Nový Občiansky zákonník
Ak sa pri časovom úseku určenom v mesiacoch alebo rokoch nevyžaduje nepretržité plynutie, považuje sa za mesiac 30 dní a za rok 365 dní.
Prepojenia na staršie predpisy · 22
Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká
zánikom predmetu nájmu;
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;
zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.
Prechodné a záverečné ustanovenia
Krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.
Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
„začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,
„v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,
„v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,
„koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,
„ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní.
Ak licenčná zmluva neurčuje čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, ani spôsob jeho určenia, platí, že licencia je udelená na čas nevyhnutný na dosiahnutie účelu zmluvy.
Ak licenčná zmluva neurčuje čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, ani spôsob jeho určenia, a ani z účelu zmluvy nevyplýva inak, platí, že licencia je udelená na čas obvyklý pri danom druhu diela a spôsobe použitia diela, najviac však na jeden rok od udelenia licencie.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
Krátkodobý nájom bytu zanikne
uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý,
písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom,
písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone,
písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane,
zánikom predmetu nájmu.
Ak nadobúdateľ nevyužíva výhradnú licenciu dohodnutým spôsobom alebo v dohodnutom rozsahu, má autor právo odstúpiť od licenčnej zmluvy; právo na odstúpenie autorovi nevznikne, ak je nevyužívanie výhradnej licencie spôsobené okolnosťami na strane autora, ktorých nápravu možno od autora spravodlivo požadovať.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 vznikne autorovi najskôr uplynutím troch rokov od udelenia výhradnej licencie. Ak je využitie výhradnej licencie závislé od dodania diela, ktoré bolo nadobúdateľovi dodané až po uzavretí licenčnej zmluvy, nevznikne toto právo skôr ako uplynutím troch rokov od tohto dodania; najneskôr však uplynutím piatich rokov od tohto dodania, ak to vyplýva z povahy diela.
Právo na odstúpenie podľa odseku 1 môže autor uplatniť až po tom, čo písomne vyzve nadobúdateľa, aby v primeranej lehote od doručenia výzvy výhradnú licenciu využil, a nadobúdateľ ju napriek tejto výzve nevyužije. Na výkon tohto práva v prípade diel, ku ktorým patria práva viacerým nositeľom práv, sa primerane použije § 15 ods. 2 a 3.
Práva na odstúpenie podľa odseku 1 sa autor nemôže vopred vzdať. Ak sú však dané dôvody odstúpenia podľa odseku 1, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene výhradnej licenčnej zmluvy na nevýhradnú licenčnú zmluvu v časti, ktorej sa tieto dôvody týkajú.
Odstúpenie podľa odseku 1 musí mať písomnú formu. Nárok na odmenu autora ku dňu odstúpenia podľa odseku 1 ostáva zachovaný v rozsahu, v ktorom je dotknutý týmto odstúpením, autor však nie je oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté inak, požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, ktorej sa odstúpenie podľa odseku 1 týka.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na autora počítačového programu.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Z á n i k n á j m u b y t u
Krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
Nájomná zmluva musí obsahovať najmä
údaje o zmluvných stranách,
meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby,
obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa,
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať,
označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu,
určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva,
opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy,
určenie doby nájmu,
vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.
Predmet nájmu alebo jeho časť je nájomca oprávnený prenechať do podnájmu len s písomným súhlasom prenajímateľa a najdlhšie na dobu nájmu.
Ak prenajímateľ nesplní povinnosť registrácie podľa osobitného predpisu,5) spravuje sa nájom týmto zákonom okrem ustanovení § 7 ods. 1 a 4 a § 9 ods. 1; po márnom uplynutí lehoty na registráciu sa použijú ustanovenia § 711 ods. 1, 3 a 6 Občianskeho zákonníka a tento zákon. Prenajímateľ je povinný nájomcovi splnenie registračnej povinnosti preukázať.
Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,
jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým podľa § 66. Táto odmena má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81. V prípade, že neboli dosiahnuté žiadne príjmy ani výnosy z využitia licencie, nadobúdateľ poskytne informáciu aspoň o tejto skutočnosti.
Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný umožniť autorovi kontrolu svojej účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie v rozsahu potrebnom na zistenie odmeny. Ak v takomto prípade nadobúdateľ poskytne autorovi informácie označené nadobúdateľom ako dôverné, nesmie autor tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli.
Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Odmena podľa prvej vety môže byť dohodnutá ako jednorazová platba, najmä ak
je časový rozsah licencie najviac jeden rok,
ide o použitie diela s časovým rozsahom licencie najviac päť rokov a s vecne obmedzeným rozsahom licencie,
v čase udelenia licencie je možné vyčísliť očakávané príjmy alebo výnosy, ktoré možno využitím licencie dosiahnuť; tieto príjmy alebo výnosy sú v licenčnej zmluve výslovne vyčíslené a odmena zodpovedá týmto príjmom alebo výnosom a je proporcionálna,
ide o použitie diela novinárskej povahy,
ide o použitie diela na propagačný, marketingový, reklamný účel alebo na účel korporátnej identity,
ide o použitie počítačového programu alebo databázy,
ide o použitie diela na nekomerčný účel.
Ak nadobúdateľ licencie nemá všetky informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie ustanovenia odseku 2, autori a výkonní umelci alebo ich zástupcovia majú právo informácie na požiadanie získať od držiteľov sublicencie, a to prostredníctvom nadobúdateľa licencie, vrátane identity držiteľa sublicencie.
Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach.
Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.
Ak odmena podľa odseku 1 je proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele, ale celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela, autor má právo na dodatočné vyrovnanie. Autor môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od zverejnenia diela. Na účely uplatnenia tohto práva má autor právo na informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny; odseky 2 a 5 sa použijú primerane. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy podľa § 76 až 81.
Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a
ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.
Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.
Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.
Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak
niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo
organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.
Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, informuje nositeľov práv na svojom webovom sídle o podmienkach udelenia licencie a uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 vrátane práva vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv.
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Licenčná zmluva, ktorou autor udeľuje nadobúdateľovi licenciu na vyhotovenie rozmnoženín slovesného diela, divadelného diela, hudobného diela, fotografického diela, iného diela výtvarného umenia alebo kartografického diela a na verejné rozširovanie týchto rozmnoženín alebo ich sprístupňovanie verejnosti, je licenčnou zmluvou na vydanie diela. Licenčná zmluva na vydanie diela obsahuje najmä odhad hrubých príjmov z verejného rozširovania rozmnoženín diela alebo sprístupňovania diela verejnosti.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, predpokladá sa, že ide o výhradnú licenciu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Ak licenčná zmluva na vydanie diela neupravuje inak, autor je oprávnený pred vydaním diela v primeranej lehote poskytnutej nadobúdateľom uskutočniť také zmeny diela, ktoré u nadobúdateľa nevyvolajú potrebu vynaložiť neprimerané náklady a ktorými sa nezmení povaha diela (ďalej len „autorská korektúra“).
Autor môže od licenčnej zmluvy na vydanie diela odstúpiť a požiadať o vrátenie originálu diela alebo rozmnoženiny diela alebo o zničenie rozmnoženiny diela, ak mu nadobúdateľ neumožní vykonať autorskú korektúru jeho diela alebo ak nadobúdateľ dielo použil spôsobom znižujúcim jeho hodnotu.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretých v inej ako písomnej forme viac licenčných zmlúv na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, má každá zo zmluvných strán právo písomne požiadať druhú zmluvnú stranu o vydanie písomného súhrnného potvrdenia k 31. decembru kalendárneho roka o uzavretí týchto licenčných zmlúv; súhrnné potvrdenie musí obsahovať špecifikáciu diel, ktoré sú predmetom licencií, a podmienky podľa § 19 ods. 1 a 4 a § 66 až 69 a § 72, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Druhá zmluvná strana je povinná takéto súhrnné potvrdenie vydať do 30 dní od doručenia žiadosti na vydanie súhrnného potvrdenia. Ak sa právo na vydanie súhrnného potvrdenia neuplatní do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka, nárok na jeho vydanie zaniká. Ustanovenie § 65 ods. 4 sa v prípade vydania potvrdenia podľa prvej vety neuplatní.
Ak je medzi tými istými zmluvnými stranami počas jedného kalendárneho roka uzavretá v inej ako písomnej forme jedna licenčná zmluva na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii, použije sa ustanovenie § 65 ods. 4.
Nadobúdateľ je povinný autorovi bezodplatne poskytnúť najmenej jednu rozmnoženinu diela, ak je to možné od nadobúdateľa licencie spravodlivo požadovať; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.
Pripomienky z MPK
83 pripomienok · § 133 · zoradené od najkonkrétnejších
1 Všeobecné odôvodnenie návrhu 1.1 Návrh novely Občianskeho zákonníka v časti rodinného práva je nepochybne výrazným zlepšením a modernizáciou legislatívnej úpravy v mnohých ohľadoch. Súčasne však čiastočne preberá z aktuálnej právnej úpravy aj jeden závažný archaizmus, podľa ktorého má matka možnosť vylúčiť zo života dieťaťa jeho biologického otca, a to bez ohľadu na skutočný záujem dieťaťa. 1.2 Aktuálny a z veľkej časti aj navrhovaný systém reflektuje ideálny stav (v rámci našich kultúrnych podmienok) štandardnej rodiny ako najvhodnejšieho prostredia pre stabilný a bezpečný vývoj dieťaťa. Vychádza však z praxou vyvrátenej prezumpcie, že muž a žena, ktorí dieťa splodili, majú vždy záujem starať sa oň, čím zväzuje ruky súdom formalizmom par excellence, ktorý neposkytuje žiadny priestor na posudzovanie najlepšieho záujmu individuálneho dieťaťa. 1.3 Účelom domnienok nie je stanoviť, kto je otcom dieťaťa, ale kto zaň bude považovaný, čo je do určitej miery legitímny postoj, ktorý spravidla je v najlepšom záujme dieťaťa. Je však dôležité dbať o to, aby dieťa nemohlo bezdôvodne kvôli rigidnosti právnej úpravy stratiť právo na starostlivosť svojho otca a aby cieľom úpravy nebolo „vyplniť kolonku v rodnom liste“, ale skutočne vyhodnotiť individuálnu situáciu dieťaťa a rozhodnúť v jeho prospech. Advokátska prax totiž často ukazuje, že, nanešťastie, existujú aj situácie, kedy jeden z rodičov, prípadne obaja nesledujú pri určitých rozhodnutiach najlepší záujem dieťaťa, ale zameriavajú sa na osobné animozity, v dôsledku ktorých si zamieňajú záujem dieťaťa s vlastnými partnerskými problémami, napr. osobným sklamaním v intímnom živote či pokusom pomstiť sa rodičovi. Napriek tomu až tretia „domnienka“ zohľadňuje možnosť, že otcom je iná osoba, ako udáva matka. Aj Najvyšší súd SR (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo/224/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 68/2018) pritom deklaruje potrebu, aby v právnej úprave existovala možnosť nápravy konfliktu medzi „právnym a biologickým otcom“, pričom daný stav označuje za nežiaduci, hoci v konkrétnom rozhodnutí uvádza ako alternatívu právo biologického otca napadnúť súhlasné vyhlásenie rodičov o určení otcovstva ako neplatný právny úkon (k tomu viac v ods. 1.8). 1.4 V rámci témy charakteru rodičov nemôžeme opomenúť ani fakt, že matka z dôvodu osobnostných charakteristík nemusí byť nevyhnutne najvhodnejším preferenčným rodičom, môže ním byť biologický otec, ktorého prítomnosť by najmä v takýchto prípadoch mohla byť v živote dieťaťa prínosná. Formálnosť našej právnej úpravy však môže spôsobiť odňatie práva dieťaťa svojho otca dokonca spoznať, a to aj v prípade, kedy by to znamenalo pozitívny prínos do života dieťaťa. 1.5 V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v súkromnoprávnych vzťahoch je vhodné podporovať dohodu, ktorú prezentujú v zásade obe prvé domnienky. Právna prax cituje ako pozitívna súhlasného vyhlásenia rodičov rešpektovanie slobodnej vôle dvoch ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať sa o spoločné dieťa, čo má zvyšovať garanciu, že vytvoria pre dieťa stabilné, bezpečné a harmonické rodinné zázemie (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 5Cdo/492/2015). Zároveň však nesmieme zabúdať na to, že súčasťou tejto dohody nemusia byť všetci účastníci faktického stavu – teda dieťa a potenciálne ani biologický otec. 1.6 Vysvetľujúci materiál uvádza: „Účelom právnej úpravy je možnosť zosúladenia biologickej a právnej reality, v prípadoch, ak vyhlásenie o určení otcovstva urobí muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa.“ Hneď nasledujúca veta odôvodnenia však označuje domnelých otcov za špekulantov, keď uvádza: „Aby sa predišlo špekulatívnym konaniam o zapretí otcovstva, aktívnu legitimáciu nepriznáva zákon mužovi, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, ani osobe, ktorá má o zapretie otcovstva právny záujem, ale ponecháva na rozhodnutí súdu, či začne konanie z úradnej povinnosti.“ Podľa návrhu teda riešenie problému, kedy dieťa napr. z dôvodu subjektívneho rozhodnutia matky, ktoré nezohľadňuje potreby dieťaťa, nemá právo na starostlivosť zo strany svojho biologického (alebo akéhokoľvek) otca, spočíva v § 58 ods. 5. Tento návrh má rozhodne mnohé pozitíva a predstavuje posun v danej oblasti, avšak nie je postačujúci na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pretože: a) pri určení otcovstva podľa prvej domnienky vytvára prísny formalizmus, ktorý nie je možné zmeniť inak ako rozhodnutím manželov, aj v prípade, ak by manželstvo vzniklo len umelo za účelom vylúčenia biologického otca zo života dieťaťa (právo konať v najlepšom záujme dieťaťa nemá ani súd ani biologický otec a včas nie je poskytnuté ani dieťaťu), b) pri určení otcovstva podľa druhej domnienky vytvára právo súdu vyhodnotiť najlepší záujem dieťaťa, nevytvára však povinnosť súdu tak konať a neposkytuje žiadne práva biologickému otcovi a včas ani dieťaťu, a to opäť bez ohľadu na najlepší záujem dieťaťa. 1.7 V reálnych sporoch pritom nájdeme rôzne situácie, ktorých vznik by priemerný rodič nepredpokladal, je však potrebné, aby na ne myslel zákon: a) V ČR riešili situáciu, kedy (nesporne) biologický otec jednoducho netušil, že nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa, o toto sa stará a po rozchode s matkou zistil, že tá následne uviedla v rodnom liste iného muža a on nemá k dieťaťu žiadne práva. Ústavný súd ČR k tomu uviedol: „Při posuzování věci by nemělo být opomenuto, že stěžovatel je biologickým otcem nezletilého, přičemž svých práv byl zbaven nepravdivým prohlášením matky nezletilého a jejího druha (nyní manžela), a to v době, kdy měl se svým synem již upevněný rodičovský vztah a pravidelně se s ním stýkal, tedy bez problémů vykonával svá rodičovská práva. Matka dítěte uvedeným prohlášením tedy nelegitimizovala biologický stav otcovství, ale tím, že vyloučila stěžovatele z možnosti uplatnit rodičovskou zodpovědnost, v podstatě řešila svůj negativní vztah se stěžovatelem, případně upevňovala svůj stávající rodinný život s jiným partnerem.“ (Nález Ústavního soudu ČR zo dňa 23.04.2013, sp. zn. II. ÚS 4160/12) Nový návrh by situáciu riešil len čiastočne, ak by sa súd rozhodol vo veci sám konať. b) Matka môže dokonca nechcieť dieťa a dať ho na osvojenie, súčasne však odmietať otcovi umožniť starať sa o dieťa. V Írsku k takejto situácii a umožneniu osvojenia skutočne došlo. (Rozsudok ESĽP vo veci Keegan v. Írsko zo dňa 26.05.1944, sťažnosť č. 16969/90) V závislosti od partnerského vzťahu matky by v rámci prvých 2 domnienok nový návrh situáciu neriešil alebo len čiastočne, ak by sa súd rozhodol vo veci konať. c) Žena otehotnela v partnerskom vzťahu, v polovici júna sa rozišli a v júli si už vzala iného muža, ktorý bol určený ako otec, pričom otázkou potenciálne biologického otca bolo, či: „mala právo zabrániť vyšetreniu otcovstva a súdne uniesť dieťa na formálnom základe, že sa vydala za niekoho iného“. (Rozsudok ESĽP vo veci Nylud v. Fínsko zo dňa 29.06.1999, sťažnosť č. 27110/95.) Podľa nového návrhu by dieťa stratilo právo na starostlivosť biologického otca bez ohľadu na jeho najlepší záujem. 1.8 Pri hľadaní absurdných prípadov domáhania sa rodičovských práv k dieťaťu nemusíme však ísť do zahraničia. Známy rozsudok Najvyššieho súdu SR publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 68/2018 sa zaoberá prípadom, v ktorom dôkazná situácia poukazovala veľmi výrazne smerom k vyhoveniu žalujúcemu otcovi a určeniu neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov. Napriek tomu žalobcovi trvalo 9 rokov, kým dosiahol prvý kladný rozsudok v tejto veci, pričom: a) Dieťa sa narodilo dňa 12.2.2012. Pravdepodobný biologický otec (ďalej ako „žalobca“) bol cca 2 roky v partnerskom vzťahu s matkou, počas tehotenstva ju sprevádzal k doktorovi, bol prítomný v čase pôrodu, keďže ho matka proaktívne informovala o prasknutí plodovej vody, následne dieťa navštevoval a bol na krste, matka potvrdila kňazovi, že sa jedná o otca dieťaťa. Žalobca naviac disponoval množstvom listinných dôkazov o presvedčení matky, že je otcom dieťaťa, napr. vo forme SMS, v ktorej mu ďakovala za syna či v e-mailovej komunikácii, rovnako ho ako otca uviedla v tehotenskej knižke. b) Po narodení dieťaťa však matka odmietla uviesť žalobcu v rodnom liste, prestala s ním komunikovať a odmietla mu umožniť stretávať sa s dieťaťom. Podľa žalobcu menila dôvody svojho správania, mala napríklad uviesť, že by jej uznanie otcovstva sťažovalo hľadanie nového partnera. Žalobca najskôr žiadal o určenie otcovstva, avšak počas konania matka súhlasným vyhlásením otcovstva zaevidovala do rodného listu dieťaťa iného muža, v dôsledku čoho súd konanie zastavil. Podľa aktuálneho návrhu by súd musel nehospodárne konanie rovnako zastaviť a sám by mohol, avšak nemusel začať konanie o zapretie otcovstva bez návrhu. Otec by toto právo nemal, mohol by len skúsiť postupovať rovnako ako žalobca v tomto prípade, ktorý podal žalobu o určenie (i) neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov, (ii) otcovstva, (iii) zverenie do starostlivosti matky, (iv) vyživovacej povinnosti žalobcu a (v) práva žalobcu na styk s dieťaťom. c) Dňa 17.12.2013 Okresný súd Košice II, sp. zn. 25C/117/2013, žalobu zamietol, pretože nepovažoval za preukázané, že matričný otec nemôže byť aj biologickým otcom, pričom však návrhy na vykonanie dokazovania (vrátane DNA testu – matka sa odmietla dostaviť) odmietol, pretože Zákon o rodine požaduje len súhlasné vyhlásenie rodičov. Odvolací súd rozsudok potvrdil a až Najvyšší súd SR vyhovel dovolaniu žalobcu z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces (nepreskúmateľný a nepresvedčivý rozsudok). Dieťa v tom čase právny systém potenciálne pripravil už o 5 rokov starostlivosti zo strany otca, a to bez toho, aby bol aspoň raz posudzovaný jeho záujem a individuálna situácia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo/224/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 68/2018) d) Okresný súd Košice II žalobu opäť zamietol, odôvodnenie doplnil procesnou neprípustnosťou z dôvodu chýbajúceho určenia právnej skutočnosti v osobitnom predpise podľa § 137 písm. d) CSP. V danom čase malo dieťa už 6 rokov a z rozhodnutia vyplýva, že matričný otec sa o dieťa nezaujímal a ani s ním a s matkou nežil. Z navrhovaných dôkazov sa javí, že mal inú rodinu aj s manželkou. Odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.03.2019 č. k. 8CoP/273/2018 - 611) e) Až dňa 27.05.2021 Okresný súd Košice II určil, že súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva je neplatné podľa § 37 (1) Občianskeho zákonníka a návrh o určenie rodičovstva a úpravu rodičovských práv a povinností vylúčil na samostatné konanie. Matka v tejto fáze konania prvýkrát vypovedala, do toho času sa odmietala konania zúčastňovať. Uviedla, že žalobca bol manipulatívny a psychicky ju týral, údajný intímny vzťah žalovaní preukazovali len čestným vyhlásením (chýbala napr. akékoľvek komunikácia z obdobia počatia, tehotenstva či narodenia dieťaťa) a odmietla sa zúčastniť DNA testu, čo vyhodnotil súd v neprospech matky. Dieťa malo v tom čase už 9 rokov. (Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.05.2021, sp. zn. 24C/3/2018) 1.9 Ďalší priebeh konania sa mi nepodarilo vyhľadať, je však zrejmé, že už ide len o formálnu právnu otázku, keďže s ohľadom na nehospodárnosť tohto postupu bol nezvratne poškodený vzťah dieťaťa s jeho otcom (a pravdepodobne život bez otca všeobecne). Návrh na určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o určení otcovstva tak evidentne nie je možné označiť za efektívnu alternatívu. Napriek tomu je to jediná alternatíva, ktorú aj nový návrh otcovi a potenciálne aj dieťaťu umožňuje, pričom v prípade umelo vytvoreného manželstva zrejme neexistuje ani táto možnosť. 1.10 Druhým prípadom, ktorý preukazuje, že nedostatočnosť možnosti domnelého otca dosiahnuť zhodu medzi biologickým a právnym stavom napádaním neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov je prípad, kedy domnelý otec vyhlásenie napadol a súd určil vyhlásenie rodičov za neplatné (matričný otec bol v rozhodujúcom čase vo výkone trestu odňatia slobody). Domnelý otec podal návrh na určenie otcovstva. Počas konania matka s rovnakým matričným otcom opäť vyhlásili otcovstvo v zmysle 2. domnienky a konanie o určenie rodičovstva bolo opäť zastavené. (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.3.2019, sp. zn. 22C/11/2018) „V tejto súvislosti zdôrazňuje, že určenie otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením je otázkou osobného stavu maloletého, ktorú si súd prvej inštancie s poukazom na § 193 C.s.p. nebol oprávnený sám posúdiť ako predbežnú otázku v rámci konania o určení otcovstva podľa tretej domnienky. Aj keď totiž súd prvým rozsudkom zo dňa 20.3.2019, sp. zn. 22C/11/2018 rozhodol o určení neplatnosti súhlasného vyhlásenia matky a E. K. o otcovstve tohto muža k maloletému, predmetné rozhodnutie sa týka výlučne ich súhlasného vyhlásenia vykonaného dňa 9.11.2015 na Matričnom úrade mestskej časti Bratislava - Ružinov, a nemožno ho vzťahovať aj na súhlasné vyhlásenie matky a E. K. uskutočnené dňa 16.10.2020 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.8Pc/25/2019, keďže sa nejedná o totožný dvojstranný právny úkon.“ (Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/46/2021 zo dňa 29.04.2021) 2 Podporný názor súdnej praxe 2.1 Podľa ESĽP sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby bolo preskúmané, či je v najlepšom záujme dieťaťa umožniť biologickému otcovi nadviazať s ním vzťah, najmä udelením práva styku (Rozsudok ESĽP vo veci Kautzor v. Nemecko zo dňa 24.09.2012, obdobne rozsudok ESĽP vo veci Anayo v. Nemecko zo dňa 21.03.2011, sťažnosť č. 20578/07). Údajnému biologickému otcovi preto nesmie byť úplne znemožnená možnosť dať osvedčiť svoje otcovstvo, pokiaľ na to neexistujú relevantné dôvody týkajúce sa najlepšieho záujmu dieťaťa, (Rozsudok ESĽP vo veci Kautzor v. Nemecko zo dňa 24.09.2012, obdobne rozsudok ESĽP vo veci Ahrens v. Nemecko zo dňa 22.03.2012, sťažnosť č. 45071/09) ktorý spravidla má prednosť pred záujmom rodičov. 2.2 Podľa ESĽP je právom štátu rozhodnúť, či uprednostní existujúci rodinný vzťah medzi dieťaťom a jeho zákonnými rodičmi pred vzťahom s biologickým otcom. ( Rozsudok ESĽP vo veci Ahrens v. Nemecko zo dňa 22.03.2012, sťažnosť č. 45071/09) Porušením článku 8 Dohovoru však je stav, kedy príslušné orgány ani nezačali vo veci určenia otcovstva konať, pričom nezvážili záujmy domnelého biologického otca, dieťaťa ani rodiny, ktorej malo byť súčasťou a obmedzili sa na kontrolu uznania otcovstva v rodnom liste dieťaťa. „Okrem toho sa vôbec neskúmalo, či by za daných okolností prípadu preskúmanie otcovstva sťažovateľa poškodilo záujmy dieťaťa alebo nie.“ (Rozsudok ESĽP vo veci Różański v. Poľsko zo dňa 18.08.2006, sťažnosť č. 55339/00) 2.3 ESĽP vo veci L.D. a P.K. proti Bulharsku (Rozsudok ESĽP vo veci L.D. a P.K. v. Bulharsko zo dňa 08.12.2016, sťažnosti č. 7949/11 a č. 45522/13) rozhodol, že nemožnosť údajných biologických otcov napadnúť otcovstvo iných mužov určené ich vyhlásením predstavovala porušenie článku 8 Dohovoru, pretože vnútroštátne orgány a súdy nepreskúmali okolnosti prípadu a situáciu jednotlivých zainteresovaných (dieťaťa, matky, matričného a domnelého otca). Domnelí otcovia mali právo obrátiť sa na prokuratúru alebo orgán sociálnej starostlivosti, tie však mohli a nemuseli vo veci konať, takýto prostriedok nápravy sa tak nejavil ako účinný. 2.4 Je opakovane (správne) deklarované, že záujem dieťaťa má prevahu nad záujmom otca na ochrane jeho práv (Rozsudok ESĽP vo veci Nylud v. Fínsko zo dňa 29.06.1999, sťažnosť č. 27110/95). Nemali by však byť súdy povinné skúmať, či záujem dieťaťa neprevažuje aj nad právom matky na jej súkromný život, napr. záujem o zmenu partnera? Ani jeden rodič predsa nemá právo požadovať opatrenia, ktoré by mohli poškodiť zdravie a vývoj dieťaťa. (Rozsudok ESĽP vo veci Nekvedavicius v. Nemecko zo dňa 19.06.2003, sťažnosť č. 46165/99) 2.5 Zahrnutie biologického otca do života dieťaťa pritom nemusí mať len materiálne, sociálne či psychologické výhody vo vývoji dieťaťa. Každý rodič vie, že dôležitou súčasťou anamnézy dieťaťa je aj dotazník o zdravotnom stave jeho predkov, a to predovšetkým biologických rodičov. Napriek skutočnosti, že je nevyhnutné skúmať konkrétnu situáciu, v ktorej sa dieťa bez svojho pričinenia ocitlo, medzi všeobecné argumenty v prospech poznania biologických rodičov patrí skutočnosť, že informácie o ich zdravotnom stave môžu mať výrazný a niekedy až životzachraňujúci vplyv na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti dieťaťu. Stotožňujem sa s názorom, že napredujúci vývoj medicíny môže potrebu tejto informácie ešte zdôrazniť. (Koromház, P.: Právo dieťata poznať svojich rodičov v kontexte osobitostí rodinného práva. In: Košické dni súkromného práva IV., 2022, s. 58. ) 2.6 V závere nie je možné opomenúť, že s týmto názorom nesúhlasil Najvyšší súd SR v jednom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že „zachovanie absencie zapieracieho práva domnelého otca ... by narušovalo manželské (pri prvej domnienke otcovstva) alebo rodičovské vzťahy (pri druhej domnienke otcovstva) s nepriaznivým dopadom na doterajší status dieťaťa (najlepší záujem maloletého dieťaťa) a že iba matke, právnemu otcovi a dieťaťu prislúcha, aby zhodnotili, či je pre nich prospešné, aby založené vzťahy menili.“ Tento názor však opomína skutočnosť, že batoľa spravidla nevie s najvyššou pravdepodobnosťou rozhodnúť, či má jeho biologický otec potenciál obohatiť jeho život, rozvoj a výchovu. Najvyšší súd SR však pokračuje vysvetlením, že ak by mal domnelý otec automatické právo zaprieť otcovstvo matričného otca „išlo by nepochybne o popretie ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže zahájenie takéhoto konania ... by mohlo narušiť pokojný a zabezpečený doterajší sociálny status dieťaťa, a samotné výsledky konania, ktoré by mohli zmeniť právny status, by nemuseli byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa“. Čo ak však sociálny status dieťaťa nie je ani pokojný ani dostatočne zabezpečený? Absolútne právo biologického otca na určenie otcovstva a zapretie otcovstva matričného otca vs. absolútna nemožnosť tohto práva sú dve extrémne varianty, medzi ktorými existuje značný priestor na vyhodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Práve táto možnosť však v slovenskej praxi absentuje a aktuálny návrh ju rieši len čiastočne. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 5Cdo/492/2015) 3 Zhrnutie podstaty návrhu 3.1 Bolo by neodôvodniteľné, aby súd preventívne skúmal každý rodičovský vzťah a je v záujme dieťaťa, že návrh stanovuje jednoduchý a efektívny spôsob určenia rodičov. Argumentujem však, že v prípade, ak sa tento vzťah stane natoľko sporný, že je ohrozené právo dieťaťa na starostlivosť zo strany otca, mal by súd preskúmať, či nie je v záujme dieťaťa vzťahy upraviť vhodnejším spôsobom a nemala by ani existovať možnosť uskromniť sa len na formálny náhľad do rodného listu. 3.2 Podstatou návrhu je tak zakotviť zákonnú povinnosť súdov konať v určitých hraničných situáciách v záujme konkrétneho dieťaťa, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami SR, stabilnou rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva a predovšetkým postavenia záujmu dieťaťa nad záujmy oboch rodičov. Cieľom návrhu je zmeniť aktuálny stav, kedy priamo zákon umožňuje stav, kedy dieťa nemá právo na starostlivosť zo strany biologického otca, ak si to matka z akýchkoľvek dôvodov neželá, aj v situácii, kedy by biologický otec mohol pre dieťa znamenať významnú podporu a zvýšenie možností na šťastný a úspešný život. 4.2 Návrh úpravy č. 1: § 351 Podmienky zapretia otcovstva Doplniť: (1) Otcovstvo manžela matky je možné zaprieť, len ak sa preukáže, že manžel matky nemohol byť otcom dieťaťa. Odstrániť: (1) Ak sa narodí dieťa v čase medzi stošesťdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. (2) Ak sa narodí dieťa pred stošesťdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stošesťdesiatym a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná. Zmeniť číslovanie ods. na č. 2 a odstrániť časť v zátvorke: (2) Ak sa dieťa narodilo po zániku manželstva rozvodom (do uplynutia trojstého dňa po rozvode), postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca dieťaťa, ak zaprie svoje otcovstvo na súde a v tomto konaní o zapretie otcovstva zároveň iný muž a matka urobia na súde súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva. Doplniť nový ods. 3: (3) Konanie je možné spojiť s určením otcovstva v paternitnom konaní. Odôvodnenie návrhu: K ods. 1: Keďže je prostredníctvom DNA testu objektívne zistiteľné, či zapierajúci matričný otec je : alebo nie je biologickým otcom dieťaťa, zisťovanie ostatných skutočností je irelevantné. Nie je teda hospodárne, aby súd vykonával (často zdĺhavé) dokazovanie na zistenie iných intímnych skutočností zo života účastníkov konania. Podmienky sú naviac logicky nekonzistentné – kým podľa ods. 1 stačí manželovi predložiť negatívny test DNA alebo dôkaz o svojej neplodnosti (= vylúčenie otcovstva), podľa ods. 2 už otec s takýmto dôkazom neuspeje, pokiaľ má matka napr. komunikáciu preukazujúcu, že mali v danom čase sexuálny styk. Práve ods. 2 by pritom mal predstavovať jednoduchšiu formu zapretia otcovstva. K ods. 2: Napriek existencii testu DNA je však potrebné v situácii, kedy matričný otec odmieta starostlivosť o dieťa a matka aj „nový“ otec deklarujú svoje rodičovstvo, a teda záujem o výchovu a starostlivosť o dieťa, takúto úpravu umožniť. Počítanie dní od rozvodu je formalistické a zbytočne sťažujúce situáciu, kedy slobodná dohoda všetkých dospelých zahrnutých subjektov stanovuje jasný model najstabilnejšieho prostredia pre dieťa. Vo vzťahu k uplatneniu domnienky po zániku manželstva rozvodom by bolo vhodné zvážiť, či by kvôli jednoznačnosti súdnych rozhodnutí nebolo vhodné aspoň do dôvodovej správy vložiť vysvetlenie, ako má byť prvá domnienka aplikovaná v prípade neplatnosti manželstva, keďže aj jednoznačnejšie ustanovenia sa v praxi stali predmetom rôznych výkladov. Vychádzam z predpokladu, že by s ohľadu na neplatnosť bolo rodičovstvo považované za určené spoločným vyhlásením manželov, a teda by sa aplikovala 2. domnienka, pokiaľ boli rodičia spôsobilí na takýto právny úkon z hľadiska ostatných hmotnoprávnych podmienok. Zároveň by bolo z hľadiska prehľadnosti textu vhodné zvážiť, či zostávajúce ustanovenia § 53 nie je vhodné presunúť do ods. 52, ktorý by tak komplexne upravoval zapretie otcovstva manžela matky. K ods. 3: Aktuálna právna úprava je nehospodárna aj v situácii, kedy by matričný otec úspešne zapieral svoje otcovstvo a domnelý otec by mal záujem o určenie otcovstva. Návrh totiž umožňuje biologickému otcovi podať návrh na určenie svojho rodičovstva až v momente, kedy zapísaný muž otcovstvo úspešne poprel. V opačnom prípade by mal byť návrh zamietnutý. Bolo by v záujme dieťaťa a hospodárnosti konania, aby sa domnelý otec mohol zúčastniť zapieracieho konania a súd jedným rozsudkom rozhodol o vzťahu oboch (prípadne viacerých) mužov voči dieťaťu. Súdu by to naviac umožnilo komplexnejšie posúdiť individuálnu situáciu dieťaťa. Aj bez ohľadu na aktuálnu vyťaženosť súdov a trvanie súdnych konaní je v neprospech dieťaťa, aby jeho domnelý otec čakal na skončenie jedného konania a až následne mohol podať nový návrh na určenie otcovstva. Priemerná dĺžka konania v rodinnoprávnych veciach len na okresných súdoch bola pritom v roku 2021 v trvaní 7,75 mesiacov, pričom v tejto štatistike sa nachádzajú aj jednoduché rozvody či konania ukončené dohodou. (Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR: Priemerná dĺžka konania a medián na okresných súdoch v roku 2021, dostupné prostredníctvom: https://web.ac-mssr.sk/rocny-prehlad-dlzky/.) Reálne tak môže byť s ohľadom na možné odvolacie konanie dieťa zbytočne bez jedného nositeľa rodičovských povinností aj dlhšie ako rok. Rýchle určenie nositeľa rodičovských povinností je nepochybne v záujme dieťaťa. Efektívnosť a hospodárnosť konania sú tiež náplňou tohto pojmu. Toto odôvodnenie sa vzťahuje aj na ostatné ustanovenia nižšie, v ktorých je uvedené obdobné znenie. 4.3 Návrh úpravy č. 2: § 356 Zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením Doplniť časť označenú "" a odstrániť časť uvedenú v zátvorke a doplniť nový ods. 6: (4) Na súhlasné vyhlásenie o určení otcovstva sa použijú ustanovenia o právnych úkonoch. "Podať návrh na začatie konania o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o určení rodičovstva" (Neplatnosti) je však možné (sa dovolať) len v lehote na zapretie otcovstva v konaní o zapretie otcovstva podľa osobitného predpisu. (5) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa alebo to vyžaduje ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, (môže) "začne" súd (začať) konanie o zapretie otcovstva aj bez návrhu v prípade, ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ale otec takto určený s najväčšou pravdepodobnosťou nemôže byť otcom dieťaťa. "(6) Konanie je možné spojiť s určením otcovstva v paternitnom konaní." Odôvodnenie návrhu: K ods. 4: Navrhujem spresniť pojem „dovolať sa“ na jeho skutočný význam. K ods. 5: Navrhujem zmeniť možnosť súdu konať vo veciach zapretia otcovstva aj bez návrhu na povinnosť, pokiaľ sú mu známe dôvody hodné osobitného zreteľa, a to v súlade so všeobecným odôvodnením návrhu uvedeného vyššie. V opačnom prípade legislatíva umožňuje situáciu, kedy súd má vedomosť o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, ale môže sa z najrôznejších dôvodov rozhodnúť tento záujem ignorovať. Takýto postup by však bol v priamom rozpore s medzinárodnými záväzkami SR opisovanými vyššie. Súčasne nie je zrejmé, ako má takéto konanie prebiehať. Znamená to, že ak existuje potenciálny biologický otec, môže podať súdu „oznámenie“ o tom, že takéto skutočnosti existujú, napr. že dieťa v skutočnosti vyrastá bez matričného otca, ktorý je ním len formálne, kým on má úprimný záujem podieľať sa na jeho rozvoji a výchove? Znamená to, že ak takýto možný biologický otec podá návrh na určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o určení rodičovstva, z ktorého vyplývajú okolnosti hodné osobitného zreteľa v prospech dieťaťa, súd začne súbežne konanie o zapretie otcovstva? 4.4 Návrh úpravy č. 3: Doplniť nové ustanovenie: § 357 Zapretie otcovstva biologickým otcom dieťaťa (1) Muž, ktorý tvrdí, že je otcom, môže zaprieť otcovstvo iného muža určeného podľa § 349 alebo § 353 v súdnom konaní do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnosti rozhodujúcej pre jeho určenie ako otca dieťaťa, pokiaľ môže byť jeho určenie za otca v najlepšom záujme dieťaťa. (2) Muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, má právo zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené, voči tomuto mužovi, voči matke dieťaťa alebo voči dieťaťu. (3) Muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, má právo zaprieť otcovstvo, len ak je dieťa nažive. (4) Súd pri rozhodovaní, či je konanie v najlepšom záujme dieťaťa, prihliada najmä na aktuálnu situáciu dieťaťa a stabilitu jeho rodinného prostredia a možný prínos určenia muža, ktorý tvrdí, že je otcom, pre život dieťaťa. (5) Konanie je spojené s určením otcovstva muža, ktorý tvrdí, že je otcom. Odôvodnenie návrhu: Aktuálny návrh: a) prináša nejasnosti vo vzťahu k praktickej aplikácii § 356 ods. 5, b) implementuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo/224/2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 68/2018, ktoré síce uvádza aspoň „nejakú“ formu postupu v rámci mimoriadne formalistickej aktuálnej právnej úpravy, ale ktorého neefektívnosť pre dosiahnutie cieľa – práva dieťaťa na stabilný vývoj zahŕňajúci starostlivosť oboch rodičov – dokazuje reálna prax. Bolo by preto nevyužitou príležitosťou v novej právnej úprave tento stav nezmeniť v prospech detí. Z medzinárodného hľadiska článok 7 (1) Dohovoru o právach dieťaťa uvádza, že „každé dieťa ... má od narodenia právo ... podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“. V konaní o zapretie otcovstva sa v súdnej praxi stretneme s názormi, že uvedené právo je vo všeobecnosti spojené s právom na zabezpečenie výchovy dieťaťa a výživy biologickými rodičmi (Koromház, P.: Právo dieťata poznať svojich rodičov v kontexte osobitostí rodinného práva. In: Košické dni súkromného práva IV., 2022, s. 57 – 58), v dôsledku čoho je záujem dieťaťa na poznaní rodičov daný vždy, ibaže je to pre dieťa celkom zjavne neprospešné a súd je povinný skúmať, či je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 21 Co 263/2016) Nie je zrozumiteľné, z akých dôvodov by nemal byť záujem dieťaťa relevantný, ak by muž chcel byť evidovaný ako otec dieťaťa, ale matka túto možnosť odmieta a preferuje ako otca dieťaťa iného muža. Aj v tejto situácii by mal súd hodnotiť individuálnu situáciu dieťaťa a konať v jeho najlepšom záujme. Práve preto navrhujem, aby mal muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa, právo v preskúmateľnom konaní zaprieť otcovstvo matričného otca. Toto ustanovenie by sa malo uplatňovať vo výnimočných hraničných situáciách, kedy napr. dieťa v skutočnosti vyrastá bez otca, matka bezdôvodne zneužitím právnej domnienky narušila už existujúce väzby biologického otca s dieťaťom alebo je prostredie dieťaťa nestabilné, pričom práve „nový“ otec by mohol prispieť k zlepšeniu kvality života dieťaťa. Zároveň by mal mať súd právo odmietnuť návrh otca v prípade, ak je zrejmé, že bez ohľadu na skutočný biologický vzťah navrhovateľa a dieťaťa by mohlo dôjsť k narušeniu vývoja dieťaťa, napr. žije v stabilnej rodine aj s ďalšími súrodencami, ktorých rodičovstvo jeho matričných rodičov nie je sporné. Môže byť vnímané kontroverzne, že by toto ustanovenie zasahovalo aj do určenia otcovstva v rámci prvej domnienky, ako však vysvetľujem vo všeobecnom odôvodnení, aj k uzatvoreniu manželstva môže prísť z dôvodu zneužitia tohto ustanovenia na vylúčenie biologického otca zo života dieťaťa, aj keby manželia spolu napr. nežili. A práve v tejto situácii je pre dieťa aj pre biologického otca takmer nemožné dosiahnuť nápravu v záujme dieťaťa, keďže by to znamenalo, že biologický otec by musel skúšať napadnúť platnosť manželstva ako právneho úkonu podľa všeobecných ustanovení, čo by nepochybne vyvolalo viaceré otázky vo vzťahu k realizovateľnosti takéhoto konania. Biologický otec by totiž musel preukazovať, že účelom komplexného vzťahu manželstva bolo výlučne zamedziť mu žiadať o určenie otcovstva, a teda že manželia konali in fraudem legis. Naviac je potrebné neopomínať skutočnosť, že určenie otcovstva manžela matky môže byť súčasne aj určením otcovstva bývalého manžela matky. Samotný rozvod naviac nie je len otázkou podania návrhu, a od času, kedy žena otehotnie, nemusí byť vo vzťahu s bývalým manželom už dlhé mesiace. Napriek tomu môže v dôsledku rôznych individuálnych okolností, a napriek vedomosti oboch matričných rodičov, môže ostať otcovstvo bývalého manžela nezapreté. Faktickým dôsledkom je, že dieťa vyrastá bez otca, a to aj v situácii, ak si je jeho biologický otec vedomý svojho otcovstva, má o dieťa záujem a chce sa oň riadne starať. Nie je vylúčená ani situácia, kedy takéto dieťa bude zverené do ústavnej starostlivosti, hoci by mohlo mať súkromný a stabilný domov. Dôvodom, v dôsledku ktorého ho matka odmieta ako otca dieťaťa, môžu byť zrozumiteľné skutočnosti, napr. daný muž je násilník alebo jeho životné prostredie a jeho charakter môžu mať s vysokou pravdepodobnosťou negatívny vplyv na rozvoj dieťaťa. Zároveň však môže nastať situácia, kedy sa matka nechce „deliť“ o dieťa alebo sa hnevá kvôli náhlemu rozchodu či z iných vyslovene subjektívnych dôvodov, ktoré by nemali zaťažovať dieťa. Pokiaľ sa teda matka pred pôrodom vydá alebo sa dohodne s mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na spoločnom vyhlásení otcovstva (prípadne ho uvedie do omylu), domnelý otec nemá právo poprieť otcovstvo matričného otca a podať návrh na určenie svojho otcovstva. Nemôže tak postupovať ani v prípade, ak disponuje DNA testom či inými dôkazmi otcovstva. V momente, keď je ot¬cov¬stvo určené, už nie je možné k tomu istému dieťaťu otcovstvo určovať. Konajúci súd totiž v prípadoch, ak je už v rodnom liste zapísaný matričný otec na základe 1. domnienky, neskúma skutkový stav ani záujem dieťaťa. Obmedzí sa výlučne na formálnu kontrolu skutočnosti, či je v rodnom liste dieťaťa niekto uvedený. Vyššie uvedené okolnosti sa vzťahujú aj na určenie otcovstva 2. domnienkou s výnimkou, že v prípade súhlasného vyhlásenia rodičov má súd možnosť – nie povinnosť konať, ak nejakou formou zistí potrebu konať. Je preto potrebné položiť si otázku, či je v najlepšom záujme dieťaťa, ak vyrastá bez otca, hoci jeho biologický otec má záujem, prostriedky a charakterové predpoklady priniesť do rozvoja dieťaťa pozitívny vplyv, stabilitu a bezpečie. V ods. 5 navrhujem povinné spojenie konania o zapretie otcovstva domnelým otcom s paternitným konaním, aby nedošlo k situácii, kedy domnelý otec po úspešnom zapretí otcovstva nepodá návrh na určenie svojho otcovstva, prípadne ho podá s oneskorením. 4.5 Návrh úpravy č. 4: Odstrániť časť uvedenú v zátvorkách: § 357 Všeobecné ustanovenia ((1)) Ak nedošlo k určeniu otcovstva podľa predchádzajúcich ustanovení, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby bolo otcovstvo určené v súdnom konaní. ((2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stošesťdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylúčia závažné okolnosti.) Odôvodnenie návrhu: K predmetnému odôvodneniu uvádzam citáciu nálezu Ústavního soudu ČR zo dňa 28.02.2008, sp. zn. I. ÚS 987/07, ods. 20, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňujem: „Je zřejmé, že s vývojem moderní medicíny je celá koncepce § 54 odst. 1 a 2 zákona o rodině již překonaná. Tzv. bází třetí domněnky je skutečnost, že muž souložil s matkou dítěte v době, od které neprošlo do narození dítěte méně než sto osmdesát a více než tři sta dnů; jsou-li tyto skutečnosti prokázány, považuje se muž za otce dítěte (protinormou, na základě níž se domněnka neuplatní, je pravidlo o existenci závažných okolností vylučujících otcovství tohoto muže). Tato konstrukce skutkové báze domněnky pochází z dob, kdy nebylo možno jednoznačně znalecky určit, zda žalovaný muž skutečně je otcem; proto bylo nutno vázat působení domněnky na skutečnost jinou, a sice na soulož matky a žalovaného muže. Teprve nástup metod DNA diagnostiky v polovině osmdesátých let minulého století umožnil jednoznačné pozitivní určení otcovství žalovaného muže. Je-li na základě analýzy kyseliny deoxyribonukleové možno jednoznačně určit, zda žalovaný muž je otcem dítěte či nikoliv, není již ani nutno třetí domněnku otcovství vázat na skutečnost soulože, která o otcovství žalovaného muže vypovídá pouze nepřímo. V tomto směru tedy text § 54 odst. 2 zákona o rodině zaostává za vývojem moderní medicíny a neodpovídá současné společenské realitě. Do doby, než zákonodárce zareaguje na popsané změny, je nutno řešit nastalou situaci interpretací: Rovněž řízení o určení otcovství je ovládáno zásadou arbitrárního (nikoliv legálního) pořádku. Nelze proto považovat za jedině správný ten postup, že soud se bude napřed zabývat tím, zda došlo k souloži, a teprve v případě prokázání soulože nařídí znalecký posudek, aby zjistil, zda závažné okolnosti mužovo otcovství nevylučují. Není vadou řízení, pokud soud přímo přistoupí ke znaleckému dokazování metodami DNA diagnostiky: takový postup je v souladu nejen se zmíněnou zásadou arbitrárního pořádku, ale též se zásadou procesní ekonomie. Konečně je zjevné, že pokud ze znaleckého posudku vyplyne, že žalovaný muž je otcem dítěte, bude tím s praktickou jistotou prokázána i soulož tohoto muže s matkou dítěte v rozhodné době, tj. - dnes již překonaná - skutková báze třetí domněnky.“ 4.6 Návrh úpravy č. 5: Odstrániť časť uvedenú v zátvorkách a doplniť časť v "": § 361 Zapretie otcovstva na návrh maloletého dieťaťa (1) Ak je to potrebné v najlepšom záujme dieťaťa (a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva), môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. (2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v najlepšom záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. (3) Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh "sa podáva voči opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd" (nemožno podať). Odôvodnenie návrhu: K ods. 1: Tento návrh je relevantný, ak by neboli zohľadnené vyššie uvedené návrhy. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by podanie návrhu dieťaťa malo byť obmedzené existenciou lehoty jeho matričných rodičov. Ak by bol proces úspešný a otcovstvo by bolo zapreté, otvoril by sa tým priestor aj pre domnelého otca, aby postupoval podľa tretej domnienky a podal návrh na súd. Lenže v tom čase má v teórii dieťa už minimálne 2 - 3 roky, v praxi pravdepodobne výrazne viac. Je to pridlhý čas na to, aby mu bolo odňaté právo na starostlivosť zo strany biologického otca, a to najmä v situácii, kedy biologický otec chcel byť nositeľom rodičovských práv a povinností, ale bolo mu to znemožnené formálnym určením matričného otca. V čase, kedy dieťa môže aplikovať tieto svoje práva, je už jeho vzťah s biologickým otcom nezvratne ochudobnený. K ods. 2: Neuvádzam konkrétnu zmenu, avšak dávam na zváženie návrh, či by nebolo efektívnejšie, ak by súd riešil otázku o prípustnosti zapretia otcovstva v jednom konaní ako predbežnú otázku. K ods. 3: Ustanovenie znemožňuje dieťaťu riešiť situáciu, ak jeho matriční rodičia nie sú nažive, a ak zistilo, že jeho biologickým otcom je s najvyššou pravdepodobnosťou iný muž (ktorý má napr. dokonca záujem starať sa o dieťa, ale o jeho existencii nemal v dôsledku konania zosnulej matky vedomosť). Aj keď sa jedná o výnimočné situácie, nie je dôvod dieťaťu takéto právo odňať, a to práve v situácii, kedy stratilo oboch matričných rodičov. 4.7 Návrh úpravy č. 6: Odstrániť časť uvedenú v zátvorkách a doplniť časť v "": § 362 Zapretie otcovstva na návrh plnoletého dieťaťa (1) Otcovstvo manžela matky alebo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa zaprieť do troch rokov od nadobudnutia plnoletosti, ak je vylúčené, že otec takto určený, je otcom dieťaťa. (2) Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh "sa podáva voči opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd" (nemožno podať). Odôvodnenie návrhu: Ustanovenie znemožňuje dieťaťu riešiť situáciu, ak jeho matriční rodičia nie sú nažive, a ak zistilo, že jeho biologickým otcom je s najvyššou pravdepodobnosťou iný muž (ktorý má napr. dokonca záujem starať sa o dieťa, ale o jeho existencii nemal v dôsledku konania zosnulej matky vedomosť). Aj keď sa jedná o výnimočné situácie, nie je dôvod dieťaťu takéto právo odňať, a to práve v situácii, kedy stratilo oboch matričných rodičov. 5 Procesné aspekty 5.1 Navrhované zmeny by sa mali dotknúť aj procesnoprávnych predpisov. Ich rozsah v tomto návrhu z dôvodu nevedomosti o jeho akceptácii neuvádzam, dávam však do pozornosti, že by bolo nevyhnutné napr. umožniť, aby sa účastníkom konania o zapretie otcovstva mohol stať aj muž, o ktorom je možné domnievať sa, že je otcom dieťaťa, ak by bol známy (§ 108 CMP). 5.2 Ak by dochádzalo k „otvoreniu“ pravidiel CMP, dávam do pozornosti aj § 104 (3) CMP, podľa ktorého pokiaľ nepodá návrh ani jeden z oprávnených subjektov a otcovstvo nie je v primeranom čase (t. j. maximálne 3 mesiace) (Smyčková, R. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, 2017, s. 367) určené (§ 104 (3) CMP), môže súd určiť procesného opatrovníka. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 73 (3) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) bol súd takto povinný postupovať. Zákonodarca zmenu z povinnosti súdu na jeho právo v dôvodovej správe nevysvetlil, dokonca v nej inštitút procesného opatrovníka vôbec nespomína. Nie je tak možné posúdiť, či ide o chybu alebo o úmyselnú zmenu. Podľa odbornej literatúry je dôvodom zmeny možnosť súdu rozhodnúť, či je určenie otcovstva v záujme dieťaťa, ak je otcom napr. usvedčený vrah. (Smyčková, R. a kol.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. C. H. Beck, 2017, s. 368) 5.3 Právna úprava tak predpokladá, že súd „mimosúdne“ zistí, kto je biologickým otcom a rozhodne sa, že je v záujme dieťaťa, aby nebol zapísaný ako matričný otec (a že zločinec nemôže byť dobrý otec, čo je síce odôvodnený predpoklad, ale životný kontext môže dodať situácii rôzne rozmery). Svoj postup súd neodôvodňuje, jednoducho nekoná, nie je teda možné zistiť, či súd konal v záujme dieťaťa alebo nekonal vôbec. Napriek tomu, že nie som zástancom formalizmu, uvedený proces sa mi nejaví ako vhodný. Súd by mal vždy vymenovať procesného opatrovníka a viesť konanie smerom k identifikácii otca dieťaťa. Zároveň by mal mať možnosť rozhodnúť, že určenie otcovstva nie je v záujme dieťaťa. Ďakujem Vám za Vašu náročnú prácu a za zváženie vyššie uvedených pripomienok. V prípade, ak by bol návrh v tejto forme nezrozumiteľný, rada Vám ho zašlem v graficky prehľadnej forme. S úctou JUDr. Daniela Čičkánová, PhD., LLM
- § 133 Čiastočne akceptovaná Obyčajná
MPSVRSR (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025
Napriek tomu, že v tejto fáze legislatívneho procesu nie je možné jednoznačne a s právnou istotou určiť rozsah a okruh právnych vzťahov, na ktoré sa bude návrh nového Občianskeho zákonníka aplikovať, je potrebné poukázať na osobitný charakter právnych predpisov v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. Ide o zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Uvedené právne predpisy majú osobitnú povahu, keďže v nich dochádza k prelínaniu prvkov súkromnoprávnej úpravy a verejnoprávnej úpravy, a to vzhľadom na špecifické postavenie subjektov, na ktoré sa tieto právne úpravy vzťahujú (sporiteľ, účastník, zamestnávateľ, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Sociálna poisťovňa, Národná banka Slovenska). Právne predpisy sociálneho poistenia osobitne nedefinujú niektoré pojmy, ale priamo používajú ich definíciu z občianskoprávnych predpisov. Uvedený pohľad sa rovnako vzťahuje aj na celú oblasť správneho práva, ktorá je silne previazaná s príslušnými ustanoveniami v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka. Zastávam preto názor, že v rekodifikačnom konaní občianskoprávnych vzťahov je nevyhnutný koordinovaný postup celého spektra ministerstiev. Zásadná rekodifikácia Občianskeho zákonníka minimálne aspoň otvára priestor na posúdenie a zváženie možnosti uplatnenia novo zavádzaných inštitútov (a to v rôznych oblastiach práva), čo si žiada ich dôslednú analýzu a možnosť ich detailného prekonzultovania s kompetentnými odborníkmi predovšetkým s predkladateľom, ale aj naprieč dotknutými ministerstvami, pretože zmeny určitých právnych vzťahov sa môžu tiež navzájom ovplyvniť (napr. zmena daňových právnych vzťahov môže mať vplyv aj na právne vzťahy sociálneho poistenia). So zreteľom na súčasný stav informovanosti, nakoľko nie je úplne jednoznačné, v akých ustanoveniach dôjde k čiastočnému alebo úplnému nahradeniu, resp. k zrušeniu ustanovení Obchodného zákonníka, resp. v akom rozsahu by mohlo dôjsť k súbehu alebo prekrývaniu právnych úprav oboch kódexov, najmä v oblastiach, kde návrh nového Občianskeho zákonníka preberá len niektoré inštitúty, poukazujem na tie ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré sú významné z hľadiska pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia. K § 5 a 6 Pri výklade pojmov, ktoré sú upravené v ustanoveniach § 5 (Spotrebiteľ) a § 6 (Obchodník) nového Občianskeho zákonníka sa vychádza zo súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, pričom tieto definície reflektujú vývoj v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ide o právne pojmy, ktoré je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie. Vychádzam z predpokladu, že v prípade uvedených ustanovení pôjde o všeobecné definície súkromnoprávnej povahy a táto právna úprava sa bude vzťahovať aj na obchodno-záväzkové vzťahy, to znamená aj na subjekty a vzťahy upravené osobitnými predpismi, a to v prípade zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, sporiteľa a poberateľa dôchodku, a v prípade zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a poberateľa dávky. K § 29 a 37 V návrhu nového Občianskeho zákonníka v § 29 (Podnik ako právny predmet) je podnik definovaný ako právny predmet, pričom podľa § 37 (Prevoditeľnosť právnych predmetov) je právny predmet prevoditeľný, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 predstavuje nóvum v slovenskom právnom poriadku, keďže nemá v súčasne účinnej právnej úprave ekvivalent. Napriek tomu, že návrh nového Občianskeho zákonníka výslovne ustanovuje, že z prevoditeľnosti právnych predmetov môžu existovať zákonné výnimky, bude potrebné posúdenie, či táto koncepcia nevyvolá potrebu legislatívnej úpravy zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 41 až 134 Návrh nového Občianskeho zákonníka v § 41 až 134 (Právne úkony) predstavuje rekodifikáciu právnych úkonov, ich platnosti, výkladu a následkov neplatnosti, ako aj všeobecných zásad kontraktačného procesu. Nové znenie viacerých ustanovení prináša odklon od tradičného poňatia právneho úkonu podľa doterajšej právnej úpravy a v mnohých častiach ide o modernizáciu v súlade s európskymi civilnými kódexami. Po nadobudnutí platnosti predkladaného návrhu bude nevyhnutné dôsledné posúdenie návrhu ustanovení o právnych úkonoch z hľadiska právnej istoty, súladu a aplikovateľnosti so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napr. ustanovenie § 47 predstavuje oproti v súčasnosti platnému ustanoveniu reštriktívnejšie znenie, keď nie každý rozpor so zákonom spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo predstavuje významný posun smerom k zachovaniu platnosti právnych úkonov, tiež ustanovenie § 49 predstavuje explicitné zakotvenie domnienky platnosti právneho úkonu, čím reaguje na existujúcu ústavnoprávnu judikatúru, ďalej ustanovenia § 52, 53, 55, 56 a 88 ktoré nemajú ekvivalent v doterajšom práve, ustanovenie § 62 o zániku návrhu na uzavretie zmluvy, ustanovenie § 63 o lehote na prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tu bude potrebné posúdenie vplyvu na úpravu záväzkových vzťahov v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Zároveň je potrebné upozorniť, že napr. v prípade zmluvy o poistení dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, možno túto zmluvu uzavrieť na základe ponuky v ponukovom liste. Táto ponuka je záväzná tridsať dní od jej vyhotovenia a je neodvolateľná (lehota na prijatie návrhu je stanovená kogentne, avšak ponukový list vydáva Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia sporiteľovi v systéme starobného dôchodkového sporenia, ktorý má postavenie fyzickej osoby súkromného práva). Významný dopad na zmluvy podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, v ktorých je ustanovený „osobitný režim zániku zmlúv“ budú mať ustanovenia § 100 až 105 týkajúce sa zrušenia právneho úkonu, ktoré v doterajšom práve nemajú ekvivalent. V súvislosti s navrhovanou úpravou bude potrebné posúdiť, či postačuje uplatnenie pravidla lex specialis derogat legi generali. Do návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v § 116 a 117 preberá pôvodné znenie právnej úpravy inštitútu prokúry z Obchodného zákonníka. Tu upozorňujem na osobitnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie, menovanie, oprávnenia a povinnosti prokuristu v rámci dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností ako osobitných subjektov finančného trhu. K § 135 až 167 Návrh nového Občianskeho zákonníka v ustanovení § 136 zavádza definície pojmov „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ak sú tieto pojmy spojené s uplatnením práva, vykonaním právneho úkonu alebo splnením povinnosti. Vzhľadom na používanie uvedených pojmov v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení bude potrebné vykonať analýzu ich aplikačného rozsahu, hlavne v nadväznosti na procesné aspekty a právne účinky spojené s uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci navrhovaných pojmov. Zároveň je potrebné upozorniť na význam rozlišovania uvedených pojmov v závislosti od právneho vzťahu, ktorý je predmetom návrhu nového Občianskeho zákonníka. Vo vyššie uvedených predpisoch v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny uvedené rozlíšenie nadobúda osobitný význam nielen v prípadoch, keď ide o vzťah medzi sporiteľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, resp. medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ale aj v situáciách, keď povinnosť konať bez zbytočného odkladu smeruje voči subjektu verejného práva, napríklad Národnej banke Slovenska. Na tento subjekt sa vzťahuje verejnoprávny (správny) režim. Na základe uvedeného je potrebné zdôrazniť, že v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení ide o presah verejnoprávnej regulácie finančného trhu do súkromnoprávnych vzťahov. Aj z tohto dôvodu je potrebné, aby bola predmetná problematika posúdená aj z pohľadu aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností, a to s prihliadnutím na špecifiká ich povinností, lehoty a spôsob komunikácie s orgánmi verejnej moci. Zároveň bude potrebné posúdiť navrhovanú právnu úpravu aj z dôvodu definovania pojmu „doba“ a rozlišovania medzi „dobou“ a „lehotou“, ako aj z hľadiska možného presahu ustanovení návrhu nového Občianskeho zákonníka do oblasti osobitných právnych predpisov. Dôvodom pre vyššie uvedené je aj zásadná zmena koncepcie inštitútu premlčania, v dôsledku ktorej má po novom podliehať preklúzii širší okruh práv, ako napr. právo zrušiť právny úkon, právo vypovedať zmluvu, právo odstúpiť od zmluvy atď. V tejto súvislosti bude potrebné analyzovať aj prípadný dopad koncepcie premlčania a preklúzie na príslušné ustanovenia zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení najmä v častiach, ktoré odkazujú na všeobecnú úpravu súkromnoprávnych vzťahov podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka. Opätovne uvádzam, že podľa uvedených zákonov sa na niektoré zmluvné typy subsidiárne vzťahuje súčasne platný Občiansky zákonník (napr. na zmluvu o poistení dôchodku, účastnícku zmluvu alebo zamestnávateľskú zmluvu). Na iné typy zmlúv, ako sú napr. zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte, sa naopak subsidiárne uplatní režim Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov bude potrebné dôsledne preskúmať, či a v akom rozsahu sa nová koncepcia lehôt, dôb, premlčania a preklúzie podľa návrhu nového Občianskeho zákonníka môže dotknúť práv a povinností subjektov dôchodkového sporenia, ako aj samotnej aplikačnej praxe dôchodkových správcovských spoločností a doplnkových dôchodkových spoločností. K § 213 až 293 V súlade so zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť právnickou osobou – akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť je striktne regulovaná týmto zákonom a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Osobitná právna úprava zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení vyjadruje špecifické postavenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako subjektu finančného trhu, ktorý je oprávnený vykonávať výlučne tie činnosti, ktoré sú ustanovené zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, čím sa odlišuje od bežných akciových spoločností, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Obchodného zákonníka. Predkladateľom navrhované zmeny smerujúce k zavedeniu jednotnej právnej úpravy právnických osôb vyvolávajú viaceré otázky týkajúce sa postavenia dôchodkových správcovských spoločností, keďže podľa § 47 ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa na ne vzťahuje Obchodný zákonník len v rozsahu, v akom tento osobitný zákon neustanovuje inak. Hoci sa v dôvodovej správe k návrhu nového Občianskeho zákonníka uvádza, že jednotlivé formy právnických osôb budú upravené osobitnými zákonmi a Občiansky zákonník bude obsahovať len všeobecnú časť spoločnú všetkým právnickým osobám, je potrebné dôsledne vyhodnotiť, aký vplyv bude mať táto všeobecná úprava na špecifické postavenie dôchodkových správcovských spoločností. Osobitne treba preskúmať, v ktorých ustanoveniach budú pravidlá pre dôchodkové správcovské spoločnosti totožné s úpravou iných právnických osôb korporačného typu, a v ktorých musí zostať zachovaná osobitná regulácia. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje podrobnú úpravu podmienok na vznik a činnosť dôchodkových správcovských spoločností. Tieto podmienky sú podstatne prísnejšie než požiadavky kladené na bežné akciové spoločnosti a zahŕňajú napríklad preukázanie vhodnosti osôb s kvalifikovanou účasťou, preukázanie dôveryhodnosti, prehľadnosti a zákonnosti pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, preukázanie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva, členov dozornej rady a ďalších kľúčových osôb, vecné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, organizačné predpoklady na činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti, výber depozitára pre dôchodkové fondy, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom, tiež štatút dôchodkového fondu musí byť v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu sporiteľov s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil dôchodkového fondu, kľúčové informácie o dôchodkovom fonde musia byť v súlade s týmto zákonom. Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť finančnú stabilitu dôchodkových správcovských spoločností a ochranu záujmov sporiteľov v systéme starobného dôchodkového sporenia. V súvislosti s návrhom nového Občianskeho zákonníka v príslušných ustanoveniach uvádzam, že povolenie na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu dôchodkových správcovských spoločností, ak zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Zároveň sa zakazuje zmena predmetu činnosti, zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zmena podoby a formy akcií dôchodkovej správcovskej spoločnosti, či jej splynutie, rozdelenie a cezhraničná premena. Tieto mechanizmy majú zabrániť neprimeraným zásahom do fungovania systému starobného dôchodkového sporenia. Ako je uvedené vyššie, aj napriek rozsiahlej osobitnej regulácii sa na dôchodkové správcovské spoločnosti subsidiárne vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak. Vzhľadom na plánované legislatívne zmeny smerujúce k zovšeobecneniu právnej úpravy právnických osôb v novom Občianskom zákonníku bude potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení upravujúce vznik, činnosť, riadenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako finančnej inštitúcie spravujúcej aj cudzie zdroje neboli v rozpore s navrhovanou všeobecnou úpravou. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zachovanie ustanovení týkajúcich sa konfliktu záujmov, povinnosti mlčanlivosti, organizácie, riadenia a organizačnej štruktúry dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Obsahom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sú rovnako ustanovenia upravujúce zrušenie dôchodkovej správcovskej spoločnosti s likvidáciou, bez likvidácie a zrušenie súdom. Vzhľadom na deklarovaný zámer predkladateľa vytvoriť priestor pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností, bude nevyhnutné do budúcna podrobne vyhodnotiť, akým spôsobom rekodifikácia ovplyvní existujúcu právnu úpravu dôchodkových správcovských spoločností. Ak by sa zavádzali nové všeobecné pravidlá platné pre všetky obchodné spoločnosti, bude potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k rozporu s osobitnými požiadavkami kladenými na dôchodkové správcovské spoločnosti. Vyššie uvedené platí primerane aj na doplnkové dôchodkové spoločnosti podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. K § 511 až 513 V nadväznosti na zavedenie osobitného inštitútu prevodu zmluvy, ktorý je európskym legislatívnym štandardom, bude potrebné pristúpiť k vylúčeniu aplikácie navrhovaných ustanovení na príslušné zmluvy uzatvárané v rámci systému starobného dôchodkového sporenia a systému doplnkového dôchodkového sporenia. Prevod týchto zmlúv na tretiu osobu by bol v rozpore s povahou a účelom zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v príslušných ustanoveniach, ktorých obsahom je osobitný režim vzniku, trvania a zániku zmluvných vzťahov. Z dôvodu ochrany klientov v uvedených systémoch dôchodkového sporenia, ako aj vzhľadom na osobný charakter záväzkov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, zastávam názor, že nie je možná univerzálna aplikácia navrhovaných ustanovení nového Občianskeho zákonníka na príslušné zmluvy v spomínaných systémoch. K § 532 V súvislosti so zavedením všeobecného pravidla o možnosti zabezpečiť záväzok zmluvnou pokutou alebo inou zmluvnou sankciou na základe dohody podľa ustanovení o nesplnení a prostriedkoch nápravy, aj napriek dispozitívnemu charakteru navrhovaného ustanovenia upozorňujem, že v zmysle zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v zmluve o poistení dôchodku nemožno dojednať zmluvnú pokutu. K § 622 až 649 Ustanovenia § 622 až 649 navrhované v novom Občianskom zákonníku, v ktorých sa uvádza demonštratívny výpočet najtypickejších spôsobov zániku nesplneného záväzku, bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k právnej úprave v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, napríklad v spojitosti s výpoveďou zmluvy, ku ktorej bude v zmysle predkladateľom navrhovaného znenia dochádzať uplynutím výpovednej doby (nie lehoty), ako aj v súvislosti s navrhovanou úpravou odstúpenia od zmluvy. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahujú osobitnú právnu úpravu v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. od zmluvy o poistení dôchodku možno odstúpiť len v lehote a z dôvodov uvedených v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, od zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení nemožno odstúpiť), ako aj v súvislosti s výpoveďou zmluvy (napr. pri zmluve o poistení dôchodku, zmluve o zverení činnosti, zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, zamestnávateľskej zmluve či depozitárskej zmluve). Preto bude nevyhnutné zabezpečiť súlad osobitnej právnej úpravy v spomínaných zákonoch s navrhovanou úpravou v novom Občianskom zákonníku a v prípade potreby vylúčiť príslušné ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka, ktoré by predstavovali rozpor s účinnou právnou úpravou v osobitných právnych predpisoch, či aplikovať pravidlo lex specialis derogat legi generali s cieľom zabezpečenia právnej istoty zmluvných strán v prípade použitia výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. K § 650 až 706 Ustanovenia § 650 až 706 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Predkladateľom navrhovaná úprava nesplnenia vychádza zo zavedenia jednotného systému pre nesplnenie/porušenie záväzkov a zodpovedajúcich prostriedkov nápravy, keďže návrh nového Občianskeho zákonníka vychádza z predpokladu, že reforma záväzkového práva sleduje zlúčenie záväzkového práva z doterajšej obchodnoprávnej úpravy a občianskoprávnej úpravy do jednotného právneho rámca. Pri posúdení týchto zmien bude potrebné venovať pozornosť, napríklad novej kategórii právnych následkov nesplnenia zmluvy, ktorou bude zavedenie zmluvnej sankcie. Rovnako bude potrebné posúdenie vzhľadom na navrhovanú úpravu v časti Právo na náhradu škody (§ 677 až 681), a to najmä so zreteľom na existenciu osobitných ustanovení upravujúcich problematiku zodpovednosti, spôsobenia škody, náhrady škody a jej vymáhania v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z týchto dôvodov bude potrebné posúdenie, do akej miery navrhovaná úprava zodpovedá súčasnému právnemu rámcu, či sa prekrýva a či je v rozpore s účinnou právnou úpravou, ktorá osobitne upravuje problematiku škody a zodpovednosti v uvedených právnych predpisoch. K § 707 až 720 Ustanovenia § 707 až 720 navrhované v novom Občianskom zákonníku bude potrebné dôsledne posúdiť vo vzťahu k zákonu č. 43/2004 Z. z o starobnom dôchodkovom sporení a zákonu č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení z dôvodu osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa danú problematiku. Pri posudzovaní bude nevyhnutné zohľadniť aj právne následky zavedenia nových inštitútov, akými sú napr. predzmluvná informačná povinnosť, nepoctivosť pri rokovaní o zmluve, či podstatná zmena okolností, pričom ich bude potrebné vykladať so zreteľom na účel, charakter a povahu záväzkov vznikajúcich podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré sú determinované verejnoprávnym prvkom regulácie a ochranou slabšej zmluvnej strany v rámci procesu uzatvárania, plnenia či zmeny zmluvných vzťahov. K § 888 až 1904 Zmluva o predaji podniku, Nájom podniku a Nájom časti podniku (§ 981 až 996, § 1130 až 1141 a § 1142) Upozorňujem, že podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je výslovne ustanovený zákaz predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Z uvedeného zákazu logicky vyplýva, že bude potrebné vylúčiť aj aplikáciu ustanovení týkajúcich sa nájmu podniku (§ 1130 až 1141), a nájmu časti podniku (§ 1142), keďže inštitút nájmu podniku v zmysle všeobecnej úpravy vykazuje v niektorých aspektoch podobné znaky ako zmluva o predaji podniku, a mohol by tak dôjsť k obchádzaniu účelu ustanoveného zákazu predaja podniku alebo jeho časti. Zmluva o pôžičke (§ 1158 až 1161), zmluva o úvere (§ 1162 až 1178) Obsahom jednotlivých ustanovení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je aj právna úprava týkajúca sa pôžičky a úveru. Tieto právne inštitúty sú pritom upravené v dvoch základných kódexoch súkromného práva – zmluva o pôžičke v § 657 a 658 súčasne platného Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere v § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti môžu v prospech majetku dôchodkového fondu/doplnkového dôchodkového fondu prijať peňažné pôžičky alebo úvery len za podmienok ustanovených zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení alebo zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť návrh nového Občianskeho zákonníka aj z hľadiska jeho vplyvu na uvedené právne vzťahy, a to najmä so zreteľom na zmeny, doplnenia, zavedenie novej úpravy alebo legislatívne vymedzenie pojmov. Sprostredkovateľská zmluva (§ 1261 až 1270) V nadväznosti na prevzatie doterajšej obchodnoprávnej úpravy sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá sa zovšeobecňuje na celú oblasť súkromného práva, s precizovaním pojmu „cieľová zmluva“ a zavedením viacerých nových právnych inštitútov, je potrebné poukázať na osobitnú úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Prenesením obchodnoprávnej úpravy do občianskoprávneho prostredia sa vytvára všeobecná úprava pre všetky typy sprostredkovania (vrátane nekomerčných a občianskych vzťahov). Podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa v súvislosti s uzatváraním zmluvy o poistení dôchodku nesmie vykonávať finančné sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve“). Zároveň podľa § 47a zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je dôchodková správcovská spoločnosť oprávnená využívať na vykonávanie finančného sprostredkovania v sektore starobného dôchodkového sporenia výlučne samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení môže doplnková dôchodková spoločnosť sprostredkovať poistenie v prípade, že má udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení predstavujú osobitnú právnu úpravu a navrhované ustanovenia v novom Občianskom zákonníku možno vnímať tak, že § 1261 až 1270 sa použijú subsidiárne v prípadoch, kde napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení alebo zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve neupravujú niektoré aspekty danej problematiky. Zmluva o účte (§ 1399 až 1419) V kontexte predkladateľom navrhovanej právnej úpravy zmluvy o účte, ktorá zavádza jednotnú koncepciu právnej regulácie tohto zmluvného typu a nahrádza doterajšiu právnu úpravu obsiahnutú v § 708 až 715 Obchodného zákonníka (Zmluva o bežnom účte) a v § 716 až 719a Obchodného zákonníka (Zmluva o vkladovom účte), je potrebné upozorniť na súvisiace väzby na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tieto zákony obsahujú ustanovenia upravujúce vedenie účtov (bežných a vkladových), ktoré výslovne odkazujú na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 708 až 719a). Zavedenie jednotnej právnej úpravy zmluvy o účte si preto s vysokou pravdepodobnosťou, aj napriek prechodnému ustanoveniu v návrhu nového Občianskeho zákonníka, vyžiada legislatívne zosúladenie uvedených osobitných predpisov tak, aby ich obsah, systematika a terminológia korešpondovali s novou úpravou zmluvy o účte podľa § 1399 až 1419. Poistná zmluva (§ 1533 až 1578) V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou poistnej zmluvy si dovoľujem poukázať na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý od 1. januára 2015 obsahuje osobitnú právnu úpravu zmluvy o poistení dôchodku, ktorá predstavuje právny základ pre poskytovanie doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku poberateľom dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia. Podľa § 46g ods. 9 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa zmluva o poistení dôchodku považuje za poistnú zmluvu podľa § 788 až 828a v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka, pričom tento zákon explicitne vymedzuje ustanovenia v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve, ktoré sa na tento osobitný typ zmluvy o poistení dôchodku nepoužijú, a to vzhľadom na jej špecifický charakter. Vzhľadom k rozsahu navrhovaných zmien a doplnení v predloženom návrhu v ustanoveniach upravujúcich záväzkové vzťahy a poistnú zmluvu, bude potrebné legislatívne vymedziť, ktoré ustanovenia návrhu nového Občianskeho zákonníka sa na zmluvu o poistení dôchodku neuplatnia, prípadne pristúpiť inak k riešeniu tejto otázky. V súčasnom štádiu legislatívneho procesu, vzhľadom na rozsah a charakter navrhovaných zmien, nie je možné jednoznačne určiť optimálny spôsob riešenia tejto otázky. Považujem však za nevyhnutné, aby vzájomný vzťah oboch právnych úprav bol v ďalších fázach legislatívneho procesu dôsledne vyhodnotený a upravený. Rovnako bude potrebné, v závislosti od konečnej podoby návrhu nového Občianskeho zákonníka, zohľadniť v ustanoveniach upravujúcich zaopatrovacie zmluvy (konkrétne zmluvu o zaopatrovacej rente podľa § 1610 až 1613) potrebu vylúčenia jej aplikácie na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V účinnom znení zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je zmluva o dôchodku vylúčená komplexne v § 46g ods. 9, preto by bolo vhodné zachovať obdobný legislatívny prístup aj vo vzťahu k návrhu nového Občianskeho zákonníka. K terminológii V návrhu nového Občianskeho zákonníka sa pristupuje k terminologickým úpravám, ktoré môžu ovplyvniť výklad a aplikáciu právnych predpisov. Napríklad pojem „riadenie“ (ako riadenie záležitostí právnickej osoby) nahrádza pre právnické osoby iné ako obchodné spoločnosti pojem „obchodné vedenie“; opúšťa sa termín „všeobecné obchodné podmienky“ a používa sa pojem „všeobecné zmluvné podmienky“, pretože ich použitie nemusí byť obmedzené len na obchodný kontext; v súvislosti s § 233 sa navrhuje namiesto pojmu „starostlivosť“ a jej škálovania používať pojem „svedomitosť“; hoci doteraz bol pojem starostlivosti ustálený, jednotne sa v celom návrhu nahrádza pojem „odborná starostlivosť“ pojmom „náležitá starostlivosť“. K týmto zmenám je potrebné zdôrazniť, že ich praktický dopad na subjekty, ktoré uvedené pojmy používajú vo svojich právnych predpisoch, nie je jednoznačný. Nie je jasné, či sa tieto zmeny majú aplikovať automaticky, či má dôjsť k výkladu pojmov ex lege alebo či sa očakáva, že jednotlivé právne predpisy budú novelizované samostatne. Pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu nového Občianskeho zákonníka uplatňujem napriek tomu, že niektoré z nich majú dispozitívny charakter alebo obsahujú formuláciu „ak dohoda strán alebo zákon neustanovujú inak“. Uvedené pravidlo síce umožňuje prijatie odlišnej právnej úpravy prostredníctvom osobitného predpisu alebo dohody strán, avšak je potrebné zdôrazniť, že predmetný text predstavuje návrh právneho predpisu predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Jeho konečné a záväzné znenie sa preto môže od predkladanej verzie podstatne líšiť. Zároveň bude nevyhnutné posúdiť, či uvedená formulácia nevedie k nadmernému rozšíreniu dispozitívnosti právnej úpravy, čím by sa zmluvným stranám ponechal nadmerný priestor na autonómiu vôle vo vzťahu k danému záväzku. Takýto prístup by mohol oslabiť ochranné funkcie zákonnej úpravy a spôsobiť interpretačné nejasnosti pri jej praktickej aplikácii.
- § 133 Čiastočne akceptovaná Zásadná
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme nahradiť slová „žaloba o určenie jeho neplatnosti“ slovami „žaloba z dôvodu neplatnosti rozhodnutia“. Odôvodnenie: Terminologické spresnenie. Návrh zákona upravuje len 1 typ žaloby – žalobu o zrušenie rozhodnutia orgánu PO V § 246 hovorí aj o žalobe o určenie neplatnosti – avšak tento typ žaloby návrh zákona osobitne neupravuje. Keďže niet všeobecnej žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia orgánu právnickej osoby, nepôjde o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Terminológia CSP by sa mala preniesť aj do návrhu zákona, inak môže vznikať zmätok v tom, o aký typ žaloby vlastne ide. Najmä pre ľudí z praxe to bude pôsobiť mätúco. Pri navrhovanom znení platí, že žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia v zásade nie je možné podať – keďže nevyplýva z osobitného predpisu, ale za žalobou o určenie neplatnosti sa vlastne skrýva žaloba o určenie existencie práva/alebo neexistencie práva. Je na zváženie, či text zvýraznený červenou by nemal byť preformulovaný – napr. žaloba z dôvodu neplatnosti, zrušiteľnosti rozhodnutia alebo určenia, že rozhodnutie prijaté bolo. Obdobne aj ďalšie §, ktoré operujú so žalobou o určení neplatnosti rozhodnutia.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.