozsahu sa nová koncepcia lehôt, dôb, premlčania a preklúzie podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka môže dotknúť práv a povinností subjektov dôchodkového sporenia, ako aj samotnej aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností. K § 213 až 293 V súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť právnickou osobou – akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť je striktne regulovaná týmto zákonom a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Osobitná právna úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vyjadruje špecifické postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako subjektu finančného trhu, ktorý je oprávnený vykonávať výlučne tie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čím sa odlišuje od bežných akciových spoločností, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka. Predkladateľom navrhované zmeny smerujúce k zavedeniu jednotnej právnej úpravy právnických osôb vyvolávajú viaceré otázky týkajúce sa postavenia dôchodkových správcovských spoločností, keďže podľa § 47 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa na ne vzťahuje Obchodný zákonník len v rozsahu, v akom tento osobitný zákon neustanovuje inak. Hoci sa v dôvodovej správe k návrhu nového Občianskeho zákonníka uvádza, že jednotlivé formy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi a Občiansky zákonník bude obsahovať len všeobecnú časť spoločnú všetkým právnickým osobám, je potrebné dôsledne vyhodnotiť, aký vplyv bude mať táto všeobecná úprava na špecifické postavenie dôchodkových správcovských spoločností. Osobitne treba preskúmať, v ktorých ustanoveniach budú pravidlá pre dôchodkové správcovské spoločnosti totožné s úpravou iných právnických osôb korporačného typu, a v ktorých musí zostať zachovaná osobitná regulácia. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje podrobnú úpravu podmienok na vznik a činnosť dôchodkových správcovských spoločností. Tieto podmienky sú podstatne prísnejšie než požiadavky kladené na bežné akciové spoločnosti a zahŕňajú napríklad preukázanie vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou, preukázanie dôveryhodnosti, prehľadnosti a zákonnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva, členov dozornej rady a ďalších kľúčových osôb, vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti, výber depozitára pre dôchodkové fondy, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom, tiež štatút dôchodkového fondu musí byť v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu, kľúčové informácie o dôchodkovom fonde musia byť v súlade s týmto zákonom. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť finančnú stabilitu dôchodkových správcovských spoločností a ochranu záujmov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. V súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka v príslušných ustanoveniach uvádzam, že povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkových správcovských spoločností, ak zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Zároveň sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či jej splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena. Tieto mechanizmy majú zabrániť neprimeraným zásahom do fungovania systému starobného dôchodkového sporenia. Ako je uvedené vyššie, aj napriek rozsiahlej osobitnej regulácii sa na dôchodkové správcovské spoločnosti subsidiárne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Vzhľadom na plánované legislatívne zmeny smerujúce k zovšeobecneniu právnej úpravy právnických osôb v novom Občianskom zákonníku bude potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce vznik, činnosť, riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako finančnej inštitúcie spravujúcej aj cudzie zdroje neboli v rozpore s navrhovanou všeobecnou úpravou. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zachovanie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov, povinnosti mlčanlivosti, organizácie, riadenia a organizačnej štruktúry dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obsahom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú rovnako ustanovenia upravujúce zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou, bez likvidácie a zrušenie súdom. Vzhľadom na deklarovaný zámer predkladateľa vytvoriť priestor pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, bude nevyhnutné do budúcna podrobne vyhodnotiť, akým spôsobom rekodifikácia ovplyvní existujúcu právnu úpravu dôchodkových správcovských spoločností. Ak by sa zavádzali nové všeobecné pravidlá platné pre všetky obchodné spoločnosti, bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k rozporu s osobitnými požiadavkami kladenými na dôchodkové správcovské spoločnosti. Vyššie uvedené platí primerane aj na doplnkové dôchodkové spoločnosti podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 511 až 513 V nadväznosti na zavedenie osobitného inštitútu prevodu zmluvy, ktorý je európskym legislatívnym štandardom, bude potrebné pristúpiť k vylúčeniu aplikácie navrhovaných ustanovení na príslušné zmluvy uzatvárané v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a systému doplnkového dôchodkového sporenia. Prevod týchto zmlúv na tretiu osobu by bol v rozpore s povahou a účelom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v príslušných ustanoveniach, ktorých obsahom je osobitný režim vzniku, trvania a zániku zmluvných vzťahov. Z dôvodu ochrany klientov v uvedených systémoch dôchodkového sporenia, ako aj vzhľadom na osobný charakter záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, zastávam názor, že nie je možná univerzálna aplikácia navrhovaných ustanovení nového Občianskeho zákonníka na príslušné zmluvy v spomínaných systémoch. K § 532 V súvislosti so zavedením všeobecného pravidla o možnosti zabezpečiť záväzok zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe dohody podľa ustanovení o nesplnení a prostriedkoch nápravy, aj napriek dispozitívnemu charakteru navrhovaného ustanovenia upozorňujem, že v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. K § 622 až 649 Ustanovenia § 622 až 649 navrhované v novom Občianskom zákonníku, v ktorých sa uvádza demonštratívny výpočet najtypickejších spôsobov zániku nesplneného záväzku, bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k právnej úprave v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napríklad v spojitosti s výpoveďou zmluvy, ku ktorej bude v zmysle predkladateľom navrhovaného znenia dochádzať uplynutím výpovednej doby (nie lehoty), ako aj v súvislosti s navrhovanou úpravou odstúpenia od zmluvy. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahujú osobitnú právnu úpravu v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len v lehote a z dôvodov uvedených v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť), ako aj v súvislosti s výpoveďou zmluvy (napr. pri zmluve o poistení dôchodku, zmluve o zverení činnosti, zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľskej zmluve či depozitárskej zmluve). Preto bude nevyhnutné zabezpečiť súlad osobitnej právnej úpravy v spomínaných zákonoch s navrhovanou úpravou v novom Občianskom zákonníku a v prípade potreby vylúčiť príslušné ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré by predstavovali rozpor s účinnou právnou úpravou v osobitných právnych predpisoch, či aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali s cieľom zabezpečenia právnej istoty zmluvných strán v prípade použitia výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. K § 650 až 706 Ustanovenia § 650 až 706 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Predkladateľom navrhovaná úprava nesplnenia vychádza zo zavedenia jednotného systému pre nesplnenie/porušenie záväzkov a zodpovedajúcich prostriedkov nápravy, keďže návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že reforma záväzkového práva sleduje zlúčenie záväzkového práva z doterajšej obchodnoprávnej úpravy a občianskoprávnej úpravy do jednotného právneho rámca. Pri posúdení týchto zmien bude potrebné venovať pozornosť, napríklad novej kategórii právnych následkov nesplnenia zmluvy, ktorou bude zavedenie zmluvnej sankcie. Rovnako bude potrebné posúdenie vzhľadom na navrhovanú úpravu v časti Právo na náhradu škody (§ 677 až 681), a to najmä so zreteľom na existenciu osobitných ustanovení upravujúcich problematiku zodpovednosti, spôsobenia škody, náhrady škody a jej vymáhania v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z týchto dôvodov bude potrebné posúdenie, do akej miery navrhovaná úprava zodpovedá súčasnému právnemu rámcu, či sa prekrýva a či je v rozpore s účinnou právnou úpravou, ktorá osobitne upravuje problematiku škody a zodpovednosti v uvedených právnych predpisoch. K § 707 až 720 Ustanovenia § 707 až 720 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení z dôvodu osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa danú problematiku. Pri posudzovaní bude nevyhnutné zohľadniť aj právne následky zavedenia nových inštitútov, akými sú napr. predzmluvná informačná povinnosť, nepoctivosť pri rokovaní o zmluve, či podstatná zmena okolností, pričom ich bude potrebné vykladať so zreteľom na účel, charakter a povahu záväzkov vznikajúcich podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré sú determinované verejnoprávnym prvkom regulácie a ochranou slabšej zmluvnej strany v rámci procesu uzatvárania, plnenia či zmeny zmluvných vzťahov. K § 888 až 1904 Zmluva o predaji podniku, Nájom podniku a Nájom časti podniku (§ 981 až 996, § 1130 až 1141 a § 1142) Upozorňujem, že podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je výslovne ustanovený zákaz predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Z uvedeného zákazu logicky vyplýva, že bude potrebné vylúčiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa nájmu podniku (§ 1130 až 1141), a nájmu časti podniku (§ 1142), keďže inštitút nájmu podniku v zmysle všeobecnej úpravy vykazuje v niektorých aspektoch podobné znaky ako zmluva o predaji podniku, a mohol by tak dôjsť k obchádzaniu účelu ustanoveného zákazu predaja podniku alebo jeho časti. Zmluva o pôžičke (§ 1158 až 1161), zmluva o úvere (§ 1162 až 1178) Obsahom jednotlivých ustanovení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je aj právna úprava týkajúca sa pôžičky a úveru. Tieto právne inštitúty sú pritom upravené v dvoch základných kódexoch súkromného práva – zmluva o pôžičke v § 657 a 658 súčasne platného Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti môžu v prospech majetku dôchodkového fondu/doplnkového dôchodkového fondu prijať peňažné pôžičky alebo úvery len za podmienok ustanovených zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť návrh nového Občianskeho zákonníka aj z hľadiska jeho vplyvu na uvedené právne vzťahy, a to najmä so zreteľom na zmeny, doplnenia, zavedenie novej úpravy alebo legislatívne vymedzenie pojmov. Sprostredkovateľská zmluva (§ 1261 až 1270) V nadväznosti na prevzatie doterajšej obchodnoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá sa zovšeobecňuje na celú oblasť súkromného práva, s precizovaním pojmu „cieľová zmluva“ a zavedením viacerých nových právnych inštitútov, je potrebné poukázať na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Prenesením obchodnoprávnej úpravy do občianskoprávneho prostredia sa vytvára všeobecná úprava pre všetky typy sprostredkovania (vrátane nekomerčných a občianskych vzťahov). Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o poistení dôchodku nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“). Zároveň podľa § 47a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená využívať na vykonávanie finančného sprostredkovania v sektore starobného dôchodkového sporenia výlučne samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení môže doplnková dôchodková spoločnosť sprostredkovať poistenie v prípade, že má udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení predstavujú osobitnú právnu úpravu a navrhované ustanovenia v novom Občianskom zákonníku možno vnímať tak, že § 1261 až 1270 sa použijú subsidiárne v prípadoch, kde napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neupravujú niektoré aspekty danej problematiky. Zmluva o účte (§ 1399 až 1419) V kontexte predkladateľom navrhovanej právnej úpravy zmluvy o účte, ktorá zavádza jednotnú koncepciu právnej regulácie tohto zmluvného typu a nahrádza doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v § 708 až 715 Obchodného zákonníka (Zmluva o bežnom účte) a v § 716 až 719a Obchodného zákonníka (Zmluva o vkladovom účte), je potrebné upozorniť na súvisiace väzby na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tieto zákony obsahujú ustanovenia upravujúce vedenie účtov (bežných a vkladových), ktoré výslovne odkazujú na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 708 až 719a). Zavedenie jednotnej právnej úpravy zmluvy o účte si preto s vysokou pravdepodobnosťou, aj napriek prechodnému ustanoveniu v návrhu nového Občianskeho zákonníka, vyžiada legislatívne zosúladenie uvedených osobitných predpisov tak, aby ich obsah, systematika a terminológia korešpondovali s novou úpravou zmluvy o účte podľa § 1399 až 1419. Poistná zmluva (§ 1533 až 1578) V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poistnej zmluvy si dovoľujem poukázať na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý od 1. januára 2015 obsahuje osobitnú právnu úpravu zmluvy o poistení dôchodku, ktorá predstavuje právny základ pre poskytovanie doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku poberateľom dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia. Podľa § 46g ods. 9 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa zmluva o poistení dôchodku považuje za poistnú zmluvu podľa § 788 až 828a v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom tento zákon explicitne vymedzuje ustanovenia v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, ktoré sa na tento osobitný typ zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú, a to vzhľadom na jej špecifický charakter. Vzhľadom k rozsahu navrhovaných zmien a doplnení v predloženom návrhu v ustanoveniach upravujúcich záväzkové vzťahy a poistnú zmluvu, bude potrebné legislatívne vymedziť, ktoré ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka sa na zmluvu o poistení dôchodku neuplatnia, prípadne pristúpiť inak k riešeniu tejto otázky. V súčasnom štádiu legislatívneho procesu, vzhľadom na rozsah a charakter navrhovaných zmien, nie je možné jednoznačne určiť optimálny spôsob riešenia tejto otázky. Považujem však za nevyhnutné, aby vzájomný vzťah oboch právnych úprav bol v ďalších fázach legislatívneho procesu dôsledne vyhodnotený a upravený. Rovnako bude potrebné, v závislosti od konečnej podoby návrhu nového Občianskeho zákonníka, zohľadniť v ustanoveniach upravujúcich zaopatrovacie zmluvy (konkrétne zmluvu o zaopatrovacej rente podľa § 1610 až 1613) potrebu vylúčenia jej aplikácie na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je zmluva o dôchodku vylúčená komplexne v § 46g ods. 9, preto by bolo vhodné zachovať obdobný legislatívny prístup aj vo vzťahu k návrhu nového Občianskeho zákonníka. K terminológii V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa pristupuje k terminologickým úpravám, ktoré môžu ovplyvniť výklad a aplikáciu právnych predpisov. Napríklad pojem „riadenie“ (ako riadenie záležitostí právnickej osoby) nahrádza pre právnické osoby iné ako obchodné spoločnosti pojem „obchodné vedenie“; opúšťa sa termín „všeobecné obchodné podmienky“ a používa sa pojem „všeobecné zmluvné podmienky“, pretože ich použitie nemusí byť obmedzené len na obchodný kontext; v súvislosti s § 233 sa navrhuje namiesto pojmu „starostlivosť“ a jej škálovania používať pojem „svedomitosť“; hoci doteraz bol pojem starostlivosti ustálený, jednotne sa v celom návrhu nahrádza pojem „odborná starostlivosť“ pojmom „náležitá starostlivosť“. K týmto zmenám je potrebné zdôrazniť, že ich praktický dopad na subjekty, ktoré uvedené pojmy používajú vo svojich právnych predpisoch, nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tieto zmeny majú aplikovať automaticky, či má dôjsť k výkladu pojmov ex lege alebo či sa očakáva, že jednotlivé právne predpisy budú novelizované samostatne. Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu nového Občianskeho zákonníka uplatňujem napriek tomu, že niektoré z nich majú dispozitívny charakter alebo obsahujú formuláciu „ak dohoda strán alebo zákon neustanovujú inak“. Uvedené pravidlo síce umožňuje prijatie odlišnej právnej úpravy prostredníctvom osobitného predpisu alebo dohody strán, avšak je potrebné zdôrazniť, že predmetný text predstavuje návrh právneho predpisu predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Jeho konečné a záväzné znenie sa preto môže od predkladanej verzie podstatne líšiť. Zároveň bude nevyhnutné posúdiť, či uvedená formulácia nevedie k nadmernému rozšíreniu dispozitívnosti právnej úpravy, čím by sa zmluvným stranám ponechal nadmerný priestor na autonómiu vôle vo vzťahu k danému záväzku. Takýto prístup by mohol oslabiť ochranné funkcie zákonnej úpravy a spôsobiť interpretačné nejasnosti pri jej praktickej aplikácii.

V šiestom oddiele (§ 1399 až § 1423) odporúčame nahradiť pojem „peňažné prostriedky“ vo všetkých tvaroch pojmom „finančné prostriedky“ (týka sa to týchto ustanovení § 1399, § 1401, § 1402 ods. 2, § 1403, § 1409, § 1410 ods. 2, § 1415 ods. 3, § 1416 ods. 1, § 1417, § 1421a § 1423). Rovnako navrhujeme nahradiť pojem „osoba vedúca účet“ vo všetkých tvaroch pojmom „osoba, ktorá vedie účet“ (týka sa to týchto ustanovení § 1399 ods. 1, § 1404 ods. 1 a 2, § 1405, § 1406, § 1407 a § 1422). Odôvodnenie: Pojem „finančné prostriedky“ je širším pojmom, keďže zahŕňa peňažné prostriedky ako aj iné finančné aktíva. Podľa § 2 ods. 13 zákona č. 492/2009 Z. z. sa finančnými prostriedkami na účely tohto zákona rozumejú „bankovky alebo mince ako prostriedky v hotovosti, prostriedky prevádzané v bezhotovostnej forme alebo elektronické peniaze.“ Ide o zákonný a ustálený pojem, ktorý vyplýva z článku 4 bod 25 smernice (EÚ) 2015/2366 o platobných službách, ktorý bol transponovaný do zákona č. 492/2009 Z. z.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.