§ 132 · Časové úseky určené inak

Chatuj:

Nový Občiansky zákonník

(1)

Ak sa má uplatniť právo, uskutočniť úkon alebo splniť povinnosť

a)

bezodkladne, je potrebné uskutočniť to ihneď, ako je to možné,

b)

bez zbytočného odkladu, je potrebné uskutočniť to čo najskôr tak, aby inému nevznikla škoda.

(2)

Ak z okolností alebo z praxe zavedenej medzi stranami nevyplýva inak, rozumie sa výrazom

a)

„začiatkom obdobia“ prvých desať dní obdobia,

b)

„v polovici mesiaca“ obdobie od jedenásteho do dvadsiateho dňa mesiaca,

c)

„v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka a

d)

„koncom obdobia“ posledných desať dní obdobia.

(3)

Ak časový úsek zahŕňa časť mesiaca, na účely určenia tejto časti platí, že mesiac má 30 dní.

Prepojenia na staršie predpisy · 10

nájdená súvislosť

a)

„začiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia,

b)

„v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dňa mesiaca,

c)

„v polovici štvrťroka“ druhý mesiac štvrťroka,

d)

„koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia,

e)

„ihneď“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päť dní.

nájdená súvislosť

(1)

Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

(2)

Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

(3)

Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

(4)

Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

nájdená súvislosť

(1)

Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

(2)

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

(3)

Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

nájdená súvislosť

(1)

Nadobúdateľ je oprávnený udeliť tretej osobe súhlas na použitie diela v rozsahu udelenej licencie (ďalej len „sublicencia“) len s predchádzajúcim súhlasom autora; ustanovenia § 65 až 70 sa použijú primerane.

(2)

Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim súhlasom autora. O postúpení licencie a o osobe postupníka je nadobúdateľ povinný informovať autora bez zbytočného odkladu. Ak nie je dohodnuté inak, súhlas autora sa nevyžaduje pri predaji podniku alebo časti podniku, ktorého súčasťou je licencia.

(3)

Ak je licenčná zmluva uzavretá v písomnej forme, udelenie sublicencie aj postúpenie licencie musí mať písomnú formu, ak licenčná zmluva neurčuje inak.

nájdená súvislosť

(1)

Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

(2)

Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

nájdená súvislosť

(1)

Organizácia kolektívnej správy môže uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje osoby podľa § 165 ods. 1. Kolektívnou licenčnou zmluvou organizácia kolektívnej správy udeľuje súhlas na použitie diela nositeľa práv, ku ktorému vykonáva správu majetkových práv.

(2)

Z kolektívnej licenčnej zmluvy vznikajú práva a povinnosti len jednotlivému členovi právnickej osoby podľa odseku 1 od okamihu, keď s ňou písomne prejaví súhlas voči tejto právnickej osobe, ktorá je o tom povinná bezodkladne písomne informovať organizáciu kolektívnej správy.

(3)

Kolektívna licenčná zmluva musí mať písomnú formu a možno ju uzatvoriť len ako nevýhradnú.

(4)

Ustanovenia § 65 až 69 sa použijú primerane.

nájdená súvislosť

(1)

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

(2)

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

(3)

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

(4)

Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

nájdená súvislosť

(1)

Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za

d)

vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.

(2)

Rozsah zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom. Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch

nájdená súvislosť

(1)

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.

(2)

Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

nájdená súvislosť

(1)

Organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv

a)

zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a

b)

ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2.

(2)

Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

(3)

Nositeľovi práv podľa odseku 1 písm. b) patria rovnaké práva a povinnosti vyplývajúce z rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy ako nositeľom práv, ktorí sú organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164, vrátane primeraného uplatnenia práv a povinností vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, pokiaľ ide o výber, prerozdelenie a vyplatenie odmien a iných peňažných plnení.

(4)

Rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s nadobúdateľom najdlhšie na jeden rok. Doba trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy sa predlžuje vždy o ďalší rok, ak

a)

niektorá zo zmluvných strán písomne, najneskôr mesiac pred koncom doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, neprejavila vôľu túto zmluvu ukončiť alebo

b)

organizácia kolektívnej správy neprestala počas doby trvania rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy spĺňať podmienku podľa odseku 1.

(5)

Informáciu o spôsobilosti organizácie kolektívnej správy uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa odseku 1 uvedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4. Organizácia kolektívnej správy, ktorá uzatvára rozšírené hromadné licenčné zmluvy, informuje nositeľov práv na svojom webovom sídle o podmienkach udelenia licencie a uzavretia licenčnej zmluvy podľa odseku 1 vrátane práva vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv.

Pripomienky z MPK

76 pripomienok · § 132 · zoradené od najkonkrétnejších

  1. Celý návrh Čiastočne akceptovaná Zásadná k celému návrhu

    RÚZSR (Republiková únia zamestnávateľov) · 1. 12. 2025

    Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.

  2. Celý návrh Akceptovaná Obyčajná k celému návrhu

    MINCRS (Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky) · 1. 12. 2025

    Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].

  3. Celý návrh Neakceptovaná Hromadná k celému návrhu

    Verejnosť (Verejnosť) · 1. 12. 2025 · 1 podporovateľov

    Hromadná pripomienka za zakotvenie životných partnerstiev do nového občianskeho zákonníka V rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu nového Občianskeho zákonníka (LP/2025/486) žiadame, aby bol do zákonníka zakotvený inštitút životného partnerstva, ktorý bude dostupný aj pre osoby rovnakého pohlavia. Slovensko je jednou z posledných krajín Európskej únie, ktoré neposkytujú žiadnu právnu ochranu párom rovnakého pohlavia. Nedávny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-713/23 vo veci Jakub Cupriak-Trojan a Mateusz Trojan potvrdil, že členské štáty Európskej únie sú povinné uznať manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inom členskom štáte, pretože jeho odmietnutie porušuje európske právo, konkrétne slobodu pohybu a pobytu. Tento rozsudok je priamo záväzný aj pre Slovenskú republiku, avšak neznamená povinnosť zavedenia manželstva osôb rovnakého pohlavia do slovenského práva, len ich uznanie, ak boli uzavreté v niektorom štáte Európskej únie, aj u nás. Podobne Európsky súd pre ľudské práva v prípade Oliari a iní proti Taliansku (2015) rozhodol, že štát má pozitívnu povinnosť vytvoriť právny rámec pre uznanie a ochranu párov rovnakého pohlavia, inak porušuje článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv (právo na súkromný a rodinný život). V ďalších prípadoch, ako napríklad Fedotova a iní proti Rusku (2021, Veľká komora 2023), európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že absencia akejkoľvek právnej úpravy pre páry rovnakého pohlavia je v rozpore s Dohovorom. Okolité štáty už dávno prijali právne úpravy, ktoré párom rovnakého pohlavia poskytujú ochranu. Česká republika má od roku 2006 zákon o registrovanom partnerstve, v roku 2024 práva párov rovnakého pohlavia posilnila, Rakúsko má od roku 2010 registrované partnerstvá a od roku 2019 aj manželstvá osôb rovnakého pohlavia, Maďarsko má od roku 2009 registrované partnerstvá. Bez ohľadu na súdne rozhodnutia a právnu úpravu v okolitých štátoch, páry rovnakého pohlavia si zaslúžia právne uznanie v rámci slovenského práva hlavne preto, že bez neho sú vystavené diskriminácii a právnej neistote v základných životných situáciách – od dedenia a spoločného majetku, cez prístup k zdravotným informáciám a rozhodnutiam v prípade choroby či úrazu, až po rodičovské práva a povinnosti voči deťom, ktoré v týchto rodinách vyrastajú. Právne uznanie im poskytuje ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia, daňových úľav, bývania či prístupu k službám, ktoré sú automaticky dostupné manželom odlišného pohlavia. Ide teda o zabezpečenie rovnosti pred zákonom, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a vytvorenie stabilného právneho rámca, ktorý chráni nielen samotných partnerov, ale aj ich deti a širšie rodiny. Preto žiadame, aby bol do nového Občianskeho zákonníka zakotvený inštitút životného partnerstva. Všetky pripomienky obsiahnute v tejto hromadnej pripomienke sú zásadné. Hromadnú pripomienku môžete podporiť do 1.12.2025 do 20:00. Návrh zákona: https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/486 Ak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nevyhovie tejto hromadnej pripomienke, žiadame uskutočnenie rozporového konania, na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti, ktorí sú zároveň splnomocnenými zástupcami verejnosti na ďalší postup s uplatnenou hromadnou pripomienkou: Ondrej Dostál, Beskydská 8, 811 05, Bratislava, ondrejdostal@oks.sk Mária Kolíková, Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, maria.kolikova@nrsr.sk Jana Bittó Cigániková, Nad lúčkami 4, 821 04 Bratislava, jana.ciganikova@nrsr.sk Slavomíra Henčeková, Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, asistentka@sas.sk

Poznámky a komentáre

K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.