§ 1359 · Oprávnená osoba

Navrhujeme doplniť a upraviť ustanovenia o zodpovednosti za škodu pri zmluve o preprave veci tak, aby sa právna úprava viac priblížila európskym a medzinárodným štandardom, najmä nákladnej cestnej preprave (Dohovoru CMR (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb.)), ktorá je prevažujúcou formou vnútroštátnej prepravy. Konkrétne navrhujeme: 1. Doplniť v § 1353 za odsek 2 nový odsek 3 v znení: "(3) Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke najviac do výšky 8,33 jednotiek SDR (zvláštne práva čerpania) za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. Strany sa môžu dohodnúť na vyššej výške zodpovednosti." 2. Doplniť v § 1349 za odsek 2 nový odsek 3 v znení: "Pri preberaní zásielky je príjemca povinný zásielku prezrieť a v prípade zistenia zjavnej škody alebo straty vyhotoviť o tom záznam v prepravnom doklade alebo ihneď písomne oznámiť výhrady dopravcovi. Pri nezjavných škodách musí príjemca písomne oznámiť výhrady dopravcovi najneskôr do 7 dní po prevzatí zásielky. Ak príjemca neuplatní výhrady v uvedených lehotách, zakladá to vyvrátiteľnú domnienku, že zásielka bola dodaná v súlade so zmluvou o preprave." 3. Upraviť znenie § 1358 nasledovne: "Práva zo zodpovednosti za škodu pri preprave veci sa musia uplatniť u dopravcu písomnou reklamáciou. Podanie písomnej reklamácie prerušuje plynutie premlčacej lehoty až do doručenia písomného vyjadrenia dopravcu k reklamácii alebo do uplynutia 30 dní od jej podania, podľa toho, čo nastane skôr. Práva zanikajú, ak sa neuplatnia najneskôr do jedného roka od dodania zásielky, alebo ak zásielka nebola dodaná, do jedného roka odo dňa, keď mala byť dodaná." Odôvodnenie: Navrhované zmeny vychádzajú z osvedčenej medzinárodnej praxe zakotvenej v medzinárodných dohovor pre nákladnú prepravu, najmä Dohovore CMR, ktorý upravuje medzinárodnú cestnú nákladnú dopravu. Podnikateľské subjekty bežne aplikujú pravidlá CMR aj na vnútroštátnu prepravu, pretože poskytujú vyváženú úpravu práv a povinností dopravcu aj odosielateľa/príjemcu. Stanovenie limitov náhrady škody (8,33 SDR/kg) zodpovedá čl. 23 Dohovoru CMR a poskytuje právnu istotu obom stranám. Umožňuje dopravcom kalkulovať riziká a poisťovať sa, zároveň motivuje odosielateľov k prihláseniu osobitného záujmu na dodaní pri preprave cenných zásielok. Mechanizmus výhrad pri preberaní zásielky (analogicky čl. 30 CMR) jasne definuje procesný postup a prenos dôkazného bremena, čím sa predchádza sporom. Úprava reklamácií s prerušením premlčacej lehoty (inšpirované čl. 30 a 32 CMR) poskytuje stranám čas na mimosúdne riešenie sporov a zároveň chráni práva poškodeného. Tieto zmeny zvýšia právnu istotu, predvídateľnosť a súlad s ustálenou praxou v oblasti prepravy tovaru. Navrhovaná 6-mesačná lehota sa nejaví ako dostatočná v rámci zaužívaných obchodných zvyklostí a s ohľadom na medzinárodnú prax v danom sektore.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.

Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].